1. Úvod

Mnohí radi navštevujeme divadlá. Pri komédiách sa zabavíme, a pri tragédiách precitneme. U mňa je to vždy zážitok spojený s oddychom. Medzi dramatikov, ktorých divadelné hry sú veľmi zaujímavé, dobre prepracované a nadčasové, patrí aj William Shakespeare. Aby som sa o nich dozvedela viac, rozhodla som sa priblížiť si jeho tvorbu.

2. Život Williama Shakespeara

Svetová dramatická tvorba nepozná doteraz autora, ktorý by sa filozofickou hĺbkou svojho diela, znalosťou ľudí a životných javov vyrovnal Williamovi Shakespearovi. Bol to najväčší anglický renesančný spisovateľ, vynikajúci básnik a zároveň dramatik. O jeho popularite svedčí aj skutočnosť, že pod jeho menom uverejňovali diela aj iní autori, akoby len samotné meno zaručovalo úspech. V minulosti niektorí vedci dokonca pochybovali o jeho existencii, ale jestvuje množstvo dôkazov, že skutočne žil. Je však paradoxné, že podrobností z jeho života sa zachovalo len málo.

Narodil sa 23. apríla 1564 v prosperujúcom anglickom mestečku Stradford upon Avon. Bol najstarším synom a tretím dieťaťom Johna Shakespeara a Mary Ardenovej. Jeho otec bol remeselník, roľník, dobre situovaný mešťan, ktorý zastával aj verejné funkcie. William študoval vo svojom rodisku na King´s New School a ako osemnásťročný sa oženil s Annou Hathawayovou. Presťahoval sa do Londýna, kde spočiatku pôsobil ako herec pod menom William Shakeshafte. Na začiatku deväťdesiatych rokov mal už v Londýne pevné miesto ako uznávaný dramatik a herec. Rodisko ho však stále lákalo, a preto v Stratforde kúpil pre svoju rodinu honosný dom New Palace. Stal sa popredným hercom a spolumajiteľom spoločnosti Lord Chamberlain´s Men. V roku 1958 si zámožnejší herci tejto spoločnosti spolu so Shakespearom vybudovali vlastné divadlo Globe Theatre. Po dvadsaťročnej činnosti v Londýne sa vrátil do svojho rodiska, kde v roku 1616 päťdesiatdvaročný umiera.

3. Charakteristika tvorby Williama Shakespeara

William Shakespeare bol svedkom konca stredoveku a začiatku renesancie, ktoré sa vyznačovali búrlivým individualizmom. Vo svojej tvorbe sa vracia k skutočnému, reálnemu životu a poukazuje na dôležitosť harmónie medzi citom a rozumom a medzi človekom a prírodou. Svoju pozornosť upriamil na človeka, ktorého vykresľuje zo všetkých strán. Vytvára rôzne charaktery a ženské hrdinky sú v jeho dielach rovnocenné mužom. Jeho hrdinami sú silné osobnosti, ktoré majú odvahu búriť sa proti spoločenským konvenciám, sú pragmatickí, mierne egoistickí, cynickí a v priebehu času sa vyvíjajú. Shakespearova tvorba je veľmi rozsiahla, obsahuje poéziu, tragédie, komédie, tragikomédie a historické hry. Inšpirovali ho anglické, škótske a írske kroniky, antickí autori a renesančný umelci a filozofi akými sú Macchiavelli, Boccacco a Petrarca . Na začiatku prepisoval staršie hry a spolupracoval s niektorými dramatikmi. Spočiatku sa nestaral o publikovanie svojich hier, pretože z tridsiatich šiestich hier prvého fólia pod názvom Histórie, komédie a tragédie pána Williama Shakespeara vyšlo predtým len 18. Na súbornom vydaní hier mali podiel jeho priatelia a spoluherci. Pre lepšie pochopenie Shakespearovho umeleckého vývinu rozdelíme jeho dramatickú tvorbu na štyri obdobia.

