FIGÚRY

opakovacie figúry

epanastrofa - opakovanie toho istého slova na konci jedného a na začiatku nasledujúceho verša

Len krv.
krv v baniach preliata (L. Novomeský, Čierna a červená)

paronomázia - hromadenie takých pomenovaní vo verši alebo vo vete, ktoré majú rovnaký základ

ničomné nič sa v ničote zničí (R. Fabry, Všetko je nič)

kalambúr - zakladá sa na zvukovej podobnosti významovo rozdielnych slov

Čo asimiluje
asi miluje
a chce žiť. (Štefan Žáry, Nechajte dýchať)

epizeuxa - opakovanie toho istého slova za sebou

...sloboda, sloboda, slobodienka moja,
pre teba mne páni šibenice stroja    (J. Botto, Smrť Jánošíkova)

symploké – vzniká vtedy, keď sa tým istým slovom začína aj končí verš, strofa i celá báseň

...čas babuliek, čas inovate a zemežlče čas,
čas narodenia, čas zím a krídel čas ...   (R. Fabry, Čas)

anafora - opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov alebo viet

Domov je chladná voda v zarosenom džbáne.
Domov sú ruky, položené na stole
V nedeľnom tichu, po práci...

epifora – susedné verše alebo vety sa končia tým istým slovom

...na každom je krv prischnutá
srdca môjho krv prischnutá...   (I. Krasko, Kritikovi)

refrén – jednotlivé strofy básne sa končia tým istým veršom alebo tou istou skupinou veršou

štylistické figúry – vtláčajú zvláštny, nezvyčajný ráz konštrukcii aj inotácii veršov, viet a súvetí

anakolútom – vybočenie zo syntaktickej väzby či gramatickej zhody, z ustálených jazykových noriem

Vyfajčiac tri papirosy, začala sa tratiť jeho zmužilosť

inverzia – neobvyklý slovosled vo vete. Časté u Hollého a Hviezdoslava

v hôr neprehľadnom zákutí
chalupa čuší hájnikova

apoziopéza – nedokončená veta- výpoveď

Povedzte mu, nech odpáli, lebo...

elipsa – výpustka (zbytočné slová môže spisovateľ vypustiť a zhustiť verš) využíva sa v ľud. porekadlách a prísloviach

Aká matka taká Katka.

asyndeton – bezpojkové spojenie slov alebo viet, charakter. pre nadrealistickú poéziu

Ten štrng, ten výskot, tá hudba, ten ľud
Detvu celú pobúrili    (A. Sládkovič, Detvan)

polysyndeton – nadmerné opakovanie spojok, spomaluje intonáciu, sled a spád slovesného textu

že veril, že čakal, že starne, starne...

rečnícke figúry – oblúbené v antickom rečníctve i star. gréckom a rímskom písomníctve

-nadmernosť, patetické zafarbenie expresivita a emocionalita

apostrofa – rečícke oslovenie, ktorým spisovateľ vyjadruje silný citový vzťah k tomu, koho alebo čo oslavuje

rečnícka otázka - príznakom patetického štýlu, napriek opytovacej intonácii obsahuje tvrdenie, záver myšlienky

rečnícke zvolanie - vyjadruje citový vzťah autora k obsahu výpovede, prejavuje sa vo forme zvolacej vety

rečnícka odpoveď – obyčajne obsahuje zaulímavú prekvapujúcu myšlienku