Janko Jesenský: Pani Rafiková, Slnečný kúpeľ, Strašidlo

Pani Rafiková

lit. žáner: poviedka
lit. druh: epika

téma: Je to humorná poviedka vykresľujúca život v malom meste s jeho charakteristickými postavami.

hlavná myšlienka: Poukázať na život ľudí žijúcich v malom meste

hlavný hrdina:

Pani Rafiková - „Strašná osoba táto Vrabcová. Teraz nemôžem navšťíviť pani Malinovú; nebudem vedieť nič. Keď sa raz rozhovorí, nedajbože prestať. Strašná osoba. Teraz musím počkať do zajtrajška.

charakteristika hlavnej postavy:

Pani