Slovenská poprevratová próza sa rozvíjala dvoma smermi.
1. smer nadväzoval na tradície domáceho realizmu a jeho hl. znakom bola typizácia postáv.
2. smer sa utiahol k lyrizácii, pretože autori prestávajú veriť vo všemocnú silu rozumu (spôsobovala to hrozba fašizmu a vojny) a snažili sa o obnovenie citovosti v próze.
- Prvky lyrizácie do slovenskej literatúry vniesol už Milo Urban a J. C. Hronský. Tak isto ich nájdeme v románe Petra Jilemnického – Víťazný pár.
- Lyrizovanú prózu ovplyvnila aj inonárodná literatúra – Grono, Ramuz (predstavitelia franc. regionalizmu – hnutie, kt. sa snaží poznať a zviditeľniť určitý kraj, oblasť).
- Lyrizovaná próza sa v 2.polovici 30tych rokov vyčleňuje ako samostatný lit. prúd označovaný ako próza prírody (naturizmus).
- Najvýznamnejší aurori píšuci lyrizovanú prózu sú Ľudo Ondrejov, Margita Figuli, Dobroslav Chrobák, František Švantner.
Charakteristické znaky literatúry:
1. protestuje proti neľudskej dobe a vyzdvihuje kladné hodnoty ako sú láska, priateľstvo, česť, hrdosť
2. v týchto prózach chýba čas, nevieme, kedy sa odohráva dej
3. príbeh sa odohráva v prírode na vidieku, lebo mesto je symbolom zla, špiny a skúsenosti
4. príroda je oživená zasahovaním do deja a môže hrdinu trestať
5. príbehy sú rozprávkové a tajuplné
6. keďže sú rozprávkové, dobro víťazí nad zlom
7. hrdina je osamelý, tajomný, individualista, koná vo vynimočných situáciách, je hlboko citovo založený
8. autor využíva básnické ozdoby(metafory, perzonifikácie, prirovnania, symboly)
9. často nie je určený čas a miesto deja
mesto= zlo
dedina= dobro
Margita Figuli
Diela:
Pokušenie- zbierka noviel,
Babylon-4-zväzkový román,
Mladosť – autobiografický román z obdobi 2.sv vojny,
Ariadnina niť-román venovaný výchove mládeže,
Víchor v nás – budovateľský román.
Tri gaštanové kone.
- Autorka tu rozohrala ľúbostnú drámu so zjavným sociálnym pozadím.
- Hl. myšlienkou je, že láska prekoná všetko zlo.
- Hl. postavy sú Peter, Magdaléna a Jano Zápotočný.
- Dej novely je rozprávaný Petrom a z toho vyplýva subjektívny pohľad. Jano je bezohľadný sebec a násilník. Je veľmi bohatý, a preto ho má v obľube Magdalénina matka. Vzťah Petra a Magdalény je až nadnesene krásny.
- Okrem deja zaujíma autorku psychika postáv. Ich duševný život zachytáva vnútorným monológom. Prírode autorka nevenuje príliš veľa miesta, jej opisy sa vyskytujú väčšinou iba na začiatku kapitoly. Vytvárajú iba rámec deja, sú odtrhnuté od ľudí a udalostí. Výnimku tvorí iba Petrov vzťah k zemi, vyvolaný budúcim životom s Magdalénou (Magdaléna a zem tvoria pre neho jednotu).
- Do deja zasahujú zvieratá (kôň – neublíži Magdaléne, ale zabije Jana).
- Jazyk je kontrastný. Na jednej strane je vyjadrovanie vznešené, nadnesené, na druhej sa využívajú ľudové výrazy.
