Dramatická tvorba v slovenskej literatúre
-vývin drámy u nás vždy zaostával za poéziou i prózou, začína sa vyvíjať z obradových a magických úkonov (pochovávanie Moreny) a ľudových zvykov
-prvé náznaky divadelnej tvorby sa u nás objavujú v stredoveku v období Veľkej Moravy, vytvorili sa základy – jarmočné a pašiové hry, mystériá, sú viazané na náboženskú tematiku (námety z Biblie - narodenie Ježiša), mystériám podobné boli školské hry, študenti ich nacvičovali v latinčine
-dráma: ľudová, svetská, divadelné hry mali spočiatku funkciu novín
HUMANIZMUS A RENESANCIA
-hry sa píšu z počiatku po latinsky, téma sa čerpá zvyčajne z Biblie, antiky, histórie, hrajú sa na slávnostiach, majú výchovnú funkciu
Pavel Kyrmezer
-druhá polovica 16. storočia
Komédia česká o bohatci a lazarovi
- hra
- spracúva tu biblický námet o nadutom boháčovi, ktorý nechce zmierniť biedu chudobného lazara ani omrvinkami zo svojho stola. Za takúto bezočivosť ho smrť prekvapí uprostred hodovania a čerti ho odnesú do pekla
- Kyrmezer v tejto hre dáva priestor aj realistickým ľudovým prvkom napr. postavy čertov a problém zabezpečenia vdovy po boháčovi.
Komédia nová o vdově
- hra
- príbeh o chudobnej vdove, ktorú prenasleduje bohatý kupec, ktorý od nej vymáha dlh. Pomôže jej prorok zázračným rozmnožovaním oleja
- najostrejšia kritika slova na spoločnosť vkladaná do úst súkenníka, ktorý sa zamýšľa nad sociálnou nerovnosťou, nespravodlivosťou, útlakom, úžerníctvom a biedou
- v obidvoch hrách využíva ľudovú hovorovú reč
Jur Tesák - Mošovský (17. stor.)
- hra: Ruth . spracoval tu biblický príbeh o statočnej neveste, ktorá sa stará obetavo o svoju svokruBAROK
-prevažuje jarmočná dráma, poukazuje na pominuteľnosť, márnosť
-témy sú ľúbostné, katastrofické až hororové, aby čo najviac zaujali diváka, hrajú ich potulné herecké skupiny
Eliáš Ladiver
– protestantské hry, v alegorických príbehoch bráni evanjelické vierovyznanie
KLASICIZMUS
-dramatická tvorba v literárnom umení vždy zaostávala za ostatnými literárnymi druhmi, je náročná na realizáciu
-v prvej polovici 19. storočia sa vytvorili podmienky pre rozvoj divadelnej tvorby:
1.rozvoj meštianstva
2.rozvoj národného jazyka
3.národne uvedomelá inteligencáia
- v roku 1830 v Liptovskom Mikuláši vzniká prvý ochotnícky divadelný súbor na Slovensku, založil ho Gašpar Feyerpataky Belopotocký, ochotnícke divadlá: Martin, Levoča, Liptovský Mikuláš; v ochotníckych divadlách pôsobila ľudová, dedinská inteligencia; prostredníctvom divadla chcú dostať vzdelanosť medzi všetky vrstvy.
Ján Chalupka
- starší brat Sama Chalupku
- študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči (teológia), neskôr v Jene (filozoficko-jazykové štúdium)
- učil na lýceu v Kežmarku, od roku 1824 bol farárom v Brezne, kde zomrel
- písal po Nemecky, Maďarsky a Česky, na sklonku života všetky diela prepísal do Štúrovej slovenčiny
- 1. dramatik
Kocúrkovo alebo len aby sme v hambe nezostali
- veselohra
- skladá sa z 3 častí
- pri tvorbe postáv využil čierno-biele videnie
- postavy sú zo všetkých spoločenských vrstiev:
a) predstavitelia feudalizmu - Pán z Chudobíc
b) predstavitelia malomštiactva - rodina čižmára Tesnošila
c) predstaviteľ inteligencie - učiteľ Svoboda
1. Pán z Chudobíc
- predstaviteľ zemianstva, polovzdelanec
- má hrozné medzery vo vzdelaní, napriek tomu, že je školský a cirkevný inšpektor
- je vdovec, žije so svojím mentálne postihnutým synom Atilom (ukázal postupný zánik zemianstva)
- je Slovák, ale slepo obdivuje Maďarov, snaží sa hovoriť po maďarsky hoci po maďarsky nevie a ďalej používa latinčinu, ktorú taktiež neovláda
- je proti slovenčine a nemčine
- žije vo veľkej biede, na dvore je neporiadok (okná zahádzané hnojom)
2. Tesnošil
- na prvé miesto nekladie kvalitu svojej práce
- je chválenkár, veľmi dôležitý, rád hrá karty a pozerá sa na dno pohárika, rád používa maďarčinu, nemá rád Slovákov
- jeho žena Madlena je veľmi bezduchá intrigánka, hľadí len na blaho rodiny, je nekritická k svojím deťom a veľmi chce vydať svoju dcéru Aničku za učiteľa
- jeho dcéra Anička je veľmi hlúpa, nešikovná, nevie navariť a pobavila celé Kocúrkovo keď opekala nevypitvané prasa
- jeho syn Honzík je lenivý, vyznieva najsympatickejšie, fajčí a míňa rodičovské peniaze
3. Učiteľ Sloboda
- veľmi vtipný, ovláda cudzie jazyky
- uznáva potrebu učiť deti maďarčine, pokiaľ to administratíva vyžaduje, ale odmieta odnárodnenie
- v 2. dejstve recituje Slávy dcéru
- prvá literárna postava, ktorá si obhajuje svoj slovanský pôvod
DEJ:
- v Kocúrkove sa schádza konvent, zhromaždenie oprávnených členov na voľbu nového učiteľa
- Tesnošil podporuje susedovho syna Martina, ktorý si má zobrať za ženu jeho dcéru Aničku
- podľa vôle inšpektora pána z Chudobíc konvent zvolí akéhosi Slobodu
- keď prichádza do Kocúrkova, Tesnošil si ho usiluje získať pre svoju dcéru Aničku
ŠTYLISTICKÉ A JAZYKOVÉ PROSTRIEDKY:
- využíva latinské a maďarské výrazy, ľudové príslovia, porekadlá, satiru, humor a iróniu
Ďalšie hry (veselohry): Všetko naopak, Trasoritka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec, Dobrovoľníci, Huk a Fuk, Juvelír, Hrdá pýcha skrotlaROMANTIZMUS
-v období revolúcie sa dráma nepíše, prevláda poézia, dráma je v pozadí
OD ROMANTIZMU K REALIZMU
-dramatická tvorba v tomto období má dôležitú úlohu v procese národného uvedomenia
-noviny a časopisy sa dostávajú k širokej verejnosti
-dôležitá je aj divadelná tvorba, ktorú podporuje Matica Slovenská
-najvýznamnejší autori tohto obdobia boli Jonáš Záborský a Ján Palárik
Jonáš Záborský
1. Knižné drámy
- nemajú javiskovú úpravu, sú vydávané ako knihy
a) dráma s tematikou Veľkej Moravy
Bitka pri Rozhanovciach
Huňadyovci
Dóža
b) hry čerpajúce zo Srbsko-Uhorských dejín
Chorvátska Helena
c) hry čerpajúce z Rusko-poľských dejín = Lžedinitriády (9 drám)
2. Veselohry
- hry s javiskovou úpravou sú aktuálne a dodnes sa hrajú
Šulek a Holuby
- zo života Karola Holubyho, ktorého Maďari obesili za účasť na revolúcii v roku 1848
Najdúch
- hrá sa dodnes
- v strede drámy stojí postava inteligenta, racionalistu s kritickým postojom ku všetkým zložkám spoločnosti
- ostrá kritika zemianstva, ktoré je hospodársky na úpadku
- dej sa odohráva okolo nemanželského dieťaťa zemana Gejzu Kolozyho a zvedenej sedliackej dievčiny Maňuše Rajkovičovej. Maňuša donesie dieťa na panský dvor, aby ho vydierala, pretože nemá prostriedky na výchovu. Gejza Kolozy ju dá zatvoriť, aby ju donútil mlčať. Dedina sa o tom dozvie, prichádza na panský dvor, pretože sa chce pomstiť. V poslednej chvíli prichádza farár a zachraňuje pánov
- okrem tejto dejovej línie sa tu hovorí o voľbách na miesto služného. Voľby chce vyhrať Gejza Kolozy rôznymi podvodmi a podplácaním- voľby vyhráva Jablonkay. Je to zidealizovaná postava, má všetky prvky slovenského národa.Ján Palárik (1822 Rakovská na Kysuciach – 1870)
- vyštudoval za kňaza
- najväčšiu časť života prežil v Majcichove pri Trnave - tu zomiera
- bol to politik, novinár a dramatik, venoval sa aj teórii drámy
- redigoval (vydával) časopis Cyril a Metod
- žiadal demokraciu a reorganizáciu cirkvi, dostal sa za to do väzenia a zakázali mu vydávať časopis
- začal pracovať v Katolíckych novinách v Budapešti
- v týchto novinách žiadal pre Slovákov:
1. Výstavbu priemyslu
2. Vybudovanie železníc na Slovensku
- od roku 1858 vydáva almanach CONCORDIA a tu zverejňuje svoje veselohry
Drotár
Inkognito
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
Dimitrij Samozvanec (smutnohra)
Dôležitosť dramatickej národnej literatúry
-novinová stať podáva vysvetlenie, prečo sa venuje dráme: „Pomocou divadelnej hry rozhodný pokrok v rozvitku nášho národného života urobiť môžeme.“, zdôrazňuje potrebu dramatickej tvorby: „Keď nemáme drámu, akoby sme nemali žiadneho spisovateľa, lebo kde niet drámy, niet ani spoločenského života.“
-Dráma je dôležitá preto aby sa:
1.v národe rozšírila láska ku krásnemu umeniu
2.rozšíril lepší vkus
3.rozšírilo šľachetnejšie zmýšľanie a mravy
4.rozšírila osveta a vzdelanie
-chce, aby sa zakladali ochotnícke spolky, aspoň vo väčších slovenských mestách
-ak bude veľa divadelných hier, tak postavia Národné divadlo
-ak nebude Národné divadlo, nebude sa rozvíjať ani kultúrny a spoločenský život
-ak nebudú drámy, akoby sme nemali spisovateľov, ľudia sa budú odnárodňovať (obracanie k zahraničným drámam-maďarským), je málo divadelných hier, a preto sa k nám vtierajú cudzie jazyky a zvyky
-dráma – zárodok kultúry pre ľud, chváli v nej, čo je krásne, odsudzuje, čo je hodné zavrhnutia, dúfa, že cez drámu sa človek vzdelá a prekliesni mu cestu k ostatným druhom vzdelania: „Dráma je zosobnený dej, ktorý oveľa živšie pôsobí na ducha ako iné výtvory básnického umenia.“
-Podľa neho je úlohou dramatickej tvorby „v národe lásku ku krásnym umeniam a lepší vkus pestovať, šľachetnejšie zmýšľanie a mravy, osvetu a vzdelanosť šíriť“
-Uvedomuje si, čo môže dramatická tvorba dosiahnuť a hovorí, že jej je málo, výzva k jej väčšiemu pestovaniu
-Je autorom troch divadelných hier, vyšli v almanachu Lipa; všetky majú spoločnú ideu: výsmech odnárodňovaniu, snaha o sebaúctu národov i osôb
ZMIERENIE ALEBO DOBRODRUŽSTVO PRI OBŽINKOCH
- hlavná téma: odnárodňovanie Slovákov a prinavrátenie k slovenskému národu, rieši to v polohe zemianstva a slovenskej inteligencie
- využil tu situačnú komiku - dvojzámenu hlavných postáv
- postavy sú rozdelené na vlastencov a odrodilcov
vlastenci:
Miluša Oriešková
- dcéra učiteľa národovca, je spoločníčka Grófky Elvíry Hrabovskej
- učila grófku láske k slovenskému národu a jeho tradíciám
- bola veľmi sčítaná a dokázala súcitiť s najnižšími spoločenskými vrstvami
Elvíra Hrabovská
- grófka
- pod vplyvom Miluše mení svoj postoj k slovenskému ľudu
Ján Rohoň
- inžinier, zememerač
- jeho vlastenectvo bolo skryté
- bol spolužiak baróna Lajoša Kostrovického a jeho vlastenectvo sa prejavilo pod vplyvom Miluše Orieškovej
odrodilci:
Lajoš Kostrovický
- pod vplyvom spoločenských udalostí zavádza na svojom panstve maďarčinu
- je to typický reprezentant svojej triedy
- pod vplyvom lásky ku grófke Hrabovskej zmení svoj postoj k slovenskému ľudu
- autor v ňom nachádza dobré jadro a uvedomuje si, že šľachta zavinila ťažké postavenie ľudu
- dá peniaze na výstavbu školy, aby sa mohla rozširovať vzdelanosť slovenského ľudu
- názor postavy je symbolický, jedná sa o zmierňovanie slovenského a maďarského národa
OBSAH:
Grófka Elvíra Hrabovská a jej spoločníčka Miluša Oriešková si vymenili úlohy, aby podrobili skúške ženícha, baróna Lajoša Kostrovického. Ten si po príchode do kaštieľa vymení úlohu so svojím priateľom, zememeračom Rohoňom. Na základe výmeny vzniknú rôzne komické situácie. Napokon veselohra končí šťastne. Grófka Hrabovská sa zaľúbi do baróna Kostrovického a Miluša Oriešková sa zaľúbi do zememerača Rohoňa.
- celá veselohra je veľmi vtipná
- autor tu využil veľa zo slovenskej folkloristiky, najmä ľudové tradície okolo zberu obilia a krásne slovenské ľudové piesne
- jazyk a štylistické prostriedky: pekná slovenčina, veľa maďarských výrazov, hovorový jazyk, aforizmy, príslovia a porekadlá
- hra končí slovami učiteľa Orieška: „Aby si Slováci a Maďari sväté práva spoločnej krajiny svojej uhorskej spojenými silami bránili, národnosti svoje navzájom si ctili, národnej vzdelanosti a osvety jeden druhému úprimne dopriali a aby žiadnej nenávisti, žiadneho sváru medzi nimi nebolo.“
DROTÁR
- veselohra
- téma- oslava predstaviteľa slovenského ľudu v odnárodnenom svete meštianstva
- dej sa odohráva v Budapešti, v dome slovenského továrnika Rozumného. Do jeho domu prichádza statočný slovenský drotár Bubenčík, aby našiel svojho brata, ktorého nájde - robí domovníka a má pomaďarčené meno - Doboši
- využil tu intrigy, zámenu postáv a sú tu zidealizované charaktery
Inkognito
- veselohra
- nadviazal na kocúrkovskú tematiku
- čerpá z rodinného života ponemčeného malomeštiactva
- Evelína - dcéra po nebohom richtárovi Sokolovi (je ponemčená), je sľúbená básnikovi, národovcovi Jelenskému, ktorý prichádza do Kocúrkova inkognito a predstavuje sa ako kosec. Súčasne s ním prichádza do mestečka pomaďarčený syn radného pána Polomského. Polomský chce oženiť svojho syna s Evelínou. Básnik Jelenský mení Evelínu na slovenskú Evu.
- je tu využitá zámena osôb a láskavý humorREALIZMUS
Pavol Országh-Hviezdoslav
-drámu začal písať v zrelom veku
-prvá veršovaná dráma – Otčimň
HERODES A HERODIAS (tragédia)
- najvýznamnejšia
- má 5 dejstiev
- idea: národno-hospodársky útlak
- hlavná postava: Herodes Antipos - predstavuje vládu tyrana, ktorý túži iba po narastaní svojej moci, v čom ho podporuje jeho ctižiadostivá manželka Herodias, ktorá je jeho 2. manželka. Svoju 1. manželku Tamaru jednoducho vyhnal, aby si mohol zobrať Herodias. Jána Krstiteľa predstavuje Jochanan, ktorý je hlásateľom nového kresťanského náboženstva, ale je aj kritikom životného štýlu vládcov a tyranov. Ctižiadostivá Herodias donúti svoju dcéru Salome, aby za tanec žiadala hlavu Jána Krstiteľa. Jochanan zaplatí životom, ale tyran Herodes neujde zaslúženej odplate. Herodesa vojensky porazí arabský kráľ Aretas - otec Tamary
Preklady: Shakespeare, Goethe, Schiller, Petöfi, Pu.kin
Jozef Gregor-Tajovský
- jeho dráma je zameraná na jednoaktovky (1 dejstvo), veselohry, sociálnu drámu
- jednoaktovky:
Matka
V službe
Hriech
Tma
- všetky jednoaktovky sú aktuálne a veľmi často hrané
- v hrách prevažuje dokumentárna vernosť nad dramatickou nasýtenosťou
V SLUŽBE
- cítiť tu kritický aspekt Tajovského
- vystupujú tu 3 postavy: bohatý gazda Štefan, jeho žena Zuzka, sluha Jano
- celý dej spočíva na dialógoch a na konfliktoch medzi Štefanom, jeho ženou a Janom
- najväčší konflikt je v oblasti sociálneho postavenia
- Zuzkine sympatie k Janovi vyplývajú z poznania, že Zuzka je v Štefanovej mysli ako slúžka
- podľa slov Jana a Zuzky, Štefan nemá v srdci dobro, ale len peniaze „Ani nechcem vládnuť majetkami, čo z nich?“
STATKY - ZMÄTKY
- sociálna dráma
- Tajovský o nej povedal: „Ľudské statky narobia v duši zmätky.“
- príbeh sa odohráva na slovenskej dedine v 19.storočí
- dedina tu nevystupuje ako jednoliaty celok, ale vystupujú tu rôzne typy ľudí
- postavy:
ONDREJ PALČÍK a jeho žena MARA - starí bohatí gazdovia, ktorí nemajú deti, ale sú lakomí na to, aby si nejaké zobrali za svoje, alebo aby si najali paholkov - zdalo sa im, že každý veľa je a málo robí, preto prišli na myšlienku, aby Ďuro Ľavko a Zuza Kamenská prišli k nim bývať a pracovať
ĽAVKOVCI - rodičia Ďura snívajú o tom, ako im bude dobre, keď sa ich syn ožení; Ďuro je ľahtikár, má rád ženy, krčmu, tanec, ale pre majetok je schopný urobiť všetko, ožení sa so Zuzou Kamenskou, ktorú vôbec nemá rád
KAMENSKÍ - sú chudobní, ale rozumní, na prvé miesto dávajú charakter a city človeka; pani Kamenská však uprednostňuje majetok a tvrdí, že ostatné príde samo; Zuzka je tiché a pracovité dievča, je zvyknutá poslúchať a svoju mladosť strávi v službe pre iných
BETA - mladá žena, ktorá opustila už 2 mužov, rada sa parádi a vábi k sebe Ďura Ľavku
- 1. a 2.dejstvo sa odohráva na Vianoce, 3. v júli a 4. na Štefana (o rok)
OBSAH: Palčíkovci si najmú Ďura a Zuzu . zosobášia sa a nasťahujú k Palčíkovcom, ktorí im sľúbili prepísať majetok (chcú ich využiť ako lacné pracovné sily). Ďuro so Zuzkou robia, ale Palčík nechce prepísať majetok. Ďuro odvrhne Zuzku a privedie si k Palčíkovcom Betu, ktorá ho núti, aby žiadal prepis majetku. Palčíkovci vyčítajú Ďurovi a Bete, že veľa míňajú. Nakoniec sa Ďuro povadí s Betou a posiela ju preč. Palčík vyháňa Ďura z domu, ale ten pýta, aby jeho a Zuzu vyplatili za robotu. Palčík nesúhlasí a za Ďurom vypáli z revolvera - netrafí. Ďuro prichádza za Zuzkou, s ktorou má syna, a prosí ju o odpustenie. Zuzka mu všetko odpustila, ale odmietla sa k nemu vrátiť. V poslednej fáze hry sa Zuzka mení ma ženu veľkej morálnej sily a odhodlanosti.
- hra má pevnú kompozíciu, úsporný plastický dialóg, rýchly dramatický spád, výrazné charaktery
- dialógy sú doplnené ľudovou rečou, najvýraznejší je dialóg medzi Ďurom a Zuzkou
- je to veľmi aktuálna hra, hrá sa dodnes
ŽENSKÝ ZÁKON
- veselohra, považuje sa jeho najlepšiu hru
- stále aktuálna, hrá sa v Divadle Pavla Oszágha-Hviezdoslava v Bratislave, je naštudovaná i v záhoráčtine (preložil Štefan Moravčík), má veľký úspech
- má sociálny podtext
- odohráva sa v 19.storočí na dedine
- postavy: rodina Maleckých, rodina Javorovcov, klebetnica, donášačka Dora
- vynímajú sa 2 postavy:
ANIČKA JAVOROVÁ - polosirota, žije s matkou
MIŠKO MALECKÝ - má oboch rodičov
- hlavná myšlienka - ženská tvrdohlavosť
- Miško Malecký a Anička Javorová sa majú radi. Pri pytačkách sa matky zaľúbencov nezhodnú na tom, kto má ísť ku komu bývať. Mara Malecká chce, aby jej syn a nevesta zostali u nej, pretože by boli lacnou pracovnou silou. Mara Javorová chce, aby obaja bývali u nej, pretože jej chýba mužská sila v dome. Keďže sa na pytačkách nedohodnú, prichádza za Marou Maleckou Dora, ktorá jej ponúkne výhodnejšiu ponuku pre Miškovu ženbu. Ponúkne jej richtárovu dcéru, ktorá dostane do vena krajky a strieborné poháre. Takto vznikne spor medzi ženami, v ktorom ani jedna, ani druhá nechce ustúpiť. Situáciu vyrieši Miškov otec, ktorý predstavuje zdravú ľudskú múdrosť a morálku, dokáže sa povzniesť nad malichernosti žien.
