Kompozícia:

prológ: Antigona sa rozpráva so svojou sestrou Isménou o smrti brata Polyneika: „Chceš pochovať brata aj napriek hrozbe?“.

prvé dejstvo: Antigona pochová brata a Kreón sa o tom dozvie: „Čo to počujem? Kde je ten muž, čo mal tú smelosť?“ Kreón však nevie kto to spáchal.

druhé dejstvo: Antigonu prichytia ako prišla dokončiť pohreb svojho brata, ale musí začať odznova, lebo vojaci mŕtvolu odkryli. Vtom ju pri tom prichytil strážnik a predviedol ju Kreontovi. Kreón chce Antigonu popraviť, ale zatiaľ ju len uväznil.

tretie dejstvo: Kreón sa rozpráva s Haimónom: „Keby si my nebol otcom, povedal by som, že si sa zbláznil.“ Haimón chce, aby Antigonu oslobodil, ale Kreón si stojí za svojím. Privedú Antigonu a Nemilosrdný Kreón ju odsúdi na trest smrti.

štvrté dejstvo: Na Antigone vykonajú rozsudok - zaživa ju pochovajú do jaskynnej hrobky: „Konečne ju odveďte do kamennej hrobky, ako som vám kázal!“(81)

piate dejstvo: Veštec Teirestrias prehovára Kreonta, aby oslobodil Antigonu a pochoval jej brata: „Nuž ustúp tomu mŕtvemu a dopraj jeho telu pokoja.“(89), lebo to neveští nič dobrého.

epilóg: Kreón sa nakoniec podvolil slovám Teirestriasa a chcel oslobodiť Antigonu, ale už bolo neskoro.
Obesila sa na vlastnom závoji a pri nej bol smútiaci Haimón. Vytasil meč, Kreón sa zľakol, že ho chce v hneve zabiť a preto ušiel. Ale Haimón obrátil meč proti sebe a v smútku sa prebodol. Prvý posol prináša správy o ich smrti. Keď toto počula Eurydika odišla do paláca a tam spáchala samovraždu. O tom priniesol správu druhý posol: „Šla pred oltár a prebodla sa mečom.“ Kreón všetko ľutuje, začne sa z toho obviňovať a zmení sa.

/medzi dejstvami sa nachádzali aj piesne zboru/

čas: Odohráva sa to v mýtickej dobe bohov v starovekom Grécku
jazyková stránka: Autor len občas používa nespisovné slová a archaizmy
zastarané jazykové prostriedky: prsť, lump, nalogal
prostredie: Dej sa odohráva pred kráľovským palácom v Tébach

Posolstvo a filozofia diela: Autor nám chcel povedať aká môže byť ženská odvaha, ľudská tvrdohlavosť a aká silná môže byť láska medzi dvoma ľuďmi.

Vlastný názor:

Kniha nebola dlhá a takéto ja uprednostňujem. Zo začiatku ma nebavila, ale o chvíľu ma upútala a s radosťou som ju dočítal. K piesňam zboru: podľa mňa to bolo metaforické zhrnutie uplynulého deja a úvod do ďalšieho dejstva. Spevy boli jediné časti, ktoré sa mi na tejto knihe nepáčili a ani som im nerozumel.

Táto kniha nie je žáner, ktorý uprednostňujem, ale mám rád dejepis, mytológiu a horory a koniec bol ako záver nejakého hororu, preto ma táto kniha zaujala. Boli tu spomínaní aj grécki bohovia, hlavne Hádes - boh podsvätia. Páčila sa mi najviac postava veštca Teirestriasa: mal múdre názory a vedel, čo hovorí a za čím si stojí.
Preklad bol na čítanie jednoduchší ako som čakal. Niekedy ma trochu zmiatlo divné veršovanie, v ktorom boli použité lomítka.

Môj konečný verdikt je, že kniha bola dobrá, zaujímavá, bola trochu náročná, ale neľutujem, že som nad ňou strávil čas.