Dej:
Päť rokov po svojom poslednom stretnutí s Magdalénou sa Peter vracia do rodnej dediny, aby požiadal Maliarikovcov o ruku ich dcéry. Na svojej ceste nečakane stretáva Jožka Greguša – Magdaléninho bratranca, v sprievode Jana Zápotočného – 1. gazdu v Leštinách. Zisťuje, že Zápotočný ide na pytačky práve k Maliarikovcom, pre Magdalénu. Chce od Petra kúpiť gaštanového koňa, ten mu ho však nechce predať, preto vzniká medzi nimi prvotný konflikt. Peter ho pristihne, ako chce ublížiť jeho koňovi. Kvôli Magdaléne nevyvolá bitku. Zápotočný požiada starú Maliarikovú o Magdaléninu ruku a všetko je rozhodnuté. Najviac svadbu podporuje stará Maliariková. Magdaléna je proti tomu a Zápotočný sa ju pokúsi znásilniť, našťastie však prichádza Maliariková. Peter sa ráno rozhodne odísť z Turca, aby tak skončil svoje trápenie. Po dedinskej zábave Petrovi a Magdeléne nič iné nezostáva, len viezť sa spolu na koni, lebo Zápotočný má na večer inú spoločnosť. Peter Magdaléne konečne vyznáva lásku „Slovami ťa nemôžem presvedčiť, lebo ty slovám neveríš. Urči si sama, čo by som mal spraviť. Nemal som v mysli inej okrem teba, Magdaléna, a na to pamätaj. Nemám v mysli ani teraz inej, iba teba. Nechcem a nebudem mať do smrti už nijakú.“ „Vrátiš sa s troma gaštanovými koňmi a na mieste, kde ich uviažeš, tam sa stretneme. To bude znamenie.“
Peter dáva Magdaléne slovo a odchádza do Žiliny, kde chce postaviť dom na starootcovskom pozemku. Napokon si prenajme gazdovstvo od jednej babičky. Už má dom, zoženie dva zvyšné gaštanové kone a vyberá sa na cestu späť do Turca. Tam sa dozvie, že Magdaléna sa vydala, ale veľmi trpí. V Leštinskej krčme ho hostinský okamžite spoznáva, no Peter si získa jeho dôveru. Vypytuje sa na Magdalénu: „Nuž, Magdaléna... trpký má pri ňom život. Zápotočný ju vraj násilnícky zneužil hneď po vašom odchode v deň svätého Jána, keď sa pálili na vrchoch ohne. Našiel ju na kraji lúky samu s jeho koňom, keď sa vrátil z hory po tej bitke s vami. Tam sa jej bezbrannej zmocnil. Ešte toho roku, donútili ju vydať sa za neho, lebo sa jej malo narodiť dieťatko.“
Po dvoch rokoch sa opäť stretáva s Magdalénou, avšak nenachádza ju v takom stave, aký si vo svojich snoch vybájil. Zápotočný pri práci týra koňa, (jedného z tých troch, na ktorých pred pytačkami prišli do Turca). Udrie Zápotočného, až stratí vedomie a opäť zachraňuje Magdalénu spod konských kopýt. Krátko na to Magdaléna ochorie a takmer umiera. Zápotočný donúti Magdalénu byť svedkom týrania Turčianskeho koňa (kutáčom mu na brucho vypaľuje slovo tulák a vypáli mu oko), kôň sa však Magdaléne vytrhne a sám Zápotočného zabije. Magdaléna je najprv nešťastná, lebo Petrovi sľúbila, že ho bude čakať čistá a slobodná, no Peter ju presviedča o tom, že ju miluje napriek tomu. Stará Maliarička je proti tomu, aby Magdaléna odišla z Leštín, aj proti spojeniu Petra a Magdalény. Preto sa musia zobrať tajne.
Magdaléna sa zriekne dedičstva. Všetko napokon dobre dopadne a konečne spolu odchádzajú do Petrovho nového domu. „A nič si už nežiadam, len aby to, čo nás spojilo, zostalo medzi nami neporušené navždy.“
Ľudo Ondrejov- Stál na začiatku lyrizovanej prózy, čo znamená, že nie vo všetkých jeho dielach je potlačená epickosť a únik od skutočnosti. Aj napriek tomu je považovaný za majstra lyrizácie a výborného rozprávača.
- Diela: Rozprávky z hôr, Africký zápisník, Príhody v divočine
Martin Nociar Jakubovie
- zbierka próz, kde alegorickou formou reagoval na vtedajšie sociálne podmienky.
