*Metamorfózy (Metamorphoses) – súbor básní
Najvýznamnejšie Ovidiove dielo, najpôvabnejšia básnická skladba rímskeho epického
básnictva, napísaná daktylským hexametrom v pätnástich knihách. Je to básnické spracovanie vyše 250 bájí, ktoré autor pospájal do súvislého umeleckého celku. Vynikajúci je opis štyroch ľudských vekov, opis potopy, umelecké stvárnenie bájí: Deukalion a Pyrrha, Pyramus a Tisba, Nioba, Orfeus a Eurydika a iné. Každá báj predstavuje umelecký výtvor, vynikajúci bohatou fantáziou, mimoriadnym rozprávačským umením a majstrovským ovládaním výrazových prostriedkov. Ovidiovo dielo je zakončené predpoveďou o vlastnej nesmrteľnosti.

*Žalospevy (Tristia) – zbierka elégií
Zbierka päťdesiatich elégií v piatich knihách, napísaných v elegickom dvojverší. Básnik ich posiela z vyhnanstva od pobrežia Čierneho mora z Tom manželke, dcére a nemenovaným priateľom do Ríma. Obsahom elégií je bolestné a dojemné lúčenie s Rímom, neznesiteľná plavba na rozbúrenom mori, ťažké životné podmienky v cudzom prostredí a túžba vrátiť sa nazad do Ríma. Vyjadrujú žiaľ nad nešťastím, ktoré básnika postihlo, a volanie o pomoc. Autor prosí Augusta o milosť alebo o zmiernenie osudu. Posledná báseň (desiata) vo štvrtej knihe je Ovidiov životopis. Žalospevy vynikajú úprimnosťou a pravdivosťou prežívaných citov, žiaľu za strateným domovom.


6. ĎALŠÍ ELEGICI

V ľúbostnej poézii popri Ovidiovi vynikli dvaja elegici, Albius Tibullus (asi rok 55-19) a Sextus Propertius (asi rok 50-19). V ich básniach sa výrazne odrazil život, zmýšľanie i morálka patricijského Ríma v Augustovej dobe. U Tibullusa sa stretávame s básňami plnými túžob a u Propertiusa zas plnými vášne.

Gaius Valerius Catullus (87-54 pred n. l.) bol prvý rímsky básnik – lyrik. Hlavným inšpiračným zdrojom jeho tvorby bol milostný vzťah k staršej Clodii.

* Básne (Carmina) – zbierka básní
Stošestnásť zväčša príležitostných básní rozličného obsahu a rozsahu od 2 až do 408 veršov, venovaných autorovmu krajanovi Corneliovi Nepotovi. Tvoria tri skupiny: lyrickú, lyricko-epickú, ironickú. Prvá skupina po prvýkrát predstavuje v rímskej literatúre intímnu subjektívnu lyriku, opisuje básnikove city, túžby, lásky, sklamania a nenávisť, ktoré prežíval a pociťoval k Lesbii (pseudonym Clodie). Druhú skupinu predstavujú väčšie celky. Tretia skupina obsahuje básne žartovného, výsmešného až útočného charakteru. Catullus použil trinásť metrických foriem, najčastejšie jedenásťslabičný verš.


7. Záver

Pri spracovaní tejto témy som zistila mnoho nových a zaujímavých informácií z tohto obdobia. Som rada, že sa mi podarilo získať nové vedomosti aj z takejto neobyčajnej témy z histórie. S touto témou sa pracovalo dobre a bola pre mňa zaujímavá a hlavne pútavá.