X.KAPITOLA
Keď už bolo pomenej roboty, chlapi s dediny spomínali na dobré časy. Jozef spomínal na Macka a na murárske remeslo. Ostatní na krajiny v ktorých pracovali a bolo im radosť pracovať. Do debaty sa zapojil aj Vendel a znovu sa pochytil s bratom. Jozefovi sa jeho slová priečili. Keď sa pobrali domov, Jozef počkal Vendela. Začal sa ho pýtať, či sa nehanbí pred ostatnými ľuďmi a že sa ukazuje sa v zlom svetle a robí hanbu rodine. Vendel mu opäť vyčíta jeho plány s nárokom na majetok a Jozef mu znovu hovorí, že nemá záujem o otcovské gazdovstvo. Vyčíta mu sto korún, ktoré prepil v krčme, tristo korún, ktoré neľutoval dať na kar, ale na zaplatenie doktora pre choré dieťa nedal ani korunu. Jozef mu chcel dobre, ale on je zaslepený len do majetku a nevidí, že pred ním stojí jeho vlastný brat. Jozef bol rozčarovaný nad bratovou zlobou a krutosťou a tak povedal, že chce svoj podiel majetku, lebo nechce aby ho mal taký zahľadený človek ako Vendel.
XI.KAPITOLA
Bol pondelok. V meste bol jarmok. Od Haviarovcov sa naň vybrali starí a Tereza. Hana s deťmi šla do hory na drevo. Zrazu sa Hana vrátila a mala od poštára list. Spolu s Jozefom si ho prečítali. Bol od Macka. V liste ich prosil, aby sa vrátili k nim, že sa im za nimi cnie. Po dočítaní listu sa Hana opýtala manžela: „Nuž ako?“ Jozef odriekol, že teraz nemôžu odísť, keď len nedávno prišli. Hana sa pobrala späť do hory. Jozef sa rozhodol urobiť poličku z jedľového dreva. Ako tak hobľuje, spomína keď bol vo vojne a na matkinu modlitebnú knižku, ktorú nosil stále so sebou. Nemohol sa rozpamätať, kde ju odložil. Polička sa mu akosi nepodarila a tak spratúva náradia a všimne si rebrík, ktorý vedie hore na povalu. V okamihu si spomenul. Rozpamätal sa, že knižka je na povale. Vyšiel hore a videl Vendela ako zapaľuje slamu. “Čo tu robíš?“ skríkol na Vendela „Prac sa odtiaľto!“ Začali sa s bratom naťahovať po žeravej slame. Vendel ušiel dole a Jozef zhasínal oheň. Jozefovi bolo ihneď jasné, že ich chcel vypáliť z domu a zinkasovať poistku. „Oznámim ťa! Čuješ?...oznámim!“ kričal na Vendela. Na Vendela doľahol veľký strach. Zobral do rúk sekeru a keď Jozef schádzal z rebríka, Vendel sa sústredil len na jeho hlavu. V zápätí sa Jozef otočil, chytil bratovu ruku a odhodil sekeru.
XII.KAPITOLA
Keď sa Hana vrátila z hory, videla Jozefa ako si balí veci. „Pôjdeme“, povedal Jozef. Hana sa veľmi potešila. Haviarovci ich prehovárali, no nepomohlo. Jozef nepovedal nikomu, čo sa stalo. Nechal si to sám pre seba. A pobrali sa späť k Mackovi a jeho žene. Premýšľa ako sa tešil domov a ako teraz odchádza. Všetko by bolo inakšie, keby jeho brat s družkou neboli takí hladní a nenásytní po majetku.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie