Slovenská realistická literatúra

Slovenský realizmus mal 2 fázy:
1.fáza 1880-1900V popredí národnostná problematika, odrodilstva (zemianska
problematika).Zobrazuje dedinu ako kolektív, pateticky,
idealisticky, ako zdroj národnej sily. Píše sa najmä román.
2.fáza 1900-1918Do popredia sa dostávajú sociálne problémy, prvky kritiky.
Zobrazuje aj sociálne problémy dediny, detail zo života dedinského
človeka. Je posilnená psychologizácia, citlivejšie a aktívnejšie
reaguje na podnety svetovej literatúry. Píšu sa najmä poviedky
a novely.

V1. fáze v roku 1871 Koloman Banšell a P. O. Hviezdoslav zostavili almanach Napred, v ktorom sú básne so sylabotonickým veršovým systémom. Hurban a štúrovci sa rozrušili najmä kvôli básni Len ma ľúb, pretože autor na 1. miesto kládol lásku k svojej milej a až potom k národu.
V roku 1880 zanikol štúrovský časopis Orol. V tom istom roku Škultéty a Vajanský uviedli Kritické listy, v ktorých boli ich názory na slovenský jazyk ako by mal vyzerať. V roku 1881 boli obnovené Slovenské pohľady. V roku 1882 založili Kukučín, Jége a Vámoš spolok Slovákov študujúcich v Prahe pod názvom Detvan.
V1. fáze písali najmä Vajanský, Hviezdoslav, Kukučín, Vansová a Šoltésová. Ústrednou politickou stranou bola Slovenská národná strana, ktorá bojovala za práva Slovákov na vyššej politickej úrovni, ktorá je odtrhnutá od toho konkrétneho, čo sa deje v ľude.
V 2. fáze vznikol časopis Hlas. Hlasisti hlásali, že funkciou literatúry je osvetová činnosť. Základ národa videli v ľude, a preto zdôrazňovali drobnú každodennú prácu medzi ním, úsilie za lepšie hospodárenie a boj proti alkoholizmu. Autori časopisov Prúdy a Dennica odsúdili názor hlasistov a spoločne vystúpili v Zborníku slovenskej mládeže. Centrom kultúrneho života sa stal Martin, kde vznikla tlačiareň, kníhkupectvo a múzeum, ktoré založil Andrej Kmeť. V 2. fáze písali najmä Timrava, Tajovský a Jesenský.



Svetozár Hurban-Vajanský

Bol najstarším synom významného predstaviteľa štúrovského ideového a revolučného hnutia, prozaika Jozefa Miloslava Hurbana, čo malo vplyv na formovanie jeho vnútorného myšlienkového sveta.
Znaky jeho tvorby:
-hlavná téma: možnosť obnovy slov národného života, dedinská tematika je okrajová
-dedinský ľud nechápal- nedvižná masa, neschopná vytvárať si svoj osud a spravovať si svoje záležitosti
-diela sú schematicky a ideologicky zaťažené
-opieral sa o ruskú literatúru (Turgenev), nadviazal na tradíciu romanticko-sentimentálnej poviedky
-v prozaickom diele vidieť podnety z nemeckej literatúry
-idealizuje vzťahy zemianstva k národu; precenil úlohu zemianstva, statkárstva a inteligencie- dielo čiastočne znehodnotené a skresľuje situáciu na Slovensku o poslednom štvrťstoročí 19. storočia
-uprednostňuje mužské postavy pred ženskými
-žánre- najmenej dedinská poviedka, viac spoločenská novela a spoločenský román, bezsujetové rozprávanie (beznámetové, len úvahy), fejtóny, recenzie

redigoval Národné noviny a Slovenské pohľady. Napísal básnické zbierky Spod jarma a Verše, súbor siedmich žánrovo rôznorodých besedníc Obrázky z ľudu, novely Letiace tiene, Kandidát, Podivíni a Podrost, romány Suchá ratolesť, Koreň a výhonky a Kotlín, cestopisy Volosko-Venecia, Sofia-Pleven a Dubrovník-Celinje a zbierku Tatry a more.
V prvej vlne vývoja slovenskej realistickej literatúry zohral popri Slovenských pohľadoch ako najdôležitejšom literárnom periodiku významnú úlohu literárno-spoločenský mesačník Dennica.

Svetozár Hurban-Vajanský- Tatry a more
-vyjadril v nej pocity z vojny v Bosne a Hercegovine
-venoval ju českému poetovi Adolfovi Heydukovi, autorovi spevov o Slovensku, pôvodcovi zbierky Cimbál a housle
Kompozícia: 7 častí: Zvuky, Maják, Jaderské listy, Sny a báje, Ratmir, Herodes, Dozvuky. Použil sylabotonický verš. Časti Jaderské listy a Herodes sú najrealistickejšie, Maják a Sny a báje romantické.
Z básnických prostriedkov nevyužíva alegóriu či symbol.
-Vajanského próza

Letiace tiene
Námet: slovenská dedina, 2. polovica 19. storočia
Téma: proces úpadku zemianstva zavinený prenikaním kapitalizmu do spoločenského i hospodárskeho života
Konflikt: postavený na špekulácii nemeckého podnikateľa, ku ktorému sa pridá zeman Jablonský; zemianstvo vs. inteligencia
Idea: autor poukazuje na úpadok zemianstva a varuje pred spojením sa s buržoáziou, východisko vidí v spojení so slovenskou inteligenciou
Kompozícia: chronologický dej rozdelený na 8 kapitol
Hlavné postavy: zeman Imro Jablonský, jeho žena Mária Jablonská, dcéry Adela a Ela, Kazimír Podolský, rechtor Holan, jeho syn Milko, Herman, Bauer, Eugen Dušan, žid Zweigental, Prathy