Večer ich navštívil Juan Tomás, aby mu znova poradil. Sám si, ale nebol istý či Kino koná správne. Po jeho odchode ich opäť niekto napadol. Kino bol celý zakrvavený a zas nevedel, kto to bol. Juana ho opäť začala presviedčať, že ta perla je zlo, že ich zničí. Kino namietal, že nik ich neokradne o šťastie, ráno si vezmú kanoe a pôjdu do hlavného mesta.
Ráno Juana vstala skôr, vyhrabala perlu, aby ju zahodila do mora, lenže Kino sa prebudil a v poslednej chvíli sa po nej vrhol a perlu jej vykrútil z prstov. V tej chvíli by dokázal vraždiť, čo sa aj naplnilo, pretože ich aj vtedy niekto sledoval. Neznámy mu prehrábaval šaty a perla, ktorá mu vypadla z ruky, ležala pod kameňom. Potom ho Kino zabil a keď sa Juana pozviechala, našla perlu aj dokaličeného Kina ležať na zemi. Myslel si, že mu perlu zobrali. Juana mu ju vrátila do rúk, zatiahla mŕtveho do krovia a rozhodli sa odísť ešte pred svitaním. Kino šiel stiahnuť kanoe, keď zistil, že mu v ňom prerezali dieru. Náhlil sa ku chatrči a zbadal prudkú žiaru. Juana vybehla so synom von z horiaceho domu. Skryli sa s Kinom v tieni jednej z chatrčí a potom sa rozbehli k domu Juana Tomása. Všetci susedia už za nich nariekali a žena Juana Tomása Apolonia spustila obradný nárek. Kino na ňu a svojho brata zavolal s prosbou o prichýlenie. Pred všetkými ostatnými však museli byť mŕtvi.
Večer sa vybrali na sever cez hory. Apolonia im zabalila na cestu jedlo. Obchádzali stred mesta, dávali si veľký pozor, aby za sebou nezanechávali stopy. Kráčali celú noc a ráno našli čistinku, kde si odpočinuli. Nie však nadlho, pretože Kino začul troch stopárov, ktorí sa ich snažili sledovať a nájsť. Zobral Juanu a zamierili k horám. Už sa nesnažil zakryť stopy, bolo ich priveľa, čo po nich ostali na čistinke. Znela v ňom hudba zla. Keď zašlo slnko vyštverali sa unavení na svah a schovali sa do jednej z jaskýň, ktorú našli. Stopári došli až za tmy. Kino si počkal, kým dvaja z nich zaspia, aby sa vrhol na toho tretieho a vytrhol mu pušku. Onedlho sa odhodlal ísť. Blízko pri nich začul slabý nárek. Stopári si začudovane pomysleli, že to budú kojotie mláďatá. Potom sa už na nich Kino s krutosťou vrhol. Stal sa z neho obludný mechanizmus. Keď prestal zabíjať, mal pocit, že niečo nie je v poriadku. Zrazu sa ozval trpký, hysterický nárek nad mŕtvym z jaskyne. Coyotito tam ležal s odstreleným temenom.
Nakoniec sa Kino s Juanou vrátili do mesta a všetci ich bežali privítať. Na oboch bolo vidno, že prešli veľkým utrpením. Nekráčali za sebou ako inokedy, ale bok po boku. Ani len zrakom nezavadili o svoj zpopolnatený dom, ani o deravé kanoe. Len podišli k zálivu, chvíľu naň pozerali a potom Kino vytiahol perlu, ktorá bola pre neho odporná, sivá ako zhubný nádor. Rozohnal sa a celou silou zahodil perlu. Pozorovali ju ako letela, až kým ju piesočnaté dno neukrylo a voda nezačala unášať preč.
V závere Kino pochopil, že perla sa stala jeho prekliatím. Perla mala pre neho cenu dovtedy, kým žil Coyotito. Po jeho násilnej smrti ju Kino zavrhne a odmietne ľahší život, ktorý mu mohla zabezpečiť. Nezniesol by, že žije ľahšie vďaka perle, ktorá ho pripravila o syna. V skutočnosti je jeho pravou perlou syn, a toho pre pochybný drahokam stratil.
Citáty:
Doktor po príchode Indiánov, keď Coyotita uštipol škorpión:
„A má vôbec peniaze? Kdeže! Tí nemajú ani deravý groš! A to ja, ja jediný na svete, mám pracovať zadarmo? Už mám toho po krk. Zisti, či má dajaké peniaze. “
Kino po nájdení perly:
„Môj syn bude chodiť do školy. Môj syn bude čítať a listovať v knihách, môj syn bude písať a bude poznať písmo. Môj syn bude rátať, a to všetko nás vyslobodí, lebo prezrie- prezrie a cez neho prezrieme aj my. Práve to perla zapríčiní. “
Juana Kinovi, keď ich prvýkrát prepadli:
„Je to zlo. Tá perla je ako hriech. Zničí nás. Zahoď ju, Kino. Dodrúzgajme ju medzi kameňmi. Zakopme ju a zabudnime, kde. Zahoďme ju späť do mora. Priniesla nám zlo. Kino, manžel môj, veď ona nás zničí. Zničí nás všetkých. Aj nášho syna.“
Kupec Kinovi:
„Zrejme ste už počuli o mačacom zlate. A táto perla mačacie zlato pripomína. Je príliš veľká. Kto si niečo také kúpi? Také veci sa nedajú predať. Je to len zvláštnosť. Ľutujem. Mysleli ste si, že je to cenná vec, a zatiaľ je to len zvláštnosť. “
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie