Dielom nás sprevádza novinár Frank, ktorý sa spolu so smútiacimi ocitá na pohrebe svojho, kedysi najlepšieho priateľa. Má tu nafotiť niekoľko fotiek z pohrebu štátnika, na ktorého sa mŕtvy, jeho bývalý priateľ, vypracoval. Postupne sa však v pohrebnej sieni, ale aj mimo nej stretáva s ľuďmi, ktorí u neho vyvolávajú spomienky.

Celý príbeh sa odohráva počas 3 dní rozlúčky s mŕtvym. Spomína na chvíle prežité s mŕtvym. Ako spolu bojovali v povstaní, ako sa ako deti spolu kúpavali a nakoniec aj to, ako pomaly prišlo vzájomné odcudzenie a chlad do ich priateľstva. Mŕtvy bol odjakživa vodcovský typ a Frank ho nasledoval a podriaďoval sa mu. Spolu sa chodievali kúpať, s nimi aj Frankovo dievča Margita. Keď mu ju prebral, po chlapsky si to vybavili a šlo sa ďalej. Vtedy bol naozajstným mužom. Lenže po vojne sa dostával stále vyšie a vyšie, až sa dostal tak vysoko, že zabúdal na starých priateľov a v nových videl len príživníkov jeho moci, ktorých nenávidel. Všetci sa ho báli a on sa zase bál ich. Posledný krok k odcudzeniu urobil vtedy, keď opustil Margitu (neskôr za ňou vyhodil aj syna Martina) a oženil sa so svojou bývalou sekretárkou. Občas síce spolu posedeli, ale boli to už iba škrobené stretnutia. Mocný muž už zabudol na všetko, za čím kedysi pevne stál. Ľudí, ktorí ho skrývali cez vojnu, dal kvôli vlastnej výtržnosti zavrieť. Podpisoval rozhodnutia, z ktorých sa niektoré ukázali chybné a vždy za to vinil druhých. Nikomu naokolo už nedôveroval. A potom nastal úpadok. Človek v pozadí, mocnejší ako najvyšší (Galovič) rozhodol, že nastala jeho spoločenská smrť. Zakázal uverejňovať jeho fotky v novinách. Potom prišla ozajstná smrť. Ešte i jej príčina sa zdala Galovičovi málo dôstojná (urémia) a lekári ju museli zmeniť na leukémiu. Frank fotografuje ľudí, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť. Ľudí, ktorým mŕtvy bol poväčšinou úplne ľahostajný. Alebo ľudí, ktorí sa pretvarovali, pritom ho z celej duše nenávideli. Aj Galovičov rozlúčkový prejav bol falošný a plný pretvárky. Celé sa to končí Frankovými úvahami o tom, čo vlasne moc je a čo je jej dôsledkom.

Charakteristika postáv:

Frank – rozprávač

Príbeh je jeho spomínaním na mŕtveho štátnika, s ktorým bol spätý celý život. Frank je fotoreportér, ktorý sa vďaka fotoaparátu dostal do vyššej spoločnosti slávnych. Sám kedysi chcel byť slávny, ale ako sa viac a viac pohyboval v ich spoločnosti, zistil, že pre nich nič neznamená, že uznávajú len jeho fotoaparát a tak na nich zanevrel. ( „ Ja nie som človek s tvárou, moja tvár, to je tá vec, čo mi visí na bruchu, šošovka veľkého objektívu Hasselbladu, to som ja...“)Vyfotografoval už priveľa slávnych, aby sa mu cnelo za tým, dostať sa medzi nich. Nebol pätolízač. Mal svoju dôstojnosť a zásady.

Vdova 

Najprv bola sekretárkou mŕtveho, neskôr jeho manželka. Frank ju obviňoval z pádu a premeny mŕtveho. Neskôr si však vyslúžila Frankov rešpekt a obdiv svojim správaním a udržaním tajomstva, ktoré by ho mohlo zničiť. („ Mala som vás v hrsti Frank. Mohla som vás zničiť. Stačilo len trochu naznačiť. Ste hrdí na to, že vidíte všetko.“)Bola nielen pekná, ale aj inteligentná a všímavá.

Galovič 

Šéf bezpečnostného kabinetu a najväčší politický sok mŕtveho. Bol presný opak mŕtveho: bol rozhodný, vedel používať moc a nerád sa ukazoval na verejnosti. Mŕtvy bol síce oficiálne prvý muž krajiny, no Galovič bol ten, čo všetko z úzadia riadli. A to sa odrazilo aj v jeho súkromnom živote. Nemal priateľov. Žil skromne a striedmo. ( „ Bol vždy v službe, plnil si povinnosti. S málokým sa pristavil. V spoločnosti stával osamotený, v strehu. Nikdy nemal priateľa. Priateľstvo pokladal za zahanbujúcu, sentimentálnu príťaž a nedôstojný záväzok. On sa nechcel, nepotreboval ukazovať na verejnosti, nevedel sa spoločensky správať, obliekať, no jedno vedel, vedel vládnuť.)

Mŕtvy

Hlavná postava príbehu. Frankov priateľ. Bol vždy dobre oblečený vedel sa spoločenksky správať. ( „A medzitým ten, čo tu leží mŕtvy, si časom vybudoval povesť najlepšie oblečeného muža v krajine. Iste prestál každé ráno dlhý čas pred zrkadlom, keď si viazal uzol. Kravata sa mu stala symbolom úspechu, fetišom vzostupu, umocnením šarmu – a pre Franka, ktorý ho tak dobre poznal, dôkazom narastajúcej márnivosti.“)

Keď začal svoje pôsobenie v kraji, bol s Frankom ešte lepší priateľ ako predtým. Radil sa s ním ako ďalej, Frank odobroval resp. oponoval jeho činom.( „Boli s Frankom intímnymi, dlhoročnými priateľmi, vídali sa radi, a hoci to nebolo celkom podľa predpisu a poriadku, zasväcoval Franka do všetkých svojich starostí, radil sa s ním o akciách, ktoré chystal, Frank sa stal jeho dôverníkom, neoficiálnym poradcom, jeho čiernym i bielym svedomím.“) Keď však začal stúpať vo svojej kariére vyššie a vyššie, s Frankom sa odcudzili. Bol na najvyššom poste v krajine, čo ho prinútilo k tomu, že sa začal báť všetkých okolo seba, najmä Galoviča a ku sklonku života aj Franka.(„Napokon ku koncu sa ten mŕtvy začal Franka báť. Možno vycítil, že Frank o ňom priveľa vie, a uvedomoval si, ako sa to skončilo s tými, o ktorých on priveľa vedel. Ale vtedy sa už bál všetkého a všetkých. Vtedy sa už bál tieňov. A tieňov bolo dosť a stále ich pribúdalo.“)