Diela

1831 prvé básnické pokusy
1836 Óda na Hronku
1838 cyklus básní Dumky večerní
1839 cestopis Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839
1841 Starý a nový věk Slováků v staročeštine, po slovensky prvýkrát v roku 1994
1843 anonymný národno-obranný spis Die Beschwerden und Klagen der Slaven in Ungarn über die gesetzwidrigen Uebergriffe der Magyaren - Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov
1845 polemický spis Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarismus - Devätnáste storočie a maďarizmus
1846 Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej
1851 filozofické dielo Das Slawenthum und die Welt der Zukunft - Slovanstvo a svet budúcnosti (v nemčine), ktoré však prvýkrát vyšlo až v roku 1867 v ruskom preklade Slavjanstvo i mir buduščago, neskôr v roku 1931 v pôvodnom znení a až v roku 1993 vyšlo v slovenčine
1852 spis O národních písních a pověstech plemen slovanských, vydaný v Prahe v roku 1853
1853 básnická zbierka Spevy a piesne

A. O.

Uvädnul si prenáhlo, kvet,
ty pekný kvet Hrona,
v duši tej svet opúšťala
v láske, viere k svojím stála,
zbožná Antigona.

Ani ten kvet rodnie kraje
nezrely, keď vädol,
ani tvor svoj ušlechtilý
do náručia nestúlily,
keď uvädlý padol.

A v srdci tom tolká láska
horela k tým krajom,
že sa mnela v jejích lone,
tam na živom šumnom Hrone,
otočená rajom.

A k rodom jích koho srdce
túžobnejšie bilo?
Jako sestra k bratom zlatým
navráteným, driev odňatým,
tak sa k ním túlilo.


V týchto citoch, v tom nadšení
mizla tá postava,
duch sa to len byť pozdával
a ten v ríšu duchov plával,
kde jeho oslava.

Pamiatka ti neuvädla,
ty nášho kraja kvet,
vzdechy jeho nech lietajú,
kde ti zvleky spočívajú,
kde zapadnul ti svet.

S nimi spolu i naše tam,
často tam zaletia,
bár aj túžby tvoje vrelé,
už tam v zemi onemelé,
viac jím neodvetia.
(1853)

Jedna z myšlienok...

„ Po každom lete nastane v prírode jeseň a napokon zima, a táto postupnosť sa objavuje aj vo svetových dejinách. Národy ukonané horúčavou a prácou opúšťajú postupne javisko dejín a nasleduje dejinný nečas, duchovná zima, ktorou sa končí jeden život... Vývoj ľudstva napriek tomu pokračuje, večné pravdy sa nerúcajú, naopak: tak ako sa s príchodom jari príroda po zime prebúdza do bohatého života a začína s obnovenými silami, podobne je tomu aj v živote ľudstva. “
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 174)