Námetom románu Vzkriesenie je skutočný súdny prípad: porotca, šľachtic Nechľudov, spozná v odsúdenej prostitútke dievčinu, ktorú kedysi zviedol a otrasený jej osudom sa rozhodne napraviť svoju vinu. Ponúka jej manželstvo, opúšťa svoj majetok a nasleduje ju na Sibír. Hrdinka odmieta jeho ponuku a rozhodne sa spojiť svoj život s politickým spoluväzňom. Na príbehu viny a jej vykúpenia autor zobrazil všetky vrstvy ruskej spoločnosti. Odsudzuje morálku vyššej spoločnosti, byrokraciu na ruských súdoch a ťažké podmienky vo väzeniach.

Charakteristika románov:
1.odráža sa v nich jeho filozofia –tolstoizmus
2.všetky 3 romány (Vojna a mier, Anna Kareninová, Vzkriesenie) dostali pomenovanie ,,romány rieky“ pre mohutný dej s rýchlym dejovým spádom
3.jeho romány sú zaľudnené postavami z rozličných spoločenských vrstiev, prevládajú: ruská šľachta, inteligencia, úradníci, ale aj spodina, kočiši, povaľači, prostitútky

Tolstoizmus:
-kresťanská etická koncepcia
-hlása nenásilné a nepretržité mravné sebazdokonaľovanie
-svet sa môže zmeniť, iba ak nikto nebude schopný vedome páchať zlo
Lev Nikolajevič Tolstoj- Vojna a mier (filozoficko-historický román)
Námet: Rusko na začiatku 19. storočia, vojna s Napoleonom (1805-1820)
Téma: obrana Ruska pred Napoleonom, život ruskej šľachty, ich miesto v národnom zápase Rusov
Konflikt: postavený na snahe Rusov potlačiť Napoleona
Idea: oslava ruského národa, jeho armády, zdôrazňovanie ruskej jednoty, v Rusku sa začala deformačná porážka Napoleona
Kompozícia: román: epopeja (4 zväzky)
Hlavné postavy: Pierre Bezuchov, Nataša Rostovovová, Andrej Bolkonský

Francúzsko

Veľkorysý pohľad na spoločnosť ako celok a na miesto jednotlivca prináša tvorba Stendhala, vlastným menom Henri Beyle. Významný esejista a prozaik bol zarytým nepriateľom aristokracie, preto bojoval v Napoleonovej armáde. Stendhalova tvorba je poznačená jeho rušným životom. Román Červený a čierny zobrazuje pomery vo Francúzsku v prvej polovici 19. storočia. Julien Sorel ctižiadostivý mladý muž, sa rozhodne skoncovať s chudobou a zvolí si kariéru dôstojníka. Po Napoleonovej porážke sa dáva na kňazskú dráhu, stáva sa vychovávateľom, pomocou šarmu si získava ženy a postupuje po spoločenskom rebríčku. Keď postrelí svoju prvú milenku, dostáva sa pred súd, odmieta milosť a obviňuje spoločnosť. Odsúdia ho na trest smrti a popravia. V konflikte, v ktorom proti sebe symbolicky stojí čierna farba spoločnosti a červená farba ľudskej túžby po plnom a vášnivom živote, Julien dobrovoľne prehráva.

Námet z idealizovanej talianskej renesancie prenesený do 20. rokov 19. storočia využil v románe Kartúza parmská. Mladý šľachtic, plný ideálov, utečie z despotického domova a pridá sa k Napoleonovi. Je však svedkom jeho porážky pri Waterloo. Sklamaný sa vracia do Talianska, kde sa pripravuje v seminári na kňazské povolanie. Po štúdiách sa dostáva do najvyššej spoločnosti. Vášnivá povaha a milostné dobrodružstvá sa stanú príčinou jeho pádu. Svoj dobrodružný život končí v kartuziánskom kláštore.

Stendhalovi hrdinovia sú ľudia vášnivý, nepoddajní, v ustavičnom konflikte s úzkoprsou, pokryteckou spoločnosťou, v ktorej nemôžu uskutočniť svoje sny. Autor je odporcom spoločenskej konvenčnosti a všednosti. Jeho realistická metóda sa vyznačuje úsilím verne zobraziť spoločenské pomery a súčasne prehĺbiť psychologickú analýzu. Štylistickou skratkou chcel čo najstručnejšie vyjadriť svoje myšlienky.

Zakladateľom kritickorealistického románu vo francúzskej literatúre je Honoré de Balzac. Cyklus Ľudská komédia obsahuje vyše 90 románov a poviedok, ktoré zobrazujú francúzsku spoločnosť 19. storočia. Autor rozdelil cyklus na Štúdie mravov, ktoré osvetľujú sociálne účinky, Filozofické štúdie, ktoré vykresľujú príčiny spoločenských síl, a Analytické štúdie, v ktorých vysvetľuje princípy všetkého diania vo svete. V Ľudskej komédií vystupuje viac než 2500 postáv, mnohé z nich vo viacerých románoch, čo dáva celému dielu jednotu a rytmus. K štúdiám mravov patrí román Gobseck, v ktorom vykreslil typ úžerníka, tvrdošijne sa držiaceho svojich zásad. Najčítanejším románom z cyklu Filozofické štúdie je Šagrénova koža. Námet o tajomnom kúsku kože čerpal autor z orientálnych rozprávok. Mladý šľachtic chce skoncovať so životom, pretože nemá dosť síl napísať dielo Teória vôle. Starinár mu daruje osliu kožu, ktorá splní všetky jeho želania. Stane sa bohatým a slávnym, získa lásku žien, ale koža sa zmenšuje a tým sa kráti aj jeho život. Strach zo smrti ho prenasleduje a nakoniec naň aj zomiera. Balzac zdôrazňuje, že túžba po moci má zhubné následky. Z Analytických štúdií napísal iba Fyziológiu manželstva.