Triezvy pohľad na prítomnosť a vízie do ďalekej budúcnosti vidieť v tvorbe Jonáša Záborského. Narodil sa v Záborí, v turčianskej zemianskej rodine. Národné povedomie nadobudol na gymnáziu v Kežmarku. Študoval teológiu v Prešove. Počas štúdia filozofie v Halle sa zoznámil s Ľ. Štúrom, s ktorým sa nezhodol v názoroch na úlohu zemianstva u nás. Po požiari fary v Rankovciach prestúpil do katolíckej cirkvi a stal sa kaplánom na nemeckej fare. Po revolúcii odišiel roku 1850 do Viedne. Tu vydal v ,,staroslovenčine“ zbierku Žehry, ktorú štúrovci odsúdili ako prejav zastaraných literárnych šablón. Znechutený nedorozumeniami s predstaviteľmi národného života a politickými pomermi utiahol sa na biednu faru v Župčanoch, kde pôsobil až do smrti.

Zbierka básní vyšla pod názvom Bájky. Napísal hrdinskú báseň- náboženský epos Vstúpenie Krista do raja. Publikoval z neho len časť pod názvom Vstúpenie Krista do pekiel. Napísal drámy zo slovensko-uhorských dejín Bitka pri Rozhanovciach, zo srbsko-uhorských dejín Chorvátska Helena, Stroskotanie Srbska a z rusko-poľských dejín Lžedimitrijady čili Búrky lžedimitrijovské v Rusku.

Napísal aj veselohru Najdúch, v ktorej vtipne rozpráva dej okolo nemanželského dieťaťa mladého zemana a statkára Gejzu Kobozyho a zvedenej sedliackej dievčiny Maňuše Rojkovičovej. Zvedené dievča, donútené biedou, donesie svoje dieťa na panský dvor, aby ho tam vychovali. Zvodca, mladý pán Gejza, ju dá zatvoriť, aby ju donútil mlčať. Ľud sa o tom dozvie a chce sa pánom pomstiť. V poslednej chvíli zachráni panstvo od pohromy farár. Oslobodené dievča si odnáša svoje dieťa, ktoré napokon predsa ako ,,najdúch“ ostane Gejzovi. Ďalšiu časť deja tvoria zápletky okolo volieb slúžneho. Chce ich vyhrať pán Gejza, ale na podplatenie voličov potrebuje peniaze. Preto sa usiluje získať Ľudmilu, dcéru bohatej statkárky. Tá ho odmieta a dá svoju ruku Jablonkaymu, ktorý dobre zmýšľa s ľudom a nakoniec voľby vyhrá. Statkárka a mladý pán Gejza vyjdú na posmech. Veselohra je ostrou kritikou mravného úpadku zemianstva.

Napísal poviedky Panslavistický farár, Hlovík medzi vzbúreným ľudom, Šofránkovci, Chruňo a Mandragora. Parodický charakter má ,,fantastická hrdinská báseň“ Faustiáda.

Ostrou satirou na zemianstvo a byrokraciu je rozsiahla próza Dva dni v Chujave. Základným kompozičným princípom je kontrast medzi svetom, prehradený spoločenskými konvenciami. Povesť sa delí na dve časti.
Prvá časť Deň škaredý predstavuje prítomnosť, bezcieľnosť živoriaceho ľudu v zapadnutej obci Chujava, kde sú domy na spadnutie a ľudia hľadajú útechu v alkohole. Dej sa odohráva v roku 1865. Do dediny prichádzajú úradníci z mesta vyberať poplatky a pokuty. V šestnástich kapitolách jednoduchou gradáciou scén, spájaných osobou rozprávača, hromadí autor pohromy, ktoré za jediný deň padli na obec. Ľud zdiera nielen vrchnosť, ale aj štyria krčmári a dvaja statkári. Dedinčania musia zaplatiť pokutu, pretože prichystali malé kôpky štrku na stavbu cesty a tí, čo sa búria, sú palicovaní. Richtár sa bojí vrchnosti a súhlasí so všetkým, čo mu nariadia. Sedliaci a želiari tajne i zjavne repcú a východisko nachádzajú v alkohole. Záverečné obrazy prvej časti predstavujú naturalistický obraz Chujavy.

Druhá časť Deň pekný je rozšíreným epilógom, rozprávaním o tom, čo sa stalo po rokoch, keď sa všetko na dobré obrátilo. Do zanedbanej Chujavy prišiel za farára Ľudomil Rastic, ktorý sa spojil s úradníkom Rozumovským, advokátom Stupnickým a učiteľom Semenákom. Najprv si kládli malé, dosiahnuteľné ciele: zriadili detskú opatrovňu, postavili školu, spoločnú sýpku a požičovňu obilia. Neskôr odkúpili majetok statkára Kobzayho a po požiari začali stavať nové domy pre dedinčanov. Najskôr získali deti a mladých ľudí a postupne celú dedinu. Premohli pasivitu, individualizmus a zaostalosť ľudu. Druhá časť je vlastne dialógom o metóde a cieľoch reformnej práce národnej inteligencie na dedine. Autor tu vsúva mnoho úvah o sociálnych reformách a kladie dôraz na mravné ponaučenie.

Ján Palárik redigoval noviny:
-Cyril a Metod
-Katolícke noviny pre dom a cirkev
-Priateľ školy a literatúry
-Slovenské noviny (Nová škola)

Bol autorom niekoľkých učebníc a spoluorganizátor politickej strany Nová škola. Bol aj teoretikom drámy, svoje názory na drámu zhrnul vo viacerých prácach, najznámejšie sú: Dôležitosť národnej dramatickej literatúry a Ako má byť veselohra usporiadaná.
Drámu považuje za najdokonalejší stupeň umeleckej literatúry a za dôležitý agitačný prostriedok.
Znaky jeho tvorby:
-komédie omylov
-komika pramení zo skomolenia a zo zámeny osôb (niekedy dvojitej) a nedorozumení
-hovorový jazyk, aforizmy, príslovia, porekadlá
-blízke širokému okruhu divákov
-nadväzuje na kocúrkovskú tematiku
Napísal tri veselohry: Inkognito, Drotár a Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch.