* Roľnícke spevy (Georgica) – báseň
Náučná báseň, patriaca k najkrajším Vergiliovým dielam, napísaná v štyroch knihách, venovaná Maecenatovi. Je to umelecký skvost rímskej literatúry s vlasteneckým poslaním. Mala vzbudiť záujem o roľníctvo, ktoré upadalo za občianskych vojen. Obsahom je opis obrábania poľa, pestovania ovocných stromov, viniča, olivy, chovu dobytka a včelárstvo. Poučné state, ktoré zaberajú asi polovicu textu, básnik spestril a oživil lyrickými digresiami. Básnická skladba je oslavou ľudskej práce.

* Aeneas (Báseň o Aeneovi) – epos
Najznámejšia epická báseň rímskej literatúry, napísaná v dvanástich spevoch. Je to vlastenecký epos, ktorý oslavuje starobylosť rímskeho národa a panujúceho cisára Augusta. Najrozsiahlejšie Vergiliovo dielo osnovou i tematicky pripomína Homérov epos → Odysseia (prvá polovica) aj epos → Ílias (druhá polovica). Hlavnou postavou je obyvateľ Tróje, ktorý prežil pohromu mesta. S druhmi, s otcom Anchisom a synom Ascaniom – Julom odchádza na lodiach hľadať novú vlasť. Po sedemročnom blúdení Stredozemným morom ho búrka zaženie k africkému pobrežiu, k mestu Kartágo, kde vládne krásna Didóna, ktorá ho priateľsky prijme. Pri hostine jej rozpráva nešťastný osud Tróje. Dido sa do Aenea zaľúbi a s nevôľou pozoruje tajné prípravy na odchod.

Aeneas však plní Jupiterov príkaz a odchádza, čo Didónu doženie k samovražde. Na ďalšej plavbe pri západnom pobreží Itálie vystúpi v Kumách, kde je vchod do podsvetia. Zostúpi tam a stretne sa aj s otcom Anchisom, ktorý mu ukáže duše jeho
potomkov až po Augusta a prezradí mu osudy, ktoré ho ešte len čakajú. Napokon sa Aeneas dostáva do ústia rieky Tiber. Tam ho milo privíta kráľ Latinus a ponúkne mu svoju dcéru Laviniu za ženu. Jej matka Amata ju však chce dať Turnovi, kráľovi Rutunov. To vyvolá spor medzi Aeneaom a Turnom a vojnu medzi Trójanmi a Rutulmi. Obidve strany si hľadajú spojencov. Bojuje sa so striedavým šťastím, vojna sa preťahuje. O víťazstve rozhodne súboj medzi dvoma hlavnými postavami tejto vojny. Víťazný Aeneas sa stáva praotcom rímskeho národa a jeho syn zakladateľom juliovského rodu, ku ktorému patril cisár Augustus. Hrdinský národný epos si obľúbili Rimania i iné európske národy.


4. QUINTUS HORATIUS FLACCUS
(65-8 pred n. l.)

Quintus Horatius Flaccus, syn prepustenca a malého úradníka. Práve študoval v Aténach, keď bol zavraždený Caesar. V občianskej vojne sa pridal na stranu republikánov a spolu s inými študentmi bojoval v bitke pri Filippách po boku nešťastného Bruta. Po návrate si získal svojimi satirami priateľstvo Maecenata, ktorý mu daroval vidiecky dom neďaleko Ríma, kde sa mohol úplne venovať literatúre a svojej tvorbe. Vergilius svojou poéziou unikal rímskej spoločenskej realite, ospieval len vidiek a dávnu minulosť národa, zato Horatius v satirách zaujal posmešný postoj proti bezstarostnému životu boháčov, nasledujúc v tom prvého rímskeho satirika Lucilia. Svoj pomer k súčasnej dobe však najlepšie vyjadril v Ódach (Carmina). V nich predovšetkým chválil tichý život, vzdialený od zhonu mesta, lásku, priateľstvo, filozofiu a umenie. Skvele zobrazil prírodu vo všetkých obdobiach, podfarbujúc ju pocitom pominuteľnosti a odporom k pôžitkárskemu životu Ríma i k slávybažnosti najvyššej vrstvy.

Jeho morálka bola epikurejská. Človek má rozumne užívať radosti, ktoré prináša deň. V jeho občianskej poézii sa odrazilo zmýšľanie rímskej inteligencie, vďačnej za nastolený mier v Augustovej dobe, ale zračí sa v nej aj rezignácia, útek od politiky k umeniu. Bola to labutia pieseň republikánskeho Ríma na prechode k Rímu cézarov a diktátorov. Bol posledným veľkým lyrikom otrokárskeho staroveku. Jeho poézia zahrnula všetky formy gréckej lyriky bez toho, aby oslabila originálnosť autorovho ducha. Hlbokú znalosť všetkých druhov básnického umenia prejavil vo veršovanom liste Umenie básnické (Ars poetica). I v tomto zanechal vzor básnikom budúcnosti. Na zásadách jeho poetiky sa budovala poetika klasicizmu, vyjadrená dielom Boileaua Umenie básnické z roku 1674. Jeho ódy sa napodobňovali v renesancii i v novoveku. Imponovali vždy kladným postojom k životu, miernym skepticizmom, konkrétnosťou obrazov a jedinečne prostou a jasnou rečou.

*Ódy (Carmina) – zbierka básní
Súbor 103 príležitostných lyrických básní napísaných v trinástich metrických strofách. Obsah básní je veľmi rozmanitý: láska, víno, priateľstvo, pozvanie na obed, odchod alebo návrat priateľa, príchod jari, krásy prírody, zasvätenie chrámu, sviatok niektorého božstva, hymny a modlitby k bohom, oslavné básne na priaznivcov, priateľov i vplyvných činiteľov, útechy a rady, oznámenie víťazstva a tiež vlastenecky ladené básne. Zbierka je bohato popretkávaná myšlienkami praktickej filozofie.