Novela
-stredná epická forma
-vznikla v Taliansku v období renesancie
-názvom novela sa pôvodne chcelo označiť umelecké zobrazenie udalosti, alebo epizódy, ktorá sa vyznačuje novotou
-zobrazuje len určitý úsek, súbor niekoľkých udalostí
-menší počet postáv
-jednoduchší dej
-menej zložitá kompozícia
-postavy sú už na začiatku sformované, počas deja sa nevzvýjajú
-dej má rýchly spád a nastáva v ňom obyčajne prekvapujúci zvrat
-Spisovatelia: Boccaccio, franc. realista G. de Maupassant, ruskí realist I.S. Turgenev, A.P. Čechov, slovenskí – S.H. Vajanský, Timrava, Kukučín, Jesenský, Hronský,..
Poviedka
- malá epická forma. Umelecky stvárňuje jednotlivú udalosť zo života človeka. Vystupujú v nej malé množstvo postáv, sú však vykreslené ako opravdivé ľudské charaktery (Maco Mlieč, Ondráš Machuľa, Adam Krt). Do deja vstupujú sformované, nevyvíjajú sa. Tematicky čerpá z najrozličnejších oblastí života. Z hľadiska umeleckej výstavby sa poviedka pokladá za voľnejší útvar ako novela. Závisí od rozsahu.
Poviedky alebo novely so žartovnou tematikou sa nazývajú humoresky. (napr.: Jesenského Slnečný kúpeľ, Štvorylka). Krátke prózy s hrôzostrašnými námetmi sa označujú ako romanetá (J. Arbes: Newtonuv mozek, Ukrižovaná). Krátke prozaické útvary, ktoré vtipne charakterizujú povahové črty jednotlivcov alebo istého typu ľudí vykreslením jedinej situácie sa nazývajú anekdoty. Stoja však už na periférii literatúry. V stredoveku a v období renesancie sa krátke žartovné rozprávania, podobné dnešným anekdotám, nazývali facécie.
Názvom črta sa označujú krátke poviedky, ktoré literárne spracúvajú skutočnú udalosť. Postrádajú zložitejší dej a prenikavú kresbu charakterov.
Reportáž a fejtón. Pôvodne sa tieto útvary nepočítali do umeleckej literatúry. I dnes stoja na rozhraní medzi umeleckou a tzv. vecnou literatúrou. Pôvodným cieľom: - informácie o skutočných udalostiach a faktoch využívajúc prostriedky umeleckej literatúry.
Sú to predovšetkým novinárske žánrové formy. S umeleckou literatúrou ich spája používanie zhodných jazykových, najmä štylistických prostriedkov: prirovnanie, metafora, metonymia...
Umelecká reportáž, ktorá sa i vnútorne diferencuje: reportáž s prvkami reflexívnymi a esejistickými, cestopisná reportáž... Reportáž začína ovplyvňovať i ostatné prozaické žánrové formy: poviedku, novelu i román.
Fejtón – kratší ako reportáž. Obsahovo i štylisticky s ním tesne súvisí causerie (kozrí – rohovor). Nazývajú sa besednicou. Sú typickými novinárskymi žánrovými formami. Ich témou sú rozličné aktuálne otázky kultúrneho, spoločenského a politického života. Pre besednice sa používa i pomenovanie kurzíva podľa odlišného (ležatého) typu písma, ktorým sú v novinách vysádzané.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Literárne druhy a žánre
Dátum pridania: | 23.10.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | leenka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 540 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 10.7 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 17m 50s |
Pomalé čítanie: | 26m 45s |
Podobné referáty
Literárne druhy a žánre | ZŠ | 2.9675 | 216 slov |