4. Prvé obdobie Shakespearovej drámy

Do prvého obdobia (roky 1590 až 1593) zaraďujeme ľahké optimistické komédie, historické hry a rané tragédie, v ktorých hrdinovia bojujú o svoje osobné šťastie a prirodzené medziľudské vzťahy. Všetky sú romantické a neukazujú ešte v plnej miere autorove tvorivé schopnosti. Shakespeare sa stotožňoval s myšlienkami a názormi svojej doby a prijal tzv. alžbetínsky či renesančný svetonázor, ktorý využíval vo svojich dramatických dielach. Tieto renesančné prvky nachádzame najmä v komédiách plných optimizmu, humoru a spontánnej veselosti. Vo svojich kronikách sa zaoberal národnou históriou, ktorá bola v rokoch rastúceho patriotizmu zárukou úspechu, a čerpá v nich z Holinshedovej kroniky.

Historická tragédia Richard II. v piatich dejstvách zobrazuje panovanie a zosadenie slabého kráľa. Po smrti Johna z Gauntu sa kráľ Richard II. zmocní jeho majetku. Skutočným dedičom je však Henry Bolingbroke, ktorý sa vylodí v Anglicku a porazí Richardove vojská. Bolingbroke triumfálne vstupuje do Londýna so zajatým kráľom a vyhlási sa za kráľa Henricha IV. Richard II. sa ešte bezúspešne pokúsi o znovu získanie trónu, ale zabijú ho pri Pomfrete.
Historická hra Richard III. s rysmi tragédie zobrazuje feudálno–dynastické spory v 15. storočí v období vojny dvoch Ruží. Bratia Eduard IV. a Richard III., ktorý zdanlivo zmierili súperiace strany, sa dohadujú o tom, kto nastúpi na trón. Richard III. chladnokrvne odstraňuje všetkých, čo mu stoja v ceste. Na trón sa dostane vďaka vojvodovi Buckinghamovi, ktorého neskôr zavrhne. Proti Richardovi povstane celá krajina na čele s Buckinghamom a Richmondom. V rozhodujúcej bitke pri Bosworthe v roku 1485 Richmond, neskôr Henrich VII., Richarda III. zabije. Jeho smrťou vymiera yorská dynastia.

Historická hra Henrich IV. skladajúca sa z dvoch častí zobrazuje povstanie Henryho Hotspura proti Henrichovi IV. Zachytáva premenu Henricha, princa waleského, ktorý sa odvracia od mladíckych zábav k záujmom dôstojným jeho stavu. Nakoniec zabije Hotspura v bitke pri Shrewsbury. V druhej časti sa postavenie Henricha IV. zdá isté. Keď umrie, nastúpi na trón jeho syn Henrich V. Po prvý raz tu vystupuje sir John Falstaff ako skvelá komická postava anglickej literatúry, rytier veselej povahy, akoby protipól smutného Dona Quijota.

Historická hra kronikárskeho typu Henrich VI. je z obdobia storočnej vojny a skladá sa z troch častí. Predstavuje prechod od stredovekých náboženských hier k novému typu. Nedodržuje klasické jednoty, nemá ani ústrednú osobu a zápletku. V prvej časti sa dej sústreďuje na boj o francúzske dedičstvo, kde anglickú stranu predstavuje Talbot. Na rozsiahlom historickom plátne vystupuje mladý kráľ Henrich VI. v pozadí. Zjavuje sa tu aj skarikovaná postava Johanky z Arcu. V druhej časti sa rozvíja spor medzi Yorkovcami a Lancasterovcami V tretej časti kráľ blúdi po Anglicku a nakoniec hynie v občianskej vojne. Na trón nastupuje Eduard IV.

Shakespeare v týchto hrách dosiahol úspech rýchlou gradáciou deja a pestrosťou epizód. Mal zmysel pre komiku a aj neskôr v jeho tvorbe prevládali komédie. V raných komédiách sa javí ako učeň módy a tradície, no už prvé tri veselohry predstavujú tri rozličné typy. Snáď prvá Shakespearova komédia Skrotenie zlej ženy je dramaticky a divácky efektívna syntéza rôznych žánrov, slovesných a divadelných tradícií, nastoľujúca tematiku vzťahov, zdania a skutočnosti, ilúzie a reality. Silácky šľachtic Petruchio skrotí svoju krásnu, ale jedovatú ženu Katarínu tým, že na jej výbuchy hnevu odpovedá miernosťou a láskou, až sa z nepodarenej ženy stane príjemná milá a poslušná manželka.

