Prvé dejstvo

Je nov, na hradbách hradu Elsinor sa prechádzajú stráže. Francisco a Barnardo sa navzájom vymieňajú. Prichádza Horatio a Marcellus. Sú zvedaví, či sa aj túto noc zjaví Duch. Výzorom pripomína mŕtveho kráľa. Keď sa Duch zjaví, Horatio sa odváži spýtať, kto je. Duch zmizne bez slova. Horatio vie, že na ich hraniciach Fortinbras verbuje družinu vojakov proti Dánsku. Horatio si myslí, že Duch chce upozorniť na nebezpečenstvo, ktoré hrozí štátu.

Kráľ oznamuje, že aj keď smútia za bývalým kráľom, od ktorého smrti neuplynuli ani dva mesiace, a ktorý bol Gertrúdiným manželom, v záujme všetkých si ju teraz vzal za manželku. Hamletovi nepáči sa mu, že matka tak rýchlo zabudla na otca. Pripomína jej, ako ju otec ľúbil. "ani vánok nesmel ofúknuť jej tvár...".

Horatio, ktorý bol Hamletovým priateľom, povedal Hamletovi o Duchovi, ktorý sa v noci zjavuje na hradbách a podobá sa na jeho otca. Hamlet sa rozhodol stráviť noc na hradbách a na vlastné oči sa presvedčiť, kto to je. Medzitým sa v izbe radcu Polonia stretli spolu on a jeho dve deti - syn Laertes a dcéra Ofélia. Laertes požiadal otca, aby mohol odísť späť na štúdiumdo Francúzska. Ofélia sa zveruje otcovi, že Hamlet jej vyznal lásku. Polonius ju nabádza k opatrnosti a žiada ju, aby mu všetko oznamovala a listy od Hamleta odovzdávala jemu.

Vnoci na hrabdách sa opäť zjavil Duch a prihovára sa Hamletovi.

"Som tvojho otca duch, čo potĺkať sa musí každú noc a vo dne o hlade stáť v plameňoch, kým mrzké hriechy jeho života nezhoria..."

Žiada Hamleta, aby pomstil vraždu spáchanú na jeho otcovi. Vlastný brat kráľa, Claudius, nalial spiacemu bratovi do uší jed, ktorý ho usmrtil. Duch však chce, aby proti matke nič nepodnikol, aby ju nechal nebu a vlastným výčitkám.

Druhé dejstvo

Nikto nevedel, čo sa Hamletovi odrazu stalo, čo mu zatemňuje myseľ. Čím ďalej, tým viac sa presviedčajú, že Hamlet je šialený. Jeho reči sú zmätené, naráža na nečestnosť, chamtivosť a intrigy.

Do hradu prišli potulní herci. Hamlet ich privítal, požiadal ich, aby zahrali obecenstvu hru Gonzagovo zavraždenie so zmeneným dejom. Hra mala naznačiť vraždu jeho otca, ktorú spáchal kráľov brat, terajší panovník Claudius.

Tretie dejstvo

Nik nepozná dôvod Hamletovho šialenstva. Chcú ho však ešte vyskúšať, preto sa skryjú za závesmi a v predsieni sa ostáva modliť Ofélia. Do dvorany vstupuje Hamlet a hovorí:

"Byť, a či nebyť - kto mi odpovie, čo šľachtí ducha viac: či trpne znášať strely a šípy zlostnej šťasteny, či pozdvihnúť zbraň proti moru bied a násilne ho zdolať?"

Ofélia sa mu prihovára, vypytuje sa a Hamlet pochopí, že je to lesť a preto správa sa ako šialený. Vysmieva sa jej cnosti a posiela ju s výsmechom do kláštora.
Na hrade je pripravené predstavenie.

Na scéne ležal spiaci muž, ktorého iný muž usmrtil nakvapkaním jedu do ucha. Kráľ, veľmi bledý, sa odrazu postavil a tackavo opustil miestnosť. Hamlet si už je istý, že vrahom jeho otca je Claudius. I Horátio, ktorý mal za úlohu sledovať správanie kráľa počas hry, sa presvedčil, že kráľ je vrahom.

Do miestnosti, v ktorej sedí zamyslený Claudius, vstúpi Hamlet. Vytasil meč a je v pokušení bodnúť nič netušiaceho kráľa, aby tak pomstil smrť svojho otca. Zaváhal, ale potom potichu odišiel. Nechcel sa stať vrahom. Rozhodol sa navštíviť matku. Kráľovná sa dohodla s Poloniom, žu mu dovolí schovať sa za závesom, aby sa stal svedkom jej rozhovoru so synom. Kráľovná bola pohoršená Hamletovým správaním a jeho výčitkami. Zrazu sa záves pohol a Hamlet doň zabodol svoju zbraň. Spoza ťažkého závesu vypadla pod Hamletove nohy Poloniova mŕtvola. Matka sa zhrozila:

„- Aký to nerozvážny čin!

HAMLET: Tak ako zabiť kráľa, milá mať, a jeho brata za muža si vziať."

Matka nemohla uveriť vlastným ušiam. Hamlet jej rozpovedal, čo sa dozvedel od Ducha svojho otca a znova jej začal vyčítať sobáš s Claudiom.