referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Jarolím
Piatok, 30. septembra 2022
Štúrovci - komplet
Dátum pridania: 26.06.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: repy8
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 569
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 21.6
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 36m 0s
Pomalé čítanie: 54m 0s
 
Protiturecká tematika:
Boj pri Jelšave
Turčín Poničan - Veršovaná povesť o osude slovenskej ženy, ktorú Turci odvliekli do otroctva. V otroctve stretáva svojho syna, ktorého Turci odvliekli ešte keď bol malý. On chce aby zostala pri ňom a pomohla mu vychovávať jeho syna. Ona sa však chce vrátiť domov. Víťazstvo lásky k národu nad materinskými citmi.
Branko - Veršovaná povesť o zvolenskom zbojníkovi podobnému Jánošíkovi.

Hrdinská báseň:
Mor ho! - Dej básne má 172 veršov a je stručný. Autor zobrazuje slovenský kraj, zvažujúci sa od Tatier k Dunaju, tábor Rimanov a ich cisára s jeho vojskom a družinu hrdých slovenských poslov. Boj Slovákov za svoju krajinu počas okupácie Rímskou ríšou. Napísal ju v čase novej aktivizácie národného života po Memorandovom zhromaždení roku 1861 a založení Matice slovenskej roku 1863. Podobne ako v iných básňach, aj v básni Mor ho! použil historický námet na to, aby posilňoval svojich súčasníkov a nastupujúce generácie do aktívneho boja za slobodu. Chalupka svojím básnickým dielom tvorivo nadviazal na ľudovú pieseň, zužitkoval jej tvárne prostriedky, melódiu i verš. Vytvoril špecifický typ hrdinského spevu. Historické námety aktualizoval, cez ne vyslovoval pocity a túžby svojej generácie. Vo vývine slovenskej historickej epiky je pokračovateľom Jána Hollého a tvorcom romantického historického spevu.

Janko Kráľ

Narodil sa 24.04.1822 v Liptovskom Mikuláši v rodine mäsiara a krčmára a zomrel 23.05.1876 v Zlatých Moravciach.
Bol básnik, významný reprezentant štúrovskej generácie, aktívny účastník revolučných udalostí rokov 1848 – 1849, publicista a revolucionár.

Od roku 1828 navštevoval ľudovú školu v Liptovskom Mikuláši kde získal iba úplne základné vzdelanie. Vyššie vzdelanie získaval v Liptovskom Mikuláši, v rokoch 1835 - 1837 na gymnáziu v Gemeri, v rokoch 1837 - 1841 na lýceu v Levoči, v rokoch 1841 - 1842 študoval na lýceu v Kežmarku a od roku 1842 študoval na lýceu v Bratislave, kde sa aktívne zapájal do činností Ústavu reči a literatúry československej. Tu začal s písaním jeho prvých veršov. V roku 1844 na protest proti odvolaniu Ľudovíta Štúra odišiel z Bratislavy a v štúdiu už ďalej nepokračoval. Začal pracovať ako praktikant v advokátskej kancelárii v Pešti, neskôr veľa cestoval po Slovensku, a Uhorsku. Zastával revolučné stanovisko v protifeudálnom hnutí. Vyzýval sedliakov spáliť urbárske tabely a v obciach Horné, Dolné a Stredné Plachtince a Príbelce vyvolal ľudové povstanie, ktoré bolo potlačené 3. 3. 1848.

Tvorba:
Spočiatku písal v češtine, neskôr začal používať spisovnú slovenčinu a bol jedným z prvých básnikov, ktorí používali Štúrovu slovenčinu. Svoje básnické diela uverejňoval v almanachu Nitra, v neskoršom období tiež v časopisoch Orol tatranský, Sokol, zriedkavo i v časopisoch Černokňažník, Tábor, Concordia, Priateľ školy a literatúry a iných.

Jeho poézia sa začleňuje do pozícií tvorby celoeurópskeho romantizmu. Štúr ho označil za najtalentovanejšieho básnika. Písal v intenciách dobového estetického kánonu najprv epické básne s historickou tematikou, neskôr nadviazal na zdroje ľudovej slovesnosti. Najmä jeho balady, vychádzajúce zo žriediel ľudovej slovesnosti, ktorými sa preslávil, ukázali novú cestu slovenskej poézii. Nikdy mu nešlo o prosté reprodukovanie ľudovej slovesnosti, ani o ich vecnú interpretáciu. Cez subjektívnu motiváciu konfliktov ich prenášal do najaktuálnejších morálnych a sociálnych relácií. Boli okrem iného dôkazom, že spisovná slovenčia je tvárny literárny jazyk, schopný vyjadriť aj najsubtílnejšie stavy lyrického subjektu. Sprítomňoval v nich svet mravného cítenia ľudu, úctu k ľudskej bolesti a odpor k panskej svojvôli.

Okrem balád a piesní vytvoril aj poéziu celkom iného charakteru, tzv. cyklické skladby. Básnická výpoveď tu využíva rozmanité prostriedky, postupy a formy: štylizované povesti, ponášky, dramatické monológy a dialógy, alegorické obrazy, reflexie, meditácie a programové výzvy. V snahe o celistvý pohľad kládol raz do popredia obraz imaginárnej skutočnosti, inokedy zase bezprostrednú realitu.

Pre príznačné nekonformné postoje a nepredvídateľné správanie mu prischla prezývka „divný Janko. Patril k samotárom, vedel sa však zaujímať o zložité osudy slovenského národa a prežívať ich s hlbokou účasťou. Jeho poézia bola nezvykle emotívna a myšlienkovo nabitá, lebo vo svojej ľudskej podstate bol burič a revolucionár. Ostáva však reprezentatívnym básnikom slovenského literárneho romantizmu.

Poézia
-1844 Zverbovaný, Moja pieseň, Pieseň bez mena, Zabitý, Pesnička na kare a iné
-1845 - 1847 Orol, Potecha, Kvet, Pán v tŕní, Duma bratislavská, Kríž a čiapka a iné
-1848 Krajinská pieseň
-1848 Tri vŕšky
-1849 Šahy
-1849 Jarná pieseň
-1849 Duma dvoch bratov
-1861 Duma slovenská - na pamiatku zjazdu v Turčianskom Svätom Martine 6. júna 1861 - Memorandum Slovenského národa

 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.