V plautovskej situačnej fraške Komédia omylov sa divák baví na komických zámenách dvoch pánov dvojičiek Antifola Efezského a Antifola Syrakúzskeho a ich sluhov dvojčiat Dromia Efezského a Dromia Syrakúzskeho.

V romantickej veselohre Dvaja šľachtici veronskí sa titulné postavy dostanú na dvor milánskeho vojvodcu, zradia svoje predošlé lásky a zaľúbia sa do vojvodovej dcéry. Po veselých komplikáciách sa všetko dobre skončí.

5. Druhé obdobie Shakespearovej drámy

Druhé obdobie (roky 1594 až 1600) je nazývané lyrickým. Shakespeare bol už uznávaným majstrom javiska. Napísal najlepšie zo svojich kronikárskych hier, historickú hru Kráľ Ján a tragédiu z dejín Ríma, Július Cézar. V posledných rokoch 16. storočia je geniálnym majstrom komédie. V dramatických zápletkách plných komplikácií a napätia predkladal témy lásky, priateľstva a ľudského porozumenia. Majstrovsky kombinoval romantické s komickým a osvedčil sa ako majster dramatickej konštrukcie, úspornosti dramatických prostriedkov a výborný znalec jazyka. Napísal najoriginálnejšie a umelecky najdokonalejšie komédie.
Konvenčná veselohra Márna lásky snaha, v ktorej sa autor inšpiroval dôvtipným intelektuálnym jazykom Lylyho komédií. Hra sa zakladá na rozporoch v dušiach mladých ľudí , medzi záväzkom slúžiť vede a láskou. Nositeľmi deja sú kráľ navarrský s jeho dvoranmi a francúzska princezná s jej suitou.

K veselohre Ako sa vám páči autora inšpirovali talianske, ale aj staršie domáce pramene, najmä román T. Lodgea Rozalynde. Zaoberá sa v nej problémom uzurpácie moci a upútava najmä ženskými charaktermi a postavou šaša s jeho cynickou filozofiou. Oliver je poručníkom mladšieho brata Orlanda, ktorého vyženie z domu. Frederick obsadí majetok svojho brata vojvodu, ktorý so svojim sprievodom žije v ardenskom lese. Rozalinda, dcéra vyhnaného vojvodu žije na dvore svojho otca. Zaľúbi sa do Orlanda, čím urazí vojvodu a upadne do nemilosti. Prestrojená za chlapca odchádza hľadať otca so sesternicou Céliou a dvorným šašom Brúsikom. Po mnohých veselých príhodách Rozalinda nájde strateného otca i svojho milého a neskoršieho manžela Orlanda.

Trojkráľový večer alebo Čo len chcete je situačná komédia čerpajúca z rôznych prameňov. Stroskotanie lode rozdelí dvojčatá Violu a Sebastiána. Viola sa v chlapčenskom prestrojení pod menom Cesario stane pážaťom u vojvodu Orsina a zaľúbi sa do neho. Ten však ľúbi Olíviu, ktorá jeho city neopätuje. Posiela k nej posla Cesaria a Olívia sa do neho zamiluje. Dej sa zauzlí, keď sa objaví Sebastián, a Olívia, pokladajúc ho za Cesaria, sa s ním zosobáši. Komédia prináša množstvo humorných scén. Napokon sa súrodenci stretnú a vojvoda sa ožení s krásnou Violou.
Poetická veselohra rozprávkového typu Sen noci svätojánskej je dramatickou a divadelnou syntézou rôznych kultúrnych tradícií, umeleckých postupov a foriem. Z Atén do blízkeho lesa utekajú mladí milenci Lysander a Hermia. V sobáši im bránia Hermiin otec a Lysandrov sok Demetrius. Do vzťahu milencov sa vnáša zmätok. No napokon sa všetko upraví a hra sa končí trojnásobnou svadbou a oslavou. Vykreslený je mýtický obraz chaosu prírody a existencia neznámeho podvedomého sveta.

