Honoré de Balzac- Otec Goriot
Námet: Paríž v 2. polovici 19. storočia
Téma: francúzsky meštiansky život vykreslený na osudoch otca Goriota a študenta Rastignaca
Konflikt: 1. vnútorný: v Rastignacovi bojuje túžba po spravodlivosti s túžbou po peniazoch a spoločenskom uznaní
2. slepá láska otca a nevďačnosť a ľahostajnosť dcér
Idea: odsúdenie zvrátených hodnôt francúzskej spoločnosti
Znaky literárneho obdobia v diele:
-objektívne zobrazenie spoločnosti, reálny život, ľudské vzťahy a charaktery, zobrazenie človeka v prostredí v ktorom žije, jeho ustavičné konflikty, pozornosť k všednému životu, postavy zo všetkých spoločenských vrstiev (začínajúc podsvetím až po najvyššie spoločenské vrstvy), zobrazovanie sociálnych problémov človeka, postavy vytvára metódou charakterovej typizácie
-postavy opisuje dôkladne z vonka i z vnútra, pričom tieto rozmery ľudskej osobnosti sú navzájom prepojené
-väčšina postáv je typickým zástupcom svojej vrstvy
Kritický realizmus: realizmus, ktorým je napísané dielo má už všetky znaky kritického realizmu. Spoločnosť nielen opisuje, ale aj ostro odsudzuje všetko, čo v nej spoznáva ako zlé a skazené
Výroky:
-Vautrin: ,,Paríž je veľmi čudné bahnisko. Tí, čo sa v ňom zablatia na koči sú statoční ľudia, tí čo sa v ňom zablatia pešo sú naničhodníci.“
-de Beauséant: ,,Čím chladnejšie budete kalkulovať, tým väčšmi budete napredovať. Bite neľútostne, budú sa vás báť. Berte mužov a ženy len ako poštové kone, ktoré zanecháte uštvané na každej zastávke. Tak dospejete až na vrchol túžob. Naučte sa nedôverovať svetu.“
-Rastignac rozmýšľa: ,,Chcieť byť veľkým alebo bohatým. Či to nie je toľko ako sa rozhodnúť klamať, krčiť sa, plaziť, vypínať, líškať sa, pretvarovať?“
-Eugene: ,,Keď ti budú vo svete rozprávať to najhoršie, uver to. Niet takého juvenála, ktorý by vedel opísať hrôzu zakrytú zlatom a drahokamami.

Balzacove romány majú ustálenú kompozíciu. Na začiatku sú vždy pomerne podrobné opisy prostredia a postáv. Až potom sa zauzľuje dej a stupňuje sa smerom k záveru, ktorý má zvyčajne tragický náboj. Medzi postavami sú najviac zastúpení mešťania. Postavy prechádzajú z jedného diela do druhého. Základným problémom, ktorý vo svojich dielach rozoberá je sociálny i mravný úpadok francúzskej spoločnosti. Naivní a dobrácki ľudia sa stávajú obeťou bezohľadných karieristických ľudí. Snaží sa vytvoriť ľudské typy, v ktorých by stelesnil všetky hlavné znaky svojej doby. Postavy stavia do situácií, v ktorých musia prejaviť svoj charakter. Zvyčajne kladie dôraz na jednu určujúcu vlastnosť postavy (podobný princíp ako Moliére).

K autorom, ktorí zobrazovali psychickú krízu človeka vo vtedajšej spoločnosti, patrí Gustave Flaubert. K jeho najvýznamnejším románom patrí Pani Bovaryová. Hrdinka, žena vidieckeho lekára, romanticky túži po veľkej láske. Jej milenci ju využívajú a opúšťajú, keď nemá peniaze. Pretože sa nechce stať úžerníkovou milenkou, končí život samovraždou. Manžel, ktorý až po ženinej smrti zistí jej neveru, postupne chradne a zomiera. Kritika považovala dielo za vzor realistického románu. Politické udalosti po roku 1848, sklamania z veľkých snov a túžob zobrazuje Flaubert v románe Citová výchova. Ústrednou témou románu je nenaplnená láska študenta k vydatej žene. Román striedaním súčasnosti a minulosti pripomína filmovú techniku.

K významným francúzskym novelistom a románopiscom patrí Guy de Maupassant. V spoločenskokritickom románe Miláčik zobrazuje mladého karieristu, ktorému ženy pomôžu vyšvihnúť sa z biedneho prostredia do vládnucich kruhov. Realisticko-satirickým obrazom života vyššej spoločnosti je román Mont-Oriol. Na živote rôznorodých postáv (sedliaci, podnikatelia, lekári, aristokrati) zosmiešňuje honbu za majetkom. Napísal aj novelu Guľôčka.

Na francúzsky realizmus nadväzoval naturalizmus. Jeho charakteristickým znakom bolo úsilie o vystihnutie tzv. životnej pravdy, chápanej v duchu pozitivizmu. Človeka zobrazoval ako súčasť prírody, ako fyziologicky a sociálne determinovaného (predurčeného) tvora pôsobením dedičnosti alebo vplyvom prostredia. Súvisí s pojmami pozitivizmus, darwinizmus a determinizmus.

Predstaviteľ naturalizmu Emile Zola v románoch Brucho Paríža, Zabijak a Germinal zobrazil ťažké životné a pracovné podmienky robotníkov. Prostredie svojich hrdinov dobre poznal. Venoval sa pozornému štúdiu ich charakteru. V jeho diele sú silné realistické tendencie a do popredia sa dostáva sociálny a humanistický akcent.


Nemecko

Významným realistickým spisovateľom v nemeckej literatúre, ktorý inklinoval k naturalizmu, bol Gerhart Hauptmann. V komédii Bobrí kožuch zobrazil rôzne vrstvy pruskej spoločnosti. Túžbu prostých ľudí po plnšom náboženskom živote vyjadril v novele Apoštol a v románe Emanuel Quint, blázon v Kristu. Z antickej histórie sú drámy Ifigénia v Aulide a Elektra. Roku 1912 mu udelili Nobelovu cenu.