Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch
Literárny druh: dráma
Literárny útvar: veselohra
Námet: slovenská dedina v 2. polovici 19. storočia
Konflikt: dvojnásobná zámena osôb, ktorá mala byť skúška lásky
Kompozícia: 3 dejstvá
Idea: spoločenské a národné zmierenie šľachty a ľudu, propagácia spolužitia Maďarov so Slovákmi v Uhorsku a propagácia Novej školy
Hlavné postavy: Elena Hrabovská, Miluša Oriešková, Ján Rohoň, Ľudovít Kostrovický, Orieška
Obsah: Zápletku vytvoril dvojnásobný motív dvojníctva. Zámena postáv mala byť previerkou skutočnej lásky. Mladá slobodomyseľná grófka Elíza Hrabovská a jej spoločnica Miluša Oriešková, učiteľova dcéra, si vymenili úlohy, aby podrobili skúške ženícha baróna Ľudovíta Kostrovického. Ten si po príchode do kaštieľa vymenil totožnosť s priateľom inžinierom Rohoňom. Reťaz komických zámen sa rieši na dožinkovej slávnosti, ktorá sa stala slávnosťou zmierenia ľudu a šľachty. V závere sa nádejné manželské páry, grófka a barón, Miluša a inžinier nájdu a všetko sa končí šťastne ako v rozprávke. Idea zámeny osôb nemala viesť k zrušeniu spoločenskej nerovnosti, ale k prekonaniu odcudzenia medzi šľachtou a ľudom.


LITERÁRNY REALIZMUS

Realizmus v svetovej literatúre

19. storočie je charakteristické priemyselnou revolúciou, zanikaním feudalizmu a rozvojom kapitalizmu. S rozvojom priemyslu je spätý aj rozvoj prírodných vied, ktorý našiel ohlas aj vo filozofii pozitivizmu. Zdôrazňoval objektívne poznanie skutočnosti. Za skutočné pokladal iba to, čo sa dalo zmyslami overiť, skúsenosťami a experimentmi dokázať. V tomto období sa spisovatelia snažili objektívne zobraziť skutočnosť, reálny život, ľudské vzťahy a charaktery. Umeleckú metódu tohto zobrazovania nazývame realizmom. Spisovatelia zobrazovali človeka v prostredí, v ktorom žije, nielen v zhode, ale aj v ustavičných konfliktoch. Typickou postavou realizmu je obyčajný človek. Realisti vykresľujú typické charaktery v typických spoločenských podmienkach. Realisti majú kritický postoj k spoločnosti, k spoločenskému systému. Realisti vychádzajú z objektívnej skutočnosti, ku ktorej majú racionálny postoj. Realizmus nachádza postavy vo všetkých spoločenských vrstvách, začínajúc podsvetím a končiac najvyššími kruhmi buržoázie a aristokracie. Pre realistu bol rozhodujúci zmysel pre skutočnosť, ktorú vyjadril originálnym spôsobom a oživil skúsenosťami z vlastného života. Realistický autori pravdivo zobrazovali nedostatky spoločnosti, boli kritikmi a žalobcami, pričom často využívali iróniu a satiru. Nové témy sa prejavili aj v nových žánroch. V realizme má prevahu próza (poviedka, novela, román).

Realistický autori vytvárajú postavu (charakter), typ, ktorá má byť vzorovým reprezentantom istej spoločenskej vrstvy alebo užšie vymedzeného typu ľudí. Realizmus si vyberá všedné témy každodenného života. Na literárnu scénu privádza aj postavy z najnižších vrstiev. Opisuje veci a udalosti, ktoré by sa mohli zdať nezaujímavými práve pre svoju zdanlivú všednosť. Aj takýmto spôsobom sa približuje jednoduchému človeku. V realizme sa stávajú vysokoaktuálnymi sociálne problémy najmä dedinského človeka.

Anglicko

Prechod od romantizmu k realizmu predstavuje tvorba sestier Bronteových. Charlotte Bronteová napísala román Jana Eyrová. Je to romanticko-realistický príbeh siroty, jej lásky i prekážok, s ktorými sa musela boriť.
Emily Bronteová napísala román Búrlivé výšiny, v ktorom na pozadí romantickej scenérie realisticky zobrazuje vzťahy medzi ľuďmi na anglickom vidieku.

K najvýznamnejším anglickým realistickým spisovateľom patrí Charles Dickens. Opisoval najnižšie vrstvy a detské postavy prežívajúce tragické osudy (kritika školského systému), ktoré končili harmonicky. V jeho dielach boli aj romantické prvky (tajomnosť, ale aj romantický konflikt- sen- skutočnosť).

V prvom románe Pamäti Klubu Pickwickovcov zobrazil Anglicko 19. storočia. Vo voľne pospájaných príbehoch zobrazuje putovanie pána Pickwicka a jeho troch priateľov po anglickom vidieku so zámerom lepšie poznať život. Dôležité miesto v Dickensových románoch zaberajú problémy výchovy detí. Pokrytectvo spoločnosti odhaľoval v románe Oliver Twist, ktorý je obžalobou anglickej zaostalosti v sociálnych otázkach. Na osuch osirelého chlapca prežívajúceho veľa trpkosti a ponižovania vniká do prostredia najbiednejších londýnských vrstiev. Román David Copperfield má autobiografické črty. Spoločenské a triedne protiklady zachytáva román Malá Doritka. Skromná a pracovitá Anny (Doritka) je oporou rodiny, ktorej sebavedomý otec sa dostane do väzenia pre dlžníkov. Popularitu medzi čitateľmi a poslucháčmi si získal Vianočnými knihami, rozprávkami, ktoré verejne prednášal. Vyžarovala z nich láska k blížnym a zdôraznenie pozitívnych ľudských vlastností.