Ústredným motívom veselohry Mnoho kriku pre nič je láska florenského šľachtica Claudia k dcére messinského miestodržiteľa Hera. Jej vnútorným obsahom je duchaplný slovný súboj ďalšej dvojice hrdých mladých ľudí Beatrice a Benedicka, ktorým stoja v ceste rozličné prekážky, ale nakoniec sa všetko dobre skončí. Komédia Benátsky kupec má taliansky námet. Je oslavou lásky, priateľstva a múdrosti ženy, ktorej sa podarí prekabátiť židovského úžerníka Shylocka.

Vo fraškovitej komédii Veselé panie windsorské pôžitkársky rytier Falstaff zatúži po ľúbostnom dobrodružstve. V dvoch rovnakých listoch vyznáva lásku pani Fordovej i pani Pageovej a žiada ich o stretnutie. Dámy sa navzájom zdôveria a rozhodnú sa záletníka potrestať.

Do tohto obdobia patrí aj najkrehkejšia a najlyrickejšia romantická tragédia Romeo a Júlia o nešťastnej láske dvoch znepriatelených veronských rodov, kde mladí ľudia musia obetovať svoj život, aby sa mohli ich rodiny zmieriť. Významné rody Kapuletovcov a Montekovcov žijú vo vzájomnej nenávisti. Raz zamaskovaný Romeo Montek príde s priateľmi na ples Kapuletovcov, kde stretne mladú Júliu Kapuletovú. Zaľúbia sa do seba a mních Vavrinec ich tajne zosobáši. Medzitým Tybalt, Júliin bratranec, zabije Romeovho priateľa Merkucia a Romeo nechtiac Tybalta, za čo ho vypovedia do Mantovy. Rodina núti Júliu vydať sa za grófa Parisa. Júlia v úsilí zabrániť tomu požiada Vavrinca o pomoc. Ten jej dá uspávací prostriedok, ktorý má spôsobiť jej domnelú smrť, a zároveň pošle správu Romeovi, ale list mu nedoručia. Keď sa dozvie o Júliinej údajnej smrti, vráti sa a nad jej telom sa otrávi. Po precitnutí sa Júlia zo zúfalstva prebodne Romeovou dýkou. Znepriatelené rody sa zmieria nad zbytočnými obeťami svojich detí.

6. Tretie obdobie Shakespearovej drámy

Tretie obdobie (roky 1600 až 1608) je obdobím veľkých tragédií a pesimistických tragikomédií. Veselý optimistický básnik radostných romantických komédií a bláznivých frašiek sa mení na pesimistu. Zostane záhadou čo spôsobilo túto zmenu. Cítiť ju najmä v problémových komédiách akou je Koniec všetko napraví, ktorej námetom je nestálosť lásky, jej premeny a rozmary.
Optimizmus veselohier so šťastným koncom stratila i trpká komédia Oko za oko nastoľujúca vážne morálne problémy, hra Troilus a Kressida, v ktorej autor podáva trpký a cynický obraz lásky v inom svetle. Troilus, syn trójskeho kráľa Priama, sa zaľúbi do Kressidy, dcéry veštca Kalchas. Kressida odchádza do gréckeho tábora, kde sa stretne s otcom a nájde si nového milenca.

Do tohto obdobia sa zaraďujú aj veľké tragédie. Jadrom ich konfliktov je rozpor medzi feudálnou koncepciou sveta a meštianskym individualizmom, boj čistej ľudskosti a dobra so zlom.

Sociálno-psychologická dráma Hamlet opisuje mladého človeka, ktorý predstavuje abstrakciu ľudského intelektu, tragédiu individualistu čeliaceho krutej realite, uvedomujúceho si spoločenskú zodpovednosť a pri naprávaní krívd obetujúceho vlastný život. V Dánsku zomrie šľachetný kráľ Hamlet a na hradbách hradu Elsinor sa princovi Hamletovi zjavuje otcov duch. Vyjaví mu, že ho zavraždil vlastný brat Claudius, ktorý sa oženil s jeho vdovou a zmocnil sa trónu. Princ ho chce pomstiť, predstiera šialenstvo a obetuje aj svoju lásku k Ofélii, ktorá sa v žiali pomätie a otrávi. Oféliin brat sa chce Hamletovi pomstiť súbojom. Otráveným mečom zraní Hamleta, ktorý ešte stihne zabiť jeho a Claudia.