- Toto dielo vystihuje úvodné motto: táto kniha je „denník o láske, o živote, o smrti a budúcnosti“.
- Hlav. postavou je Martin, ktorý odchádza do sveta za prácou. Vo svete hľadá lásku, dobro, spravodlivosť, avšak stretáva sa len s krivdou. Uteká zo sveta civilizácie do sveta prírody
Slnko vystúpilo nad hory.
1.časť
–
Zbojnícka mladosť – je považovaná za najlepšiu. Na jej napísanie ho podnietili vlastné zážitky z detstva. Bol ovplyvnený ľudovou slovesnosťou. Snažil sa zachovať pamiatku na slobodný život „hôrnych chlapcov“.
- Hlavnou postavou je typický dedinský chlapec Jerguš Lapin. Hoci je polosirotou prežíva šťastné detstvo. Osud jeho otca je zahalený tajomstvom (bol zbojník).
- Detstvo Jerguša je zobrazené veľmi poeticky. Je zdôraznený práve farebný, detský svet. Na záver tejto časti sa Jerguš stretáva so svetom dospelých (má ísť pracovať do továrne), ale nedokáže sa do tohto sveta včleniť. Uteká z mesta, vracia sa domov, do prírody, kde nachádza stratené istoty.
2.časť
–
Jerguš Lapin – poetický detský svet je vystriedaný dramatickými udalosťami z 1. svet. vojny. Jerguš je povolaný na taliansky front. Stáva sa dezertérom a niekoľko krát uteká. V tejto časti sa prvky lyrizovanej pózy strácajú.
3.časť
–
Na zemi sú tvoje hviezdy – Iba voľne súvisí s predchádzajúcimi časťami. Autor sa snaží zobraziť pomery v 1.ČSR.
Dobroslav Chrobák
Diela: Kamarát Jašek-zbierka 8 noviel (návrat Ondreja Bajáža, Poviestka...)
Drak sa vracia
- Táto novela bola uvedená mottom, kt. vystihuje hlavnú myšlienku: „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí, tvorí vhodnú látku pre dedinskú rozprávku“.
- Dej sa odohráva v tatranskom kraji.
- Drak (Martin Lepiš) je hlavnou postavou diela, ale najmenej o nej vieme (je opradený tajomstvom). Bol to najdúch vychovaný na samote, preto sa z neho stal človek, ktorý si vystačí sám.
- Novela má 2 konflikty – medzi Drakom a dedinou (všetko zlé čo sa v dedine stalo pripisovali jemu), medzi Drakom a Šimonom Jariabkom (Drak sa po rokoch vráti a Šimon sa bojí, že si odvedie Evu). V oboch konfliktoch chce nájsť stratenú česť a dôveru ľudí. Drakova vina vychádza z nevedomosti a predsudkov ľudí (vplyv ľud. slovesnosti – v rozprávkach musí byť vina vždy potrestaná).
- Drak po mnohých nedorozumeniach z dediny odchádza, ale po rokoch sa vracia. Chce dokázať, že nie je čarodejník. Už nechce žiť osamote. Stratenú dôveru si však môže získať len veľkým činom. Preto odchádza do hôr zachrániť dobytok. Ide s ním aj Šimon.
- Premena Draka – na začiatku samotár, neskôr sa mu podarí zaradiť sa medzi dedinčanov. Potom, čo priviedol stádo, mu už dedinčania pomáhajú hasiť dom, ktorý zapálil Šimon.
- Príbeh rozpráva svojim vnúčatám stará mama, až na konci sa dozvedáme, že ňou je Šimonova manželka, Eva.
FRANTIŠEK ŠVANTNER
Typické črty pre Švantnerovu tvorbu:
- tajomnosť, chýba šťastný koniec, v mnohých je hl. hrdina rozprávačom, v popredí stojí prírod
- rozpor medzi svetom tam dolu v dedine a svetom tam hore v horách
Diela: DÁMA – zbierka novel realistickejšie ladená ako MALKA, román ŽIVOT BEZ KONCA
NEVESTA HÔĽ
- Je to dielo o láske.
