Slnečný kúpeľ

lit. žáner: poviedka
lit. druh: epika

téma: Poukazuje, aká je zaostalosť smiešna, keď pokladá za hriech všetko nezvyčajné a nezáme.

hlavná myšlienka: autor sa vysmieva zo zaostalosti, ktorá pokladá za smiešne a nevhodné všetko neznáme a nezvyčajné a ukazuje rozličnosť životných názorov medzi predstaviteľmi rozličných sociálnych vrstiev.

hlavný hrdinovia:

Škorec-notár – „Neverím ani vzduchu ani slncu. Pre mňa sa chystá tma- mozgová tma…“,
Edut-mladý doktor – "Nervozita- šport, kamarát, a ozdravieš. V zime ródle, korčule, ski, v lete chôdza, kúpele, menovite slnečný kúpeľ…“,
Papst-zverolekár,
Ernest Smaženík- richtár,
Jakub Matej- pol remeselík a pol gazda – „Akísi blázni sa kúpu… Ušli z mesta. Pomysleli si, že sa okúpu, a tam sú. Hrozia sa proti nebu a pliaskajú jeden druhého.“ , Jano Holub- mešťan,
Mravenčík- gazda

ostatné postavy: sluhovia, mešťania

dej:

Je úplne jednoduchý a odohráva sa v malom meste. So svojím narastajúcim strachom chodiť cez rínok sa notár Škorec zdvôverí lekárovi Edutovi. Ten mu poradí, aby sa liečil športom. "Nervozita," povedal mu doktor, "šport, kamarát, a ozdravieš. V zime ródle, korčule, ski, v lete chôdza, kúpele, menovite slnečný kúpeľ…“

Doktor bude chodiť s ním a ešte zapoja aj zverolekára Papsta. Začnú teda chodiť každé odpoludnie kúpať sa k úpustu. K svojmu kúpeľu pripoja aj gymnastiku Mullerovho systému.

Jedného odpoludnia, neďaleko od nich začal kosiť ďatelinu sedliak Matej Jakub. Zbadal mužov robiacich podivné úkony. Traja celkom nahí ľudia s fúzmi a bradami, v krátkych farbistých nohavičkách, krútili hlavami raz napravo, raz naľavo. Jeden z naháčov náhle vykríkol, a tu, neslýchaná vec, všetci traja počali sa pliaskať po stehnách. Dvíhali ruky dovysoka a rýchlo spúšťali ich k lýtkam. Napadlo mu hneď, že to budú iste tí traja blázni, o ktorých čítal v novinkách, že ušli z blázinca a ponevierajú sa po okolí.

Ihneď sa pustil za starostom a predstavenstvom mestečka. Po ceste stretol kamaráta, ktorého upozornil na bláznov.

"Pri úpuste si daj pozor,“ upozornil ho. "Čože sa stalo?“ "Akísi blázni sa kúpu, ušli z mesta. Hrozia sa proti nebu a pliaskajú jeden druhého.“

Jeho kamarát stretol ďalšieho kamaráta a povedal mu o troch bláznoch. Nad jazerom sa potom zhromaždili obyvatelia a ticho sa smiali. Pribehol odvážny starosta s dvoma pomocníkmi.

Začali sa dohadovať, kto pôjde k jazeru a či bláznov poviažu. Nik však dole nechcel ísť.

"Kto sú to?“ spýtal sa richtár. Nik nevedel. "Choďte Jakub, aby sa hneď obliekli, vy ste boženík.“ "Ja? prečo ja? To nepatrí boženíkovi, ešte by ma zmlátili,“ protestoval Jakub.

"Choď ty,“ rozkázal richtár. Sluha sa nehýbal. "Pán richtárko,“ povedal nahlas sluha, "ktože sa bude potom starať o môjho syna?“

Už keď sa dohodli, traja blázni sa obliekli a občania okamžite spoznali lekára, notára a zverolekára. Richtár si pľasol do dlaní a vykríkol v najväčšom podivení: "Veď je to náš notárko!“ "Veď je to doktor Edut,“ skríkol Jakub. Konečne poznali aj zverolekára.

Nato ich richtár pozval do svojho úradu.

"Nech sa páči na tento breh vystúpiť. Hore vás čaká mestská príležitosť. Môžete sa odviezť…“

konflikt:

Nevedomosť Jakuba Mateja zapríčinila, že cvičiacich, takmer nahých chlapov pokladal za bláznov. Nebol sám. Všetci, ktorí sa bežali pozrieť na cvičiacich, opaľujúcich sa mužov, ich tiež pokladali za bláznov.