Základom tragédie Kráľ Lear je príbeh zo starej britskej mytológie. Dráma v piatich dejstvách podáva prenikavý pohľad do ľudskej psychiky. Témou sú ozajstné a falošné hodnoty, zaslepenosť a sebapoznanie. Starnúci kráľ Lear chce rozdeliť ríšu medzi tri dcéry. Na otázku ako ho ľúbia odpovedajú Gonerin a Regan neúprimne, ale získajú dedičstvo, pretože Leara neuspokojila úprimná odpoveď najmladšej dcéry Kordélii. Ona sa vydá za francúzskeho kráľa a otca vyženú jeho dve dcéry z domu a neskôr sa zabijú. Kordélia chce otcovi pomôcť, ale padne do zajatia, kde ju zavraždia. Learovi, ktorý nevedel rozpoznať pozlátku od pravého zlata, puká srdce.
Hra Macbeth je tragédiou jednotlivca, prezentácia stupňujúceho sa zla v človeku, nastoľujúca aj otázku voľby a zodpovednosti. Chrabrý, ale ctižiadostivý vojvodca Macbeth, ktorý sa v nenásytnej túžbe po moci nezastaví pred ničím, zabije kráľa Duncana a stane sa z neho obávaný tyran. Prenasledujú ho výčitky svedomia v podobe vidín. Lady Macbethova sa pomätie, on nakoniec zomrie a Škótsko dostane spravodlivého panovníka Malcolma, Duncanovho syna.

Tragédia Othello sa zaoberá otázkami dobra a zla a vykresľuje čistú lásku, v ktorej dvaja predstavitelia rozdielnych národov a rás, bojujú proti predstudkom. Othello s Desdemonov sa stanú manželmi, ale Jaga motivuje zranená pýcha a túžba po moci k nenávistnej pomste. Othello kvôli svojej slepej dôverčivosti uverí Jagovi a zo žiarlivosti zabije Desdemonu. Keď spozná, že sa dal oklamať, spácha samovraždu a Jaga stihne zaslúžený trest. V tragédiách Hamlet, Kráľ Lear, Macbeth a Othello Shakespeare konfrontuje humanistické zásady s novými vzťahmi medzi ľuďmi, ktoré sa navzájom vylučujú. Nekončia sa beznádejou a zúfalstvom, ale po chaose sa vždy obnoví poriadok.

V tomto období Shakespeare napísal aj hry s antickou tematikou akou je tragédia veľkej lásky Antonius a Kleopatra, politická dráma Coriolanus o čestnom, ale spoločensky negatívnom hrdinovi a tragédia Timon aténsky o zlomoci zlata, ktoré ničí ľudské vzťahy. Autor vykreslil falošných priateľov, ktorí sa odvrátia od Timona, keď stratí bohatstvo.

7. Štvrté obdobie Shakespearovej drámy

Posledné obdobie (roky 1608 až 1613) sa vyznačuje zmierlivým tónom. Patria sem zväčša tragikomédie, dramatické romance a rozprávkové hry, ktoré využívajúc vidinu krásy a harmónie, odzrkadľujú autorov nový postoj k životu a umeniu. Shakespeare v nich využíva mytológiu, folklór a mágiu, zaoberá sa zlom a nevinnosťou, vinou a pokáním a dáva vždy zvíťaziť nevinnosti.

V rozprávkovej hre Zimná rozprávka český kráľ Polixenes je na návšteve u sicílskeho kráľa Leontesa, ktorý začne žiarliť na svoju manželku Hermionu a uvrhne ju do väzenia. Polixenes unikne pred jeho hnevom. Kráľovná vo väzení porodí dievčatko, ale Leontes prikáže pohodiť ho na opustené miesto. Princezná Perdita však nezahynie a vychovajú ju pastieri. Začína sa spĺňať veštba, že kráľ zostane bez dedičstva. Umrie princ a vraj aj kráľovná a Leontes upadne do hlbokého smútku. Do krásnej a múdrej Perdity sa zaľúbi Polixenov syn Florizel a proti otcovej vôli sa s ňou chce oženiť. Ujdú na dvor sicílskeho kráľa, kde zistia, že Perdita je princezná a vezmú sa. Zjaví sa Hermiona, ktorú pokladali za mŕtvu, a králi sa zmieria.

