Ján Hrušovský

(4.2.1892 – 7.3.1975)

Životopis 

- Narodil sa v Novom Meste nad Váhom do rodiny advokáta a vzdelanie získaval v Martine a Revúcej. Pracoval v Slovenskej banke v Novom Sade ako účtovník.
- Počas prvej svetovej vojny sa nachádzal takmer celý čas na fronte, po ukončení vojny pracoval v redakcii Slovenského Východu v Košiciach, neskôr v Národných novinách v Martine
- V roku 1920 odišiel na ročný pobyt do Talianska, kde pôsobil na veľvyslanectve v Ríme.
- Po návrate domov pokračoval v práci pre tlač ako redaktor Slovenského denníka v Bratislave. Neskôr sa stal tiež jeho šéfredaktorom
- Počas 2. svetovej vojny pracoval na Úrade propagandy klérofašistického slovenského štátu. Po oslobodení nastúpil v roku 1946 do redakcie časopisu Sloboda, kde pracoval až do roku 1956, kedy odišiel do dôchodku.

Tvorba

- Svoju literárnu kariéru začínal publikovaním fejtónov, poviedok a žánrových obrázkoch v rôznych periodikách. Písal poviedky, romány, prozaické diela s autobiografickými prvkami, ale tiež kratšie prozaické útvary
- Vo svojich dielach sa vracia k obom svetovým vojnám a potrebám vyrovnať sa s ich následkami tak po psychickej, ako i morálnej a citovej stránke.
- Venoval sa i dobrodružným, no hlavne historickým románom, v ktorých sa vracal k známym osobnostiam, viažucim sa svojou činnosťou či životom k Slovensku. Tieto diela vydával najprv na pokračovanie v rôznych časopisoch, kým vyšli aj knižne ako ucelené diela, často však prepracované a pod inými názvami

Muž s protézou

- Hlavný hrdina je vojak z povolania menom Seeborn. Dej diela sa odohráva po jeho návrate z frontu počas prvej svetovej vojny. Stretáva svoju lásku, Mínu, z čias ešte pred odchodom na front, ktorá však bola aj jeho príčinou. To, že väčšiu časť svojej dospelosti prežil na fronte, zanechalo u neho následky, ktoré sa prejavovali vo vzťahoch k iným ľuďom.

-Za žiadnu cenu nechcel prejavovať k ľuďom city a nadviazať vzťahy, lebo sa bál sklamaní, keď bude musieť odísť na front. To isté platilo aj v jeho vzťahu s Mínou. Tvrdil, že má namiesto srdca protézu. Jeho necitlivosť vedie v závere k Míninej samovražde. Na konci diela zomiera aj sám Seeborn na fronte. Lyrickú časť tvoria spomienky na vojnu, úvahy o nej a neustále myšlienky na smrť. V diele taktiež vystupuje Seebornové druhé ja, ktoré stelesňuje jeho zlé vlastnosti, nenávisť a strach z návratu na front. Seeborn sa s ním často dostáva do konfliktu, ktorý vždy prehráva.