Ľudmila Podjavorinská

Ľudmila Podjavorinská, vlastným menom Ľudmila Riznerová, sa narodila v Horných Bzinciach ako ôsme dieťa v chudobnej učiteľskej rodine. Podjavorinská začala tvoriť veľmi mladá. Prvú besednicu Turecká svadba uverejnila ako pätnásťročná. Navyše, je prvou slovenskou ženou, ktorá svoje básne vydala knižne. Do literatúry vstúpila v deväťdesiatych rokoch zbierkou lyrických veršov Z vesny života. Ďalej napísala rozsiahlejšie epické básne Po bále, Na bále a Prelud. V jej Baladách sa obracia k tradícii básnickej romantiky. Napísala aj zbierku Piesne samoty, krátke prózy Ondráš, V otroctve a Žena a veselé humoristické obrázky z dedinského života Sokovia, Na záletoch a Pod svietňou.

Osobitnou kapitolou Podjavorinskej literárneho diela je tvorba pre deti vo veršoch i v próze. Vymaňuje slovenskú detskú literatúru z područia didaktizmu a mravokárstva, pričom detstvo chápe ako plnohodnotnú etapu ľudského vývinu, ktorá nie je len prípravou na dozrievanie, ale má aj svoj vlastný zmysel, svoje etické normy a osobitný estetický svet. Za základné funkcie ľudského života v období detstva pokladá lásku, priateľstvo a ďalšie citové vzťahy, tvorivú činnosť, a teda aj odkrývane života ako zázraku a radosti. Jej predstavivosť je založená na personifikácii, na aktualizácii postupov a prostriedkov ľudovej slovesnosti. Ďalej vychádza z charakteru detskej hry a z poznania detskej povahy, čo sa najviac prejavuje v jej väčších epických útvaroch, vo veršovaných rozprávkach Zajko-Bojko a Čin-Čin. Rozsiahlejšia poviedka Baránok Boží predstavuje typ sociálnej prózy pre deti, v ktorej obrátila pozornosť na boľavú stránku detstva.


Ján Čajak

Hoci Čajak vstúpil do literatúry s tzv. druhou vlnou realistických spisovateľov, väčšina jeho próz nesie znaky začiatočného obdobia.
Čajakove ľudovýchovné poviedky, zhrnuté do niekoľkých knižných súborov Tri rozprávky, Pred oltárom, Suchoty a Jožkova svadba rozširujú tematickú škálu slovenskej prózy záujmom o životné prostredie dolnozemských Slovákov.
Kým poviedky čerpajú námety zo života dedinského ľudu, jeho románový pokus Rodina Rovesných sa zaoberá problematikou ,,stredných“ vrstiev. Zobrazuje v ňom hmotný a mravný úpadok rodiny bohatého obchodníka, zapríčinený predovšetkým zradou národných ideálov a odvrhnutím tradičných hodnôt slovenského života. Oproti nemu ako ideálny protiklad je vzostup mladého chudobného obchodného pomocníka, zaslúžene odmeneného práve za vernosť tomu, čo rodina Rovesných zradila. Zaujímavou postavou je učiteľ Pavel Poničan. Do jeho životnej cesty vložil autor utrpenie a prenasledovanie slovenskej inteligencie v predprevratovom období a zároveň v nej stelesnil nejednu autobiografickú črtu. Z kompozičnej stránky sa román skladá z troch dejových línií, ktoré však navzájom nesúvisia a slúžia autorovi viac-menej ako prostriedok na vyslovenie vlastných náhľadov na sproblematizované spoločenské otázky. Román Rodina Rovesných napokon zaostáva za Čajakovými kratšími prózami aj nižšou jazykovou kultúrou.