- Kompozícia: Dielo má 3 časti. Záver každej časti je zlomom.
- Hlavné postavy:
ZUNA: mlynárova dcéra, matka sa jej v stave utopila, otec je slepý, Zuna žije mimo dediny, je opradená tajomstvom, túla sa, sama samučičká po holiach. Liborovi predstavujú Zunu ako pobehlicu, ale bola čistá ako ľalia.
LIBOR: rozprávač, horár, po 10 rokoch sa vracia do dediny Prietržiny, v ktorej prežil svoju mladosť, výnimočný hrdina. Dostal miesto horára v Prietržinách. V srdci má lásku k Zune.
WEINHOLD: krčmár, myslí si, že Zunin otec má majetok, a preto si ju chce zobrať
TAVO: uhliar, žije vysoko v horách, veľa pije, je, vymýšľa si báchorky o Zuninej matke a v nich si robí nároky na Zunu
- Povery: kotlisko-vrch, vlčie oči, vlčí muž z kotliska, vyzerá ako mŕtvola, duch Kotliska
Dej:
V závere 1. časti "zblúdila guľka z Poľska" a skoro trafila Libora. Jeho kôň mu zachránil život, pozastavil sa a guľka preletela na 3 prsty vedľa Liborova.
V druhej časti Libor vidí Zunu s vlkolakom. Deva i zviera sa na seba pozerali. Zviera obiehalo oklo Zuny. Libor zabije vlka. Mŕtvolu priviaže na koňa a zavedie do dediny. Tým akoby priviedol nešťastie do dediny. Keď Libor povedal Zune, že vlka zabije, vrhla sa na neho, škriabala ho, pokúsala krk, ale kým sa Libor spamätal, Zuna so smiechom zmizla preč. V závere 2. časti Eguš zhorí. Niekto zapálil erárne humná. Ráno sa Libor zobudí z opice a zistí, že Eguša nechal tam, kde horelo.
Zuna sa mala vydávať za Tava, za Weinholda, ale nevydala sa. Weinholdovi utiekla spred sobáša.
V závere 3. časti Tavo privedie Libora na čistinku: Zuna sedí na čistinke. Pri nej vojak (čo bol predtým vlkolakom). Hrala sa s ním ako s vlkom. V závere zápasu sa mu vrhne na krčnú tepnu, prekusne ju a vojak umiera. Tavo vyhlási: "Bol prislabý na jej ľúbosť!". Zuna zmizla a Tavo povedal Liborovi: "Zuna vyrástla medzi vrchmi. Poznala ich silu i ľúbosť, preto sa s nimi už dávno zasnúbila. Hole si ju vychovali, nuž si ju i vzali, lebo aj ony majú svoje nevesty."
Malka - zbierka noviel
- Konanie postáv je určované prudkou pozitívnou alebo negatívnou vášňou, predtuchami či vidinami. Príroda je tu rovnocenným partnerom postáv, vstupuje do ich osudov, podmieňuje ich konanie. Charakteristickým znakom noviel je rozprávanie v prvej osobe. Vo všetkých príbehoch autor zachováva prvok akejsi tajomnosti, ktorý vyplýva zo zamlčanej motivácie, ktorá zostáva pred čitateľom skrytá i na konci príbehu.
- Rovnomenná novela Malka spočíva na princípe tragického nedorozumenia. Epický rozprávač sa zaľúbi do dedinského dievčaťa Malky. Tá jeho lásku opätuje. Zauzlenie nastáva, keď sa na salaši objaví neznámy človek Šajban, ktorý sa stretáva s Malkou. Rozprávač ho považuje za soka a keď sa dozvie, že Šajbana hľadajú žandári, udá ho. Neskoro zistí, že je to Malkin brat. Ide ho varovať pred žandármi, podobne ako Malka, žandári ju omylom zastrelia pri prenasledovaní jej brata. So základným mýtom prírody úzko súvisí mýtus čistej i tragickej lásky.
