Švajčiarsku prírodu a život ľudu plasticky opísal po nemecky píšuci básnik a prozaik Gottfried Keller. V novelách Romeo a Júlia na dedine a Šaty robia človeka kritizoval lakomstvo, lenivosť a ziskuchtivosť. Na sklonku života napísal román Martin Salander, v ktorom zdôraznil, že vidina moci a zisku ničí ideály človeka.


Nórsko

Henrik Ibsen napísal veršovanú drámu Peer Gynt, v ktorej sa prelína sen so skutočnosťou. V dráme Nora bojuje za emancipáciu žien a v dráme Staviteľ Solness zobrazuje disharmonický vzťah dvoch generácií.
Kronikárom nórskeho života bol spisovateľ a publicista Björnstjerne Björnson. Ako novinár nekompromisne obhajoval utláčané národy. Roku 1907 vystúpil na mierovom kongrese v Mníchove proti pomaďarčovaniu Slovákov. Hlásal rovnoprávnosť žien (v divadelnej hre Rukavička), statočnosť v podnikaní i v žurnalistike. Na tradíciu ľudových rozprávok nadviazal v poviedkach z dedinského prostredia Veselý chlapec a Rybárča. Báseň Áno, milujeme túto krajinu sa stala nórskou štátnou hymnou. Za celoživotnú tvorbu dostal roku 1903 Nobelovu cenu.


Poľsko

Boleslaw Prus sa zaslúžil o rozvoj moderného poľského románu. Epopeja Bábka zobrazuje rozkvet a úpadok meštianstva. Veľký úspech dosiahol historickým románom z čias Ramzesa XIII. Faraón. Nositeľ Nobelovej ceny Henryk Sienkiewicz je autorom významnej trilógie z histórie Poľska 17. storočia Ohňom a mečom, Potopa a Pán Wołodyjowski. Z obdobia Nerónovho Ríma je román Quo vadis, v ktorom stvárňuje úpadok pohanského Ríma a prenasledovanie kresťanov, ktorých viedli apoštoli Peter a Pavol. Dej vrcholí obrazom horiaceho Ríma a hromadnými popravami kresťanov, ktorí boli krivo obvinení z podpaľačstva. V epilógu rekapituluje posledné roky Nerónovej vlády a jeho pád.


Maďarsko

Z maďarských spisovateľov realistického obdobia vynikol Imre Madách svojou veršovanou filozofickou drámou Tragédia človeka, v ktorej hľadal odpoveď na otázku úlohy jednotlivca v ľudských dejinách. Praotec Adam po vyhnaní z raja chce poznať svoju budúcnosť. Lucifer mu umožní v sne putovať dejinami. Keď sa prebudí, chce pod ťarchou vízií spáchať samovraždu. Výkrik Evy ho zadrží. Hra sa končí slovami Stvoriteľa: ,,Človeče, ver si, bojuj, vytrvaj!“
Významné miesto v realistickej próze predstavuje Kálmán Mikszáth, ktorý vstúpil do literatúry poviedkami zo slovenského prostredia Slovenskí rodáci. V románe Posledný hradný pán vytvoril grotesknú postavu grófa nedeckého hradu, ktorý žije ako stredoveký rytier a vychádza na posmech svojimi plánmi na dobytie Bystrice. V románe Podivné manželstvo kritizuje konzervatívny život maďarskej šľachty na začiatku 19. storočia.


Česko

Mladá generácia spisovateľov vystúpila spoločne v almanachu Máj s pomerne vyhraneným programom. Najvýznamnejším básnikom a prozaikom tejto skupiny bol Jan Neruda. Do povedomia súčasníkov vstúpil ako fejtonista v Národních listech. Debutoval básnickou zbierkou Hřbitovní kvítí. Symbolika cintorína tu nie je iba obvyklou kulisou romantickej poézie, ale predstavuje pochmúrnu spoločenskú situáciu v období Bachovho absolutizmu. Výber z Nerudovej tvorby vyšiel pod názvom Knihy veršů. V básni Poslání na Slovensko vyjadruje lásku k Slovensku, ale i obavy o jeho osud. Písně kosmické sú konfrontáciou obrovského vesmíru s fyzickou malosťou človeka. V roku 1883 vyšla Nerudova zbierka Balady a romance, kde využil ľudové, kresťanské a historické motívy, ktoré smerujú svojím významom k súčasnosti. Zbierka Prosté motivy je spoveďou osamelého starnúceho básnika. Symbolicky je rozdelená podľa ročných období na Jarní, Letní, Podzimní a Zimní. Posledná básnická kniha Zpěvy páteční vyšla až po Nerudovej smrti. Je v nej desať básní väčšinou hymnického rázu a vlasteneckého obsahu. Do prvej knihy próz Arabesky zahrnul poviedky, črty a obrázky z pražského prostredia. Kladie v nich väčší dôraz na analýzu ľudských pováh ako na dej. Klasickým dielom českého realizmu sú Povídky malostranské.

Najpopulárnejším autorom historickej beletrie je Alois Jirásek. Vzbudil pozornosť už prvým románom Skaláci, v ktorom zobrazil ľudovú vzburu proti cudziemu panstvu. Z prostredia Litomyšle revolučných rokov 1848-1849 čerpal námet pre Filosofskú historiu. Boj Chodov za zdedené práva vykresľuje román Psohlavci. Veľký obraz českých dejín vytvoril v trilógii Mezi proudy, Proti všem a Bratrstvo, ktorý pozostáva z troch častí: Bitva u Lučence, Mária a Žebráci. Z obdobia národného obrodenia čerpá námet päťdielny román- kronika F.L.Věk. Obrodenský proces vo svojom rodnom kraji zobrazil v štvordielnej kronike U nás, v ktorej kladie dôraz na sociálnu problematiku. Posledným jeho historickým románom je Temno. Medzi skvosty jeho próz patria Staré pověsti české. Napísal 12 hier, medzi ktorými sú historické hry Jan Hus, Jan Žižka, Jan Roháč a rozprávková hra Lucerna. Osobitný význam mali hry Vojnarka a Otec.