(* 18. október 1874, Tajov – † 20. máj 1940, Bratislava)

Prínos pre literatúru

- významný predstaviteľ druhej vlny slovenského realizmu
- kritizoval opilstvo, honbu za majetkom, popanšťovanie, pasivitu, národnú vlažnosť
- vytvoril nezabudnuteľné postavy slovenského ľudového života
- vedel zachytiť realitu nielen pravdivo a kriticky, ale aj so zmyslom pre humorné situácie
- jeho diela sú spojené s aktuálnymi politickými a sociálnymi problémami
- príbehy zasadzoval najmä do dedinského či malomestského prostredia
- hojne využíva všetky aspekty ľudového jazyka

Znaky tvorby

- Poviedky sú monografické
- Svedecká metóda(postavy buď poznal alebo mu niekto životné príbehy vyrozprával)
- Čitateľ cíti až bolesť a súcit s hlavnou postavou
- Otvorený záver s náznakom tragickosti
- Výnimku tvoria poviedky Starootcovského cyklu(spomína si na starých rodičov s láskou, zachytáva zmysel pre humor u starého otca)

Prehľad tvorby

Próza:

- 1893 – Na mylných cestách
- 1897 – Omrvinky
- 1903 – Maco Mlieč , poviedka
- 1907 – Smutné nôty
- 1908 – Mamka Pôstková, poviedka
- 1909 – Horký chlieb, poviedka
- 1910– Spod kosy
- 1911 – Kosec Môcik, poviedka

Dráma:

- 1900 – Ženský zákon, divadelná hra
- 1909 – Statky-zmätky, divadelná hra
- 1911 – Hriech, dráma

Publicistika:

- 1914 - Výklad programu Slovenskej národnej strany
- 1917-1918 - Vojna a mier
- 1919 - O samospráve Slovenska

Rozbor diela: Na chlieb

Charakteristika Hlavných postáv:

Úradník: Túto postavu predstavuje sám autor.
Muž: Chudobný dedinčan v zúfalej situácii. Snaží sa zaopatriť rodinu.

Obsah:

V tejto poviedke autor opisuje ťažkú situáciu chudobných ľudí. Dej sa odohráva v zime, kedy už chudoba nemala čo jesť, a tak ľudia začali chodiť do banky, aby si požičali peniaze na „chlebové“ zmenky. Takto sa vybral požičať peniaze aj jeden muž. V prvej banke nepochodil, a tak sa vybral do druhej. Podal účtovníkovi zmenku na tridsať korún a ten ju ďalej podal direktorovi. Direktor sa spýtal chudobného muža, či sa má niečím zaručiť, ale ten mu odpovedal záporne. Postupne sa pýtal aj na majetok ľudí, ktorý sa mu podpísali na zmenku, ale ani s týmto chorý muž nepochodil. A tak direktor na zmenku napísal „nie“, nepovolená. Po dvoch troch dňoch sa muž opäť vracia do banky. Prišiel si vyžiadať novú pôžičku, ale na zmenke mal stále tie isté podpisy. Tento krát bolo v banke viac posudzovateľov, lebo bol deň nových pôžičiek. Vystatoval sa direktorovi, že bol chorý, ale teraz je mu už lepšie a že už chce ísť do práce, lebo nie je čo doma jesť. Až vyronená slza presvedčila posudzovateľa. Prepísal svoje „nie“ na „áno“. Šťastný muž odišiel domov a každému rozprával, že už ráno znovu pôjde pracovať do fabriky. Len jeho žena sa bojí o manžela, aby v práci opäť neochorel.

Doslov:

V tejto poviedke J. G. Tajovský vyjadruje ťažký život dedinského ľudu. Citlivo vykresľuje ťažké postavenie chudobných ľudí a problém zaobstarať si peniaze na živobytie.