Kto nebol odsúdený na smrť, bol ostrihaný dohola, aj ženy. Potom bol nastriekaný prípravkami, ktoré akože slúžili na dezinfekciu a udržovanie hygieny. Nakoniec mu bolo pridelené číslo, lebo väzni mali prísny zákaz používať mená. Nemci celý tento proces volali premena na surovinu. V zime a v daždi sa celé hodiny vykonávalo sčítavanie väzňov, alebo boli vydávané rozkazy. Kto nevydržal stáť celé hodiny v pozore a padol, bol odstrelený. Po zámienkou preverenia zdravotného stavu väzňov, alebo iba z čistej zábavy, museli vyhladovanci pod dohľadom esesákov preskakovať dlhé priekopy. Kto nepreskočil, bol zastrelený. Väzni, prichytení pri úteku, boli namieste zastrelení. Pri najmenšom podozrení prípravy na útek boli zastrelení tiež, bez súdu. Keď sa niekomu podarilo ujsť, boli potrestaní jeho spoluväzni.

Každý deň v tábore plynul monotónne, postupne si väčšina prestala všímať každodenné obete. Ráno, výnimočne na obed a večer dostávali prídel stravy v podobe chleba a vody, alebo čaju a kaše, ktorá však nebola veľmi jedlá. Ak sa do kuchyne dostali nejaké zemiaky alebo kúsok zeleniny, dostali to väčšinou tí najsilnejší. Väzni spávali na studených priečkach a v jednej budove ich bolo niekedy až tisíc. Aj v noci vládol strach, lebo väzni sa medzi sebou niekedy okrádali, ale niekedy sa naopak v najhorších situáciách pomáhali. Tu sa ukázali aj rozdiely medzi väzňami. Slovenskí a maďarskí Židia sa zvyčajne neznášali. Nič to však nemenilo na fakte, že vďaka veľkému fuhrerovi zomrelo kvantum ľudí vinných farbou svojej pleti, pôvodom a náboženstvom. To, čo Hitler prezentoval sa volá rasizmus, proti ktorému sa dnes vedie nespočetne veľa kampaní na celom svete.

Rasizmus skutočne je celonárodná posadnutosť. Univerzity sú ním preplnené, politici a noviny ho odcudzujú, kazatelia kážu proti nemu. Čo to vlastne ale rasizmus je? Rasizmus je diskriminačná teória, ktorá hlása nerovnocennosť ľudských rás. Obvykle je spojená s genocídou, vyhladzovaním menejcennej rasy nadradenou. Jedná sa o spoločenské presvedčenie, ktoré sa dá získať výchovou, a ktoré môžeme zmeniť. Spravidla sa spája s nejakou ideológiou ako patriotizmus alebo nacionalizmus, teda lásku k vlasti spájame s odstránením nejakej inej rasy alebo národa.

Mnohí ľudia si neuvedomujú, že prejavovanie rasizmu je aj rozprávaním vtipov na tému znevýhodnených skupín, menšín. Nazývaním Rómov cigáni. Diskrimináciou v autobusoch, obchodoch, v reštauráciách, segregáciou v nemocniciach. Opovrhovaním druhými. Neistotou, nevôľou spoznať jedincov len preto, že patria k nejakej skupine, voči ktorej máme už pripravené názory, ktoré sme automaticky prevzali od niekoho iného, lebo je nám autoritou, lebo je to tak jednoduchšie, pohodlnejšie. Lenže spomíname si vždy pri rasisticky mierenej myšlienke na najväčšieho zástancu a nepriameho obhajcu rasizmu? Na človeka, ktorého rasistické myšlienky natoľko sfanatizovali, že zabil milióny ľudí? Isteže nie. Ale pri otázke, čo zlé vykonal Adolf Hitler, by vám aj malé decko vedelo povedať: robil zle nevinným ľuďom.

A tu prichádza otázka pre všetkých tých, čo prechovávajú negatívne myšlienky voči "iným“. Prečo sa pridávate k Hitlerovi? Prečo zastávate rasistické názory? Zamysleli ste sa niekedy nad myšlienkou rozhovorov, ktoré sa vedú vo vašom okolí o "iných“? Pretože ak nazriete na koreň problému, zistíte, že Hitler robil to isté, len v masovejšom duchu. Ale ešte stále existujú a vždy existovali ľudia, ktorí jeho činy popierali. Popierajú existenciu násilia v koncentračných táboroch. Popierajú hrôzu, ktorú opísali tí, čo možno len omylom a možno len vďaka šťastiu prežili a dosvedčili hrôzu prítomnú v táboroch smrti. Popierači holokaustu, často nazývaní aj ako revizionisti alebo negationisti, sú stíhaní v mnohých krajinách na základe zákona o tzv. "Osvětimskej lži", ktorý trestá ľudí popierajúcich fašistické/nacistické, vo viacerých krajinách aj komunistické, zločiny proti ľudskosti a genocídy.

V prípade holokaustu ide o genocídu a systematické vyvražďovanie Židov a Rómov počas druhej svetovej vojny. Nesieme zabúdať ani na mnohých politických a vojenských väzňov, homosexuálov a ďalšie obete fašizmu. Samotné slovo holokaust je pôvodom z gréčtiny a znamená úplne zničenie, prevažne ohňom. Prvýkrát ho použili tvorcovia amerického dokumentu v 70. rokoch. Odvtedy sa používa po celom svete. Prvé dielo popierajúce holokaust vyšlo v roku 1948 M. Bard‘ech - Norimberk neboli Zaslíbená země, odvtedy až po dnes sa popierači holokaustu vyskutujú vo viacerých krajinách a na pamät ľudstva útočili vo viacerých "prúdoch". Medzi ich obdivovateľov patria väčšinou neonacisti a iní pravicoví extrémisti. O existenci holokaustu existujú množstvá očitých svedectiev, priznaní nacistických vrahov, fotografií, filmových záznamov a aj 37 miliónov strán o obetiach holokaustu v U.S. Holocaust Memorial Museum, takže je úplne jasné, že popieračom ide iba o glorifikáciu nacizmu, ktorý by s jeho krvavými rukami už nikto rozumný nikdy nebral. Ako dôkaz môže slúžiť aj to, že takmer každý popierač je v spojení s ultrapravicovými extrémistami. Je teda na nás, aby sme tieto prejavy ako spoločnosť odsúdili.