- veľmi významný je tu dialóg, ktorý rozvíja dramatické zápletky
- je to hra plná ľudského humoru
- je tu veľa porekadiel, prísloví, ľudových piesní a folklóru
SMRŤ ĎURKA LANGSFELDA
- dráma
- zachytáva revolučné roky, osud slovenského poslanca Ďurka Langsfelda
BLÚZNIVCI A HRDINA
- dráma
- tragický údel notára Messerschmidta, pranierujúceho plané národovectvo
HRDINA
- dráma
- zaznieva hlas svedomia demobilizovaného vojaka Janka Mihálika, ktorý sa stal hrdinom proti svojej vôliDRAMATICKA TVORBA SR MEDZI DVOMA VOJNAMI
Ivan Stodola
Liptovský Mikuláš 1888 - 1977
- študoval gymnázium v Prešove a Kežmarku, lekársku fakultu v Budapešti a v Berlíne, pôsobil ako lekár v Bratislave a Liptovskom Mikuláši, na ministerstve zdravotníctva v Prahe ako kúpeľný lekár v Piešťanoch, kde zomiera
- písal satirické hry, veselohry, psychologické drámy a historické hry
SATIRICKÉ HRY
Náš pán minister
Čaj u pána senátora
Jožko Púčik a jeho kariéra
Mravci a cvrčkovia
Keď jubilant plače
VESELOHRY
- majú podtón satiry
- nadviazal tu na talianskeho spisovateľa Luigiho Pivandela
Cigánča
Komédia
Veľkomožní páni
HISTORICKÉ DRÁMY
- mali tvoriť trilógiu
- mala zachytiť najväčšie historické obdobie Slovenska
Svätopluk - obdobie Veľkej Moravy
Marína Havranova - obdobie Štúrovcov 1848 - 1849
Básnik a smrť - SNP
PSYCHOLOGICKÁ DRÁMA
Bačova žena – tragédia
Náš pán minister
- výsmech zo meštiackej spoločnosti pomocou dobrosrdečného humoru
Čaj u pána senátora
- zobrazil tu karierizmus veľmi satiricky, bezohľadnosť, obmedzenosť meštiackych vrstiev, ktoré sa usilujú o spoluúčasť na politickej moci buržoázie
Jožko Púčik a jeho kariéra
- premiéra 1.1.1937
- téma: satira na falošne chápaný humanizmus
- hl. postava: Jožko Púčik
- jeho vlastnosti sú koncipované v kontraste s dobrom, je svedomitý, poctivý, drobný úradník v dobročinnom spolku Humanitas
- stará sa o tých, ktorí upadli do nešťastia nie vlastnou vinou
- stáva sa obeťou bezcharakterného správcu Rohatého, ktorý zoberie z pokladnice 3 000 korún na výživné
- Jožko berie vinu na seba, predsedníčka spolku odovzdá do úschovy Jožkovi 40 000 korún
- peniaze sa „stratia“ a z krádeže je obvinený Jožko Púčik
- Jožko je zatknutý, odsúdený z vraždy Vierinho otca, do ktorej bol zaľúbený (otec zomiera na infarkt)
- každý núti Jožka, aby sa k vražde a krádeži priznal
- Jožko najprv odmieta, pod vplyvom svojej sestry, správcu Rohatého a Vierky sa priznáva k tomu, čo neurobil (Scéna na súde - autor tu ukázal, ako ľahko sa dá zneužiť zákon a akú ťažkú úlohu má sudca, aby našiel skutočnú pravdu)
- správca Rohatý si uvedomuje, že keby bol uväznený, dostal by podporu od dvoch spolkov (Humanitas, Benevolencia)
- aj on sa priznáva ku krádeži, vtedy prichádza predsedníčka spolku Humanitas, lebo zistila, že sumu 40 000 korún Jožkovi neodovzdala, našla ju v kabelke - Jožka oslobodzujú, ale prepúšťajú ho zo spolku Humanitas, lebo zosmiešnil ich dobré meno
- záver: nie je dosť organicky dotvorený, menil sa podľa divadelných kritikov
- pôvodne sa mala hra skončiť happyendom, ale končí sa melancholickým zadumaním nad osudom Jožka Púčika (Jožko ostal bez zamestnania, jeho sestra a deti bez obživy)
Bačova žena
- psychologická dráma
- považuje sa za najlepšie v slovenskej literatúre
- témy: láska, zasahovanie osudu do života (žena sa stáva ženou dvoch mužov)
- hl. postavy: bača Ondrej, bača Mišo, Eva a jej deti - Ondrík s Ondrejom a Miško s Mišom
Ondrej - prchký, výbušný, agresívny, všetkého sa chce zmocniť
Mišo - citlivý, pokorný, má rád Evu a obe deti
Eva - zhodou okolností sa stala ženou dvoch mužov, miluje obe deti, keď jej deti chcú zobrať, spácha samovraždu
1. dejstvo
- začína sa ideou
- Eva sa hrá so svojimi deťmi
