Hra Macbeth je tragédiou jednotlivca, prezentácia stupňujúceho sa zla v človeku, nastoľujúca aj otázku voľby a zodpovednosti. Chrabrý, ale ctižiadostivý vojvodca Macbeth, ktorý sa v nenásytnej túžbe po moci nezastaví pred ničím, zabije kráľa Duncana a stane sa z neho obávaný tyran. Prenasledujú ho výčitky svedomia v podobe vidín. Lady Macbethova sa pomätie, on nakoniec zomrie a Škótsko dostane spravodlivého panovníka Malcolma, Duncanovho syna.

Tragédia Othello sa zaoberá otázkami dobra a zla a vykresľuje čistú lásku, v ktorej dvaja predstavitelia rozdielnych národov a rás, bojujú proti predstudkom. Othello s Desdemonov sa stanú manželmi, ale Jaga motivuje zranená pýcha a túžba po moci k nenávistnej pomste. Othello kvôli svojej slepej dôverčivosti uverí Jagovi a zo žiarlivosti zabije Desdemonu. Keď spozná, že sa dal oklamať, spácha samovraždu a Jaga stihne zaslúžený trest. V tragédiách Hamlet, Kráľ Lear, Macbeth a Othello Shakespeare konfrontuje humanistické zásady s novými vzťahmi medzi ľuďmi, ktoré sa navzájom vylučujú. Nekončia sa beznádejou a zúfalstvom, ale po chaose sa vždy obnoví poriadok.

V tomto období Shakespeare napísal aj hry s antickou tematikou akou je tragédia veľkej lásky Antonius a Kleopatra, politická dráma Coriolanus o čestnom, ale spoločensky negatívnom hrdinovi a tragédia Timon aténsky o zlomoci zlata, ktoré ničí ľudské vzťahy. Autor vykreslil falošných priateľov, ktorí sa odvrátia od Timona, keď stratí bohatstvo.


7. Štvrté obdobie Shakespearovej drámy

Posledné obdobie (roky 1608 až 1613) sa vyznačuje zmierlivým tónom. Patria sem zväčša tragikomédie, dramatické romance a rozprávkové hry, ktoré využívajúc vidinu krásy a harmónie, odzrkadľujú autorov nový postoj k životu a umeniu. Shakespeare v nich využíva mytológiu, folklór a mágiu, zaoberá sa zlom a nevinnosťou, vinou a pokáním a dáva vždy zvíťaziť nevinnosti.

V rozprávkovej hre Zimná rozprávka český kráľ Polixenes je na návšteve u sicílskeho kráľa Leontesa, ktorý začne žiarliť na svoju manželku Hermionu a uvrhne ju do väzenia. Polixenes unikne pred jeho hnevom. Kráľovná vo väzení porodí dievčatko, ale Leontes prikáže pohodiť ho na opustené miesto. Princezná Perdita však nezahynie a vychovajú ju pastieri. Začína sa spĺňať veštba, že kráľ zostane bez dedičstva. Umrie princ a vraj aj kráľovná a Leontes upadne do hlbokého smútku. Do krásnej a múdrej Perdity sa zaľúbi Polixenov syn Florizel a proti otcovej vôli sa s ňou chce oženiť. Ujdú na dvor sicílskeho kráľa, kde zistia, že Perdita je princezná a vezmú sa. Zjaví sa Hermiona, ktorú pokladali za mŕtvu, a králi sa zmieria.

Rozprávková hra Búrka najzrejmejšie a najsymbolickejšie nastoľuje tému mladosti a odpúšťania. Vyjadruje vzťahy mýtu a umenia, utópie a skutočnosti. Je asi posledným samostatným Shakespearovým dielom. V rozprávkových hrách Pericles, Cymbeline, Zimná rozprávka a Búrka je nadnesená atmosféra, nešťastie ustupuje radosti a utrpenie odpúšťaniu a zmiereniu.


8. Básnická tvorba Williama Shakespeara

Básnická tvorba Williama Shakespeara pozostáva zo samotných väčších básní s antickým námetom akou je báseň Venus a Adonis, báseň Znásilnenie, ktorú venoval patrónovi Henrymu Wriothesleymu a zbierka Vášnivý pútnik. Známe sú ešte básne Fénix a hrdlička a Nárek a mlieko.

Autobiografické prvky obsahuje zbierka Sonety s neobyčajnou krásou, životným nadhľadom, subjektívnymi emóciami a bohatou obraznosťou. Táto zbierka milostnej lyriky obsahuje 154 sonetov, ktoré tvoria súbor, ktorý nemá pevné usporiadanie ani chronologické členenie. Obsahuje však 2 základné tematické skupiny. Prvých 126 sonetov je venovaných priateľstvu starnúceho básnika a jeho mecenáša. Niekedy sa svojou zameranosťou zhoduje s dobovou príležitostnou poéziou, inokedy jeho reflexie majú výraz básnikovej výpovedi o premenlivosti. Ďalších 26 sonetov je venovaných čiernej pani, objavujúcej sa už skôr ako jeho milá, a jeho tragickému vzťahu k nej. Zbierku uzavierajú dva mytologické sonety sporného autorsva.