FRANTIŠEK ŠVANTNER

Typické črty pre Švantnerovu tvorbu:

- tajomnosť, chýba šťastný koniec, v mnohých je hl. hrdina rozprávačom, v popredí stojí prírod
- rozpor medzi svetom tam dolu v dedine a svetom tam hore v horách

Diela: DÁMA – zbierka novel realistickejšie ladená ako MALKA, román ŽIVOT BEZ KONCA

NEVESTA HÔĽ

- Je to dielo o láske.
- Kompozícia: Dielo má 3 časti. Záver každej časti je zlomom.
- Hlavné postavy:

ZUNA: mlynárova dcéra, matka sa jej v stave utopila, otec je slepý, Zuna žije mimo dediny, je opradená tajomstvom, túla sa, sama samučičká po holiach. Liborovi predstavujú Zunu ako pobehlicu, ale bola čistá ako ľalia.
LIBOR: rozprávač, horár, po 10 rokoch sa vracia do dediny Prietržiny, v ktorej prežil svoju mladosť, výnimočný hrdina. Dostal miesto horára v Prietržinách. V srdci má lásku k Zune.
WEINHOLD: krčmár, myslí si, že Zunin otec má majetok, a preto si ju chce zobrať
TAVO: uhliar, žije vysoko v horách, veľa pije, je, vymýšľa si báchorky o Zuninej matke a v nich si robí nároky na Zunu

- Povery: kotlisko-vrch, vlčie oči, vlčí muž z kotliska, vyzerá ako mŕtvola, duch Kotliska

Dej:

V závere 1. časti "zblúdila guľka z Poľska" a skoro trafila Libora. Jeho kôň mu zachránil život, pozastavil sa a guľka preletela na 3 prsty vedľa Liborova.

V druhej časti Libor vidí Zunu s vlkolakom. Deva i zviera sa na seba pozerali. Zviera obiehalo oklo Zuny. Libor zabije vlka. Mŕtvolu priviaže na koňa a zavedie do dediny. Tým akoby priviedol nešťastie do dediny. Keď Libor povedal Zune, že vlka zabije, vrhla sa na neho, škriabala ho, pokúsala krk, ale kým sa Libor spamätal, Zuna so smiechom zmizla preč. V závere 2. časti Eguš zhorí. Niekto zapálil erárne humná. Ráno sa Libor zobudí z opice a zistí, že Eguša nechal tam, kde horelo.

Zuna sa mala vydávať za Tava, za Weinholda, ale nevydala sa. Weinholdovi utiekla spred sobáša.

V závere 3. časti Tavo privedie Libora na čistinku: Zuna sedí na čistinke. Pri nej vojak (čo bol predtým vlkolakom). Hrala sa s ním ako s vlkom. V závere zápasu sa mu vrhne na krčnú tepnu, prekusne ju a vojak umiera. Tavo vyhlási: "Bol prislabý na jej ľúbosť!". Zuna zmizla a Tavo povedal Liborovi: "Zuna vyrástla medzi vrchmi. Poznala ich silu i ľúbosť, preto sa s nimi už dávno zasnúbila. Hole si ju vychovali, nuž si ju i vzali, lebo aj ony majú svoje nevesty."

Malka

- zbierka noviel
- Konanie postáv je určované prudkou pozitívnou alebo negatívnou vášňou, predtuchami či vidinami. Príroda je tu rovnocenným partnerom postáv, vstupuje do ich osudov, podmieňuje ich konanie. Charakteristickým znakom noviel je rozprávanie v prvej osobe. Vo všetkých príbehoch autor zachováva prvok akejsi tajomnosti, ktorý vyplýva zo zamlčanej motivácie, ktorá zostáva pred čitateľom skrytá i na konci príbehu.

- Rovnomenná novela Malka spočíva na princípe tragického nedorozumenia. Epický rozprávač sa zaľúbi do dedinského dievčaťa Malky. Tá jeho lásku opätuje. Zauzlenie nastáva, keď sa na salaši objaví neznámy človek Šajban, ktorý sa stretáva s Malkou. Rozprávač ho považuje za soka a keď sa dozvie, že Šajbana hľadajú žandári, udá ho. Neskoro zistí, že je to Malkin brat. Ide ho varovať pred žandármi, podobne ako Malka, žandári ju omylom zastrelia pri prenasledovaní jej brata. So základným mýtom prírody úzko súvisí mýtus čistej i tragickej lásky.