- prichádza svokra, vyčíta jej, že sa vydala
- prichádza Mišo, hovorí, že prišiel Amerikán a odkúpil celé panstvo
- objaví sa Amerikán, Eva v ňom spoznáva Ondreja, myslela si, že je mŕtvy a mala o tom aj doklad
2. dejstvo
- stoja proti sebe sokovia: Ondrej žiada Evu, aby sa k nemu vrátila, dáva na ňu prepísať celý majetok
- Ondrej Miša posiela do Ameriky, že mu vráti peniaze a 15 000, on súhlasí pod podmienkou, že pôjde aj Eva
- Ondrej sa nahnevá, vyženie ho z panstva a zbavuje ho postavenia baču
- keď príde Eva za ním, Ondrej jej oznamuje, že jej vezme syna, žiada od Ondreja, aby jej vysvetlil, prečo sa päť rokov neozval
- Ondrej rozpráva príbeh: bača ->nešťastie -> strata pamäti, pamäť sa mu vráti pri železničnom nešťastí a uvedomuje si, že je Ondrej Muranica
- Eva sa zmätene vracia domov
3. dejstvo
- Eva uteká za Mišom v noci na salaš
- Mišo jej oznámi, že sa rozhodol a berie so sebou aj malého Miška do Ameriky
- vtedy prichádza Ondrej a oznamuje Eve, že jej zobral malého Ondríka a že jej ho už nikdy nevráti
- Ondrej s Mišom sa začnú biť, Eva neznesie rozdelenie detí a spácha samovraždu
- jej posledné slová: „Teraz ma už máte obaja“
- priniesol tu shakespearovský dialóg - vtedy, keď sa bača Ondrej rozpráva s Bohom a prosí ho: „Žiť mi daj!“Július Barč Ivan (1909 – 1953)
- otec učiteľ, vyštudoval za evanjelického kňaza, ako kňaz pôsobí na východnom Slovensku neskôr prešiel do Matice Slovenskej
- slovenská medzivojnová dráma, expresionista
1. hra: 3000 ľudí
- téma: nezamestnanosť po 1. svetovej vojne
Mastný hrniec
- satirická hra, odohráva sa za slovenského štátu
- využil tu situačnú komiku, mala obrovský úspech
- nadčasová hra - platí vždy za každých okolností
- do funkcií sú menovaní ľudia, ktorí na to nemajú
DEJ
- odohráva sa v Ťuťotíne, kde slovenský rozhlas odvysiela správu o menovaní ministra financií
- ministrom sa stáva Svetozár Babík (povolanie - stredoškolský učiteľ botaniky na gymnáziu)
- po odvysielaní všetci ľudia mu začnú nadbiehať, podlizovať sa, všetci chcú vyťažiť z jeho postavenia
- napokon sa vysvetlí omyl a ministrom financií sa stáva jeho brat Baltazár Babík z Tvrdošína (vynikajúci matematik)
- dobre vykreslená manželka Svetozára Babíka, ktorá veľmi podporuje muža v kariére a robí všetko pre jeho kariéru
zvláštnosť - využité východoslovenské nárečie - rozprávajú ním všetci sluhovia, má symbolický názov: mastný hrniec - mať veľa peňazí, výhodné postavenie
Barbora
- sociálna dráma s dvoma dejovými líniami:
1) vzťah Barbory k Štefanovi
2) vzťah Barbory k rodine hazardného hráča
- Barbora sa má vydať za Štefana
- v deň sobášu Štefan nepríde, lebo sa rozhodol pre bohatšiu
- u Barbory nastáva zlom a jedinou doménou jej života sa stávajú peniaze
- rôznymi finančnými špekuláciami sa Barbora stáva najbohatšou ženou v meste, pritom robí slúžku, o jej bohatstve nikto nemá potuchy
- raz do roka vyberie z banky peniaze a poteší sa
- hazardný hráč sa veľmi zadĺži, nemôže splatiť dlhy, spácha samovraždu
- celý dom je zadĺžený hypotékou. Vtedy matka s dcérou hazardného hráča zistia cez úradníka banky, že Barbora je najbohatšou ženou
- poprosia Barboru o pomoc, Barbora im to sľúbi, ale má podmienku, že sa stane súčasťou ich rodiny
- na scéne sa objavuje Štefan
- keď zistí, že Barbora má peniaze, začne ju balamutiť a znovu jej navrhne sobáš
- Barbora mu uverí, chystá sa na svadbu, vypočuje si však rozhovor Štefana a vtedy zistí, že ju neľúbi, ale chce jej peniaze
- záver: Barbora spáli všetky peniaze v peci a pomätie sa
Matka
- psychologická dráma z baníckeho prostredia
- expresionistická hra
- vyznačuje sa - nastoluje sa tu otázka života a smrti, postavy prežívajú hrôzu
- dej ovplyvňujú nadprirodzené zásahy = antické fátum (hlavný hrdina má predsudky čo sa stane)
- text hry má veľa nedokončených viet
- kompozícia má klasické členenie
- hra sa skladá z dejstiev
1. expozícia- predstavujú sa postavy: matka Anna, jej synovia Jano a Paľo - matka má predtuchu, že sa Paľo vráti z Ameriky
2. kolízia - Paľo sa vráti a Jano ho privíta s nenávisťou
3. kríza - Kata, bývalé Paľovo dievča, sa priznáva matke, že stále ľúbi Paľa
- odmietne dvorenie Jana
- matka má vidinu, že brat zabije brata
- matka prosí Paľa, aby nechodil za Katou
4. peripetia - Paľo ide za paholka ku Katinim rodičom a chcú sa s Katou zobrať
5. katastrofa - Jano zaútočí na Paľa s nožom, matka zhasne svetlo, namiesto Paľa Jano zabije matku
charakteristika postáv:
matka
- typická expresionistická postava, vdova
- Paľa vychovala k tomu, aby Janovi ustupoval
- medzi Paľom a ňou je oidipovský komplex
- ľudia v dedine jej nerozumejú, myslia si, že je bláznivá
- v hre sa pohybuje od jedného syna k druhému a naoko podporuje Jana, aby neublížil Paľovi
Jano
- negatívne vlastnosti, nikto ho nemá rád, pije, z túžby po peniazoch vyháňa Paľa do Ameriky, pretože si myslí, že sa Paľo vráti bohatý a on bude profitovať z Paľovho
- keď sa Paľo vráti chudobný, ešte viac ho znenávidí, k matke sa správa veľmi zle, je surový, keď ju zabije, Paľo chce zobrať vinu na seba, Jano to však odmietne a poprosí susedku, aby zavolala políciu
Paľo
- dobré vlastnosti
- závislý na matke, matka mu dala lásku, miernosť, nevie sa vymaniť z jej vplyvu
- ďalšie hry:
Neznámy
- expresionistická analytická dráma
- hlásanie nového náboženstva, zobrazuje ľudí v hraničnej situácii
Dvaja
- expresionistická analytická hra
- rieši medziľudské vzťahy z cirkusového prostredia
Veža
- vychádza z Biblie, motív: babylonská veža
- miesto motívu lásky je tu motív nenávisti medzi ľuďmi
- próza pre deti a mládež
Husličky z javoru
- autobiografia
- príbeh huslistu, ktorého nezdolala choroba ani zákernosť ľudíPeter Zvon (1913 – 1942)
- vlastným menom Vladimír Sýkora
- vyštudoval právo, robil v Bratislave bankách, bol výborný dramatik a literárny kritik, zomrel na týfus
Tanec nad plačom
- tragikomédia
- tragická fraška
- nadčasová hra
- paródia a satira na vládnucich a ovládaných, na mužov a na ženy, na mladých a starých, satira na hlúposť, múdrosť, statočnosť
- monológy, ktoré vyjadrujú hlboké filozofické úvahy o živote, smrti, mladosti, starobe, o vine, o pokroku
- záverečný monológ hry je najdôležitejší
- hovorí o sociálnej nerovnosti medzi ľuďmi
- monológy odpovedajú na otázky aký je zmysel života, aká je úloha človeka v spoločnosti, či má hodnoty, aby sa mŕtvym oplatilo vrátiť späť
- posolstvo hry: -Ľudský rozum prešiel veľkým vývojom a dospel k veľkým výsledkom, na druhej strane ľudské srdce prešlo vývojom nepatrným, lebo stále je na svete zloba, chudoba, hlad, človek sa odcudzil človeku a prírode
DEJ:
- odohráva sa v súčasnosti, vo vile generálneho riaditeľa Kráľa, ktorý usporiadal vo svojej vile maškarný večierok, na ktorom je veľa ľudí
- v jeho vile visia na stenách obrazy z 18. stor., na ktorých sú zobrazení gróf Richard, jeho žena grófka Anna, ich syn Alfréd, markíza Silia, rytier Gejša, sluha Barnabáš
- tieto postavy vždy o 24:00 ožijú a vedú dialóg
- tento raz sa rozhodnú, keď sa koná večierok, zamiešať sa medzi hostí
- vo vile vypukne poplach, že niekto ukradol obrazy, prichádza polícia a oni sú nútení vrátiť sa do obrazov
- postavy konštatujú, že ľudia naďalej vedú vojny, delia sa na chudobných a bohatých a pokrok pokročil, ale ľudské srdce ostalo nezmenené: "Človek len pre vlastné šťastie človeka nevidí, Boh všetkým ľuďom dal oči, ale pre svetlo nevidia ľudí a pre lásku neľúbia“
|
