1. Úvod

Mnohí radi navštevujeme divadlá. Pri komédiách sa zabavíme, a pri tragédiách precitneme. U mňa je to vždy zážitok spojený s oddychom. Medzi dramatikov, ktorých divadelné hry sú veľmi zaujímavé, dobre prepracované a nadčasové, patrí aj William Shakespeare. Aby som sa o nich dozvedela viac, rozhodla som sa priblížiť si jeho tvorbu.

2. Život Williama Shakespeara

Svetová dramatická tvorba nepozná doteraz autora, ktorý by sa filozofickou hĺbkou svojho diela, znalosťou ľudí a životných javov vyrovnal Williamovi Shakespearovi. Bol to najväčší anglický renesančný spisovateľ, vynikajúci básnik a zároveň dramatik. O jeho popularite svedčí aj skutočnosť, že pod jeho menom uverejňovali diela aj iní autori, akoby len samotné meno zaručovalo úspech. V minulosti niektorí vedci dokonca pochybovali o jeho existencii, ale jestvuje množstvo dôkazov, že skutočne žil. Je však paradoxné, že podrobností z jeho života sa zachovalo len málo.

Narodil sa 23. apríla 1564 v prosperujúcom anglickom mestečku Stradford upon Avon. Bol najstarším synom a tretím dieťaťom Johna Shakespeara a Mary Ardenovej. Jeho otec bol remeselník, roľník, dobre situovaný mešťan, ktorý zastával aj verejné funkcie. William študoval vo svojom rodisku na King´s New School a ako osemnásťročný sa oženil s Annou Hathawayovou. Presťahoval sa do Londýna, kde spočiatku pôsobil ako herec pod menom William Shakeshafte. Na začiatku deväťdesiatych rokov mal už v Londýne pevné miesto ako uznávaný dramatik a herec. Rodisko ho však stále lákalo, a preto v Stratforde kúpil pre svoju rodinu honosný dom New Palace. Stal sa popredným hercom a spolumajiteľom spoločnosti Lord Chamberlain´s Men. V roku 1958 si zámožnejší herci tejto spoločnosti spolu so Shakespearom vybudovali vlastné divadlo Globe Theatre. Po dvadsaťročnej činnosti v Londýne sa vrátil do svojho rodiska, kde v roku 1616 päťdesiatdvaročný umiera.

3. Charakteristika tvorby Williama Shakespeara

William Shakespeare bol svedkom konca stredoveku a začiatku renesancie, ktoré sa vyznačovali búrlivým individualizmom. Vo svojej tvorbe sa vracia k skutočnému, reálnemu životu a poukazuje na dôležitosť harmónie medzi citom a rozumom a medzi človekom a prírodou. Svoju pozornosť upriamil na človeka, ktorého vykresľuje zo všetkých strán. Vytvára rôzne charaktery a ženské hrdinky sú v jeho dielach rovnocenné mužom. Jeho hrdinami sú silné osobnosti, ktoré majú odvahu búriť sa proti spoločenským konvenciám, sú pragmatickí, mierne egoistickí, cynickí a v priebehu času sa vyvíjajú. Shakespearova tvorba je veľmi rozsiahla, obsahuje poéziu, tragédie, komédie, tragikomédie a historické hry. Inšpirovali ho anglické, škótske a írske kroniky, antickí autori a renesančný umelci a filozofi akými sú Macchiavelli, Boccacco a Petrarca . Na začiatku prepisoval staršie hry a spolupracoval s niektorými dramatikmi. Spočiatku sa nestaral o publikovanie svojich hier, pretože z tridsiatich šiestich hier prvého fólia pod názvom Histórie, komédie a tragédie pána Williama Shakespeara vyšlo predtým len 18. Na súbornom vydaní hier mali podiel jeho priatelia a spoluherci. Pre lepšie pochopenie Shakespearovho umeleckého vývinu rozdelíme jeho dramatickú tvorbu na štyri obdobia.

4. Prvé obdobie Shakespearovej drámy

Do prvého obdobia (roky 1590 až 1593) zaraďujeme ľahké optimistické komédie, historické hry a rané tragédie, v ktorých hrdinovia bojujú o svoje osobné šťastie a prirodzené medziľudské vzťahy. Všetky sú romantické a neukazujú ešte v plnej miere autorove tvorivé schopnosti. Shakespeare sa stotožňoval s myšlienkami a názormi svojej doby a prijal tzv. alžbetínsky či renesančný svetonázor, ktorý využíval vo svojich dramatických dielach. Tieto renesančné prvky nachádzame najmä v komédiách plných optimizmu, humoru a spontánnej veselosti. Vo svojich kronikách sa zaoberal národnou históriou, ktorá bola v rokoch rastúceho patriotizmu zárukou úspechu, a čerpá v nich z Holinshedovej kroniky.

Historická tragédia Richard II. v piatich dejstvách zobrazuje panovanie a zosadenie slabého kráľa. Po smrti Johna z Gauntu sa kráľ Richard II. zmocní jeho majetku. Skutočným dedičom je však Henry Bolingbroke, ktorý sa vylodí v Anglicku a porazí Richardove vojská. Bolingbroke triumfálne vstupuje do Londýna so zajatým kráľom a vyhlási sa za kráľa Henricha IV. Richard II. sa ešte bezúspešne pokúsi o znovu získanie trónu, ale zabijú ho pri Pomfrete.