Rozprávková hra Búrka najzrejmejšie a najsymbolickejšie nastoľuje tému mladosti a odpúšťania. Vyjadruje vzťahy mýtu a umenia, utópie a skutočnosti. Je asi posledným samostatným Shakespearovým dielom. V rozprávkových hrách Pericles, Cymbeline, Zimná rozprávka a Búrka je nadnesená atmosféra, nešťastie ustupuje radosti a utrpenie odpúšťaniu a zmiereniu.

8. Básnická tvorba Williama Shakespeara

Básnická tvorba Williama Shakespeara pozostáva zo samotných väčších básní s antickým námetom akou je báseň Venus a Adonis, báseň Znásilnenie, ktorú venoval patrónovi Henrymu Wriothesleymu a zbierka Vášnivý pútnik. Známe sú ešte básne Fénix a hrdlička a Nárek a mlieko.

Autobiografické prvky obsahuje zbierka Sonety s neobyčajnou krásou, životným nadhľadom, subjektívnymi emóciami a bohatou obraznosťou. Táto zbierka milostnej lyriky obsahuje 154 sonetov, ktoré tvoria súbor, ktorý nemá pevné usporiadanie ani chronologické členenie. Obsahuje však 2 základné tematické skupiny. Prvých 126 sonetov je venovaných priateľstvu starnúceho básnika a jeho mecenáša. Niekedy sa svojou zameranosťou zhoduje s dobovou príležitostnou poéziou, inokedy jeho reflexie majú výraz básnikovej výpovedi o premenlivosti. Ďalších 26 sonetov je venovaných čiernej pani, objavujúcej sa už skôr ako jeho milá, a jeho tragickému vzťahu k nej. Zbierku uzavierajú dva mytologické sonety sporného autorsva.
9. Prínos Shakespearovej tvorby

Shakespeare dovŕšil rozvoj anglickej renesančnej kultúry. Vytvoril nový typ drámy oslobodenej od stredovekej náboženskej koncepcie života a konania, v ktorej výrazne vyniká humánny charakter a hľadanie pravdy. Žil na prelome zanikajúceho feudalizmu a rodiaceho sa kapitalizmu a s rovnakou intenzitou poukazoval na zápory oboch spoločenských zriadení. V napätých dramatických konfliktoch s veľkou umeleckou silou zobrazoval sociálne protirečenia, morálny úpadok doby a zrážky humanistických ideálov s egoizmom, korupciou a podlosťou. Život chápal v jeho komplexnosti a bol nepriateľom stredovekých predstáv o urodzenosti feudálnych pánov. Kritizoval náboženský fanatizmus, predsudky a uplatňoval princíp rovnosti a morálnej rovnocennosti ľudí všetkých sociálnych vrstiev.

Postavy odhaľujú nie tým, čo hovoria, ale tým čo konajú. Sú nositeľmi humanistických ideálov, odhadzujú putá stredovekej obmedzenosti a odvážne sa vrhajú do víru pozemského života v celej jeho nekonečnej kráse a tragike. Niekedy sa im podarí prekonať prekážky a sláviť triumfy, inokedy podliehajú silám nepriateľským životu. Ale aj keď sa ich osudy končia tragicky, vždy si zachovávajú ľudskú dôstojnosť a vernosť vznešeným ideálom. A keďže autor vo všetkých tragédiách, komédiách aj historických hrách ukazuje záblesk víťazstva a spravodlivosti nad ľudskou podlosťou, jeho hry majú vždy slávnostný hrdinský nádych. Hĺbkou humánneho cítenia, prenikavým pohľadom na základné problémy existencie človeka a ľudských hodnôt si Shakespeare zaslúžil trvalé miesto vo svetovej literatúre a umení.

10. Záver

Pri vypracovávaní tejto práce som sa dozvedela mnoho zaujímavých vecí o živote a tvorbe Williama Shakespeara. Pracovalo sa mi veľmi dobre, pretože jeho diela sú neobyčajne znamenité, nevšedné a interesantné. Podarilo sa mi spoznať aspoň týmto spôsobom všetky jeho hry a dúfam, že v budúcnosti si ich budem môcť vychutnať aj divadelne spracované.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

William Shakespeare - seminárna práca