Ján Palárik (1822 Rakovská na Kysuciach – 1870)

- vyštudoval za kňaza
- najväčšiu časť života prežil v Majcichove pri Trnave - tu zomiera
- bol to politik, novinár a dramatik, venoval sa aj teórii drámy
- redigoval (vydával) časopis Cyril a Metod
- žiadal demokraciu a reorganizáciu cirkvi, dostal sa za to do väzenia a zakázali mu vydávať časopis
- začal pracovať v Katolíckych novinách v Budapešti
- v týchto novinách žiadal pre Slovákov:

1. Výstavbu priemyslu
2. Vybudovanie železníc na Slovensku

- od roku 1858 vydáva almanach CONCORDIA a tu zverejňuje svoje veselohry

Drotár
Inkognito
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
Dimitrij Samozvanec (smutnohra)

Dôležitosť dramatickej národnej literatúry

-novinová stať podáva vysvetlenie, prečo sa venuje dráme: „Pomocou divadelnej hry rozhodný pokrok v rozvitku nášho národného života urobiť môžeme.“, zdôrazňuje potrebu dramatickej tvorby: „Keď nemáme drámu, akoby sme nemali žiadneho spisovateľa, lebo kde niet drámy, niet ani spoločenského života.“
-Dráma je dôležitá preto aby sa:

1.v národe rozšírila láska ku krásnemu umeniu
2.rozšíril lepší vkus
3.rozšírilo šľachetnejšie zmýšľanie a mravy
4.rozšírila osveta a vzdelanie

-chce, aby sa zakladali ochotnícke spolky, aspoň vo väčších slovenských mestách
-ak bude veľa divadelných hier, tak postavia Národné divadlo
-ak nebude Národné divadlo, nebude sa rozvíjať ani kultúrny a spoločenský život
-ak nebudú drámy, akoby sme nemali spisovateľov, ľudia sa budú odnárodňovať (obracanie k zahraničným drámam-maďarským), je málo divadelných hier, a preto sa k nám vtierajú cudzie jazyky a zvyky
-dráma – zárodok kultúry pre ľud, chváli v nej, čo je krásne, odsudzuje, čo je hodné zavrhnutia, dúfa, že cez drámu sa človek vzdelá a prekliesni mu cestu k ostatným druhom vzdelania: „Dráma je zosobnený dej, ktorý oveľa živšie pôsobí na ducha ako iné výtvory básnického umenia.“
-Podľa neho je úlohou dramatickej tvorby „v národe lásku ku krásnym umeniam a lepší vkus pestovať, šľachetnejšie zmýšľanie a mravy, osvetu a vzdelanosť šíriť“
-Uvedomuje si, čo môže dramatická tvorba dosiahnuť a hovorí, že jej je málo, výzva k jej väčšiemu pestovaniu
-Je autorom troch divadelných hier, vyšli v almanachu Lipa; všetky majú spoločnú ideu: výsmech odnárodňovaniu, snaha o sebaúctu národov i osôb

ZMIERENIE ALEBO DOBRODRUŽSTVO PRI OBŽINKOCH

- hlavná téma: odnárodňovanie Slovákov a prinavrátenie k slovenskému národu, rieši to v polohe zemianstva a slovenskej inteligencie
- využil tu situačnú komiku - dvojzámenu hlavných postáv
- postavy sú rozdelené na vlastencov a odrodilcov

vlastenci:

Miluša Oriešková

- dcéra učiteľa národovca, je spoločníčka Grófky Elvíry Hrabovskej
- učila grófku láske k slovenskému národu a jeho tradíciám
- bola veľmi sčítaná a dokázala súcitiť s najnižšími spoločenskými vrstvami

Elvíra Hrabovská

-  grófka
- pod vplyvom Miluše mení svoj postoj k slovenskému ľudu

Ján Rohoň

- inžinier, zememerač
- jeho vlastenectvo bolo skryté
- bol spolužiak baróna Lajoša Kostrovického a jeho vlastenectvo sa prejavilo pod vplyvom Miluše Orieškovej

odrodilci:

Lajoš Kostrovický

- pod vplyvom spoločenských udalostí zavádza na svojom panstve maďarčinu
- je to typický reprezentant svojej triedy
- pod vplyvom lásky ku grófke Hrabovskej zmení svoj postoj k slovenskému ľudu
- autor v ňom nachádza dobré jadro a uvedomuje si, že šľachta zavinila ťažké postavenie ľudu
- dá peniaze na výstavbu školy, aby sa mohla rozširovať vzdelanosť slovenského ľudu
- názor postavy je symbolický, jedná sa o zmierňovanie slovenského a maďarského národa

OBSAH:

Grófka Elvíra Hrabovská a jej spoločníčka Miluša Oriešková si vymenili úlohy, aby podrobili skúške ženícha, baróna Lajoša Kostrovického. Ten si po príchode do kaštieľa vymení úlohu so svojím priateľom, zememeračom Rohoňom. Na základe výmeny vzniknú rôzne komické situácie. Napokon veselohra končí šťastne. Grófka Hrabovská sa zaľúbi do baróna Kostrovického a Miluša Oriešková sa zaľúbi do zememerača Rohoňa.

- celá veselohra je veľmi vtipná
- autor tu využil veľa zo slovenskej folkloristiky, najmä ľudové tradície okolo zberu obilia a krásne slovenské ľudové piesne
- jazyk a štylistické prostriedky: pekná slovenčina, veľa maďarských výrazov, hovorový jazyk, aforizmy, príslovia a porekadlá
- hra končí slovami učiteľa Orieška: „Aby si Slováci a Maďari sväté práva spoločnej krajiny svojej uhorskej spojenými silami bránili, národnosti svoje navzájom si ctili, národnej vzdelanosti a osvety jeden druhému úprimne dopriali a aby žiadnej nenávisti, žiadneho sváru medzi nimi nebolo.“

DROTÁR

- veselohra
- téma- oslava predstaviteľa slovenského ľudu v odnárodnenom svete meštianstva
- dej sa odohráva v Budapešti, v dome slovenského továrnika Rozumného. Do jeho domu prichádza statočný slovenský drotár Bubenčík, aby našiel svojho brata, ktorého nájde - robí domovníka a má pomaďarčené meno - Doboši
- využil tu intrigy, zámenu postáv a sú tu zidealizované charaktery

Inkognito

- veselohra
- nadviazal na kocúrkovskú tematiku
- čerpá z rodinného života ponemčeného malomeštiactva
- Evelína - dcéra po nebohom richtárovi Sokolovi (je ponemčená), je sľúbená básnikovi, národovcovi Jelenskému, ktorý prichádza do Kocúrkova inkognito a predstavuje sa ako kosec. Súčasne s ním prichádza do mestečka pomaďarčený syn radného pána Polomského. Polomský chce oženiť svojho syna s Evelínou. Básnik Jelenský mení Evelínu na slovenskú Evu.
- je tu využitá zámena osôb a láskavý humor