5. PUBLIUS OVIDIUS NASO
(43 pred n l. – 18 n. l.)

Publius Ovidius Naso pochádzajúci z bohatého šľachtického rodu. Otec ho poslal do Ríma, aby študoval rečníctvo, stal sa však z neho básnik, ktorého verše sa všeobecne páčili pre svoj prirodzený rytmus a sloh. Oženil sa s cisárovou príbuznou a dostal sa tak do dvorských kruhov. Vtedy napísal svoje najslávnejšie dielo Premeny (Metamorphoseon libri) a začal písať dielo Fasti o pôvode rímskych sviatkov a slávností. To však už nedokončil, lebo cézar ho poslal do vyhnanstva, do prístavného mestečka Tomi pri Čiernom mori, pretože vraj kazil mravy, alebo pre nejakú inú nám neznámu príčinu. Ani vo vyhnanstve neprestala jeho úžasná tvorivosť. Bola to však už celkom iná poézia, ako písal predtým. Vyjadroval v nej ľútosť za životom v Ríme a svoju túžbu vrátiť sa späť.

Jeho knihy žalospevov Tristia a jeho Listy od Čierneho mora ( Epistulae ex Ponto) sa v Ríme čítali, ale nepohli cisárom, aby mu dovolil vrátiť sa. Ovidiov život a dielo sú už symbolom nastávajúceho kultúrneho a mravného úpadku Rímskej ríše. Popularitu si založil na troch knihách Lásky (Amores), ktoré boli lákavým, ale vôbec nie výchovným obrazom voľného erotického života v Ríme. Tento dojem nenapravil ani ďalšími knihami: Umenie milovať(Ars amatoria) a Lieky proti láske (Remedia amoris). Potom prešiel k vážnym témam. V pätnástich knihách svojich Metamorfóz zbásnil vyše 250 gréckych a rímskych bájí a povestí, z ktorých mnohé prešli do svetovej literatúry ako nesmrteľné symboly ľudských túžob i vášní. Najznámejšie z nich sú báje o Faetontovi, Daedalovi a Ikarovi, Pyramovi a Thisbe, o Philomenovi a Baucide, verných manželoch, o Orfeovi a Eurydike a iné.
Ovidius bol dieťaťom a obeťou svojej triedy, smerujúcej k ľahkému spôsobu života v období všeobecného mieru, nastoleného vojenskou mocou Ríma.

*Listy od Čierneho mora (Epistulae ex Ponto) – zbierka básnických listov
Zbierka štyridsiatich siedmych listov v elegickom dvojverší v štyroch knihách adresovaných manželke a dvadsiatim priateľom. Básnikov žiaľ, bolesť, bieda, trápenie, zúfalstvo a opustenosť vo vyhnanstve sa v nich prehlbujú a rastie jeho túžba po vlasti, ktorú si približuje aspoň v spomienkach. Prosí priateľov, aby mu pomohli obmäkčiť panovníka Augusta, aby ho omilostil, alebo mu umožnil prejsť na lepšie, znesiteľnejšie miesto. Dielo je svedectvom umeleckého úpadku, ktorý nastal vytrhnutím básnika z domáceho prostredia.

*Listy heroín (Heroides) – zbierka básní
Zbierka obsahuje dvadsaťjeden fiktívnych listov v elegickom dvojverší od slávnych žien alebo dievčat, bájnych hrdiniek, svojim vzdialeným mužom, snúbencom, v ktorých opisujú smútok a žiaľ z nešťastnej lásky a túžbu, aby sa k nim milovaní muži vrátili. List píše napríklad Penelopa Odyseovi, Faidra Hippolytovi, Ariadna Teseovi, Deianeira Heraklovi, Medea Iasonovi, Didóna Aeneovi, Sapfo Faonovi atď. V diele sa prejavuje autorova obdivuhodná znalosť ženskej duše a schopnosť každú pisateľku listu výstižne charakterizovať. Zbierka listov ako celok pripomína ľúbostný román vo veršoch.

*Lásky (Amores) – zbierka elégií
Zbierka obsahuje štyridsaťdeväť lyricko – epických básní, zväčša ľúbostného obsahu v elegickom dvojverší, opisujúcich lásku mladíka prežívanú s milenkou, ktorej básnik dal vymyslené meno Corinna, Básne sa vyznačujú vtipom, fantáziou, jemným psychologickým postrehom, výstižnou a živou kresbou situácií. Sú tu aj niektoré básne bez ľúbostného obsahu. Dielo charakterizuje svieža ľahkosť, jasnosť a plynulá veršovaná forma.

*Umenie milovať (Ars amatoria) – báseň
Formálne najvýznamnejšie Ovidiove dielo so všetkými prednosťami básnického umenia, napísané po latinsky v elegickom dvojverší v troch knihách. Prvá kniha obsahuje rady mládencom, kde si možno nájsť dievča a ako si získať jeho náklonnosť. Druhá kniha radí, ako si udržať jeho lásku. V tretej knihe sú rady pre dievčatá. Niekedy až veľmi rozpustilý obsah, spestrený príhodami z každodenného i súkromného života a epizódami z mytológie, je podaný rozmarným slohom a uhladeným veršom. Dielo bolo obľúbené a je cenné z hľadiska literárnej a kultúrnej histórie

*Lieky proti láske (Remedia amoris) – báseň
Básnická skladba v elegickom dvojverší žartovne poúčajúca o prostriedkoch, ktoré pomáhajú vyliečiť sa z beznádejnej a nešťastnej lásky. Odporúča zamerať svoj záujem inam – na poľovačku, na činnosť na vidieku, zveličovať chyby a nedostatky milovaného objektu alebo nahradiť lásku inou. Touto skladbou Ovidius zavŕšil ľúbostný tematický cyklus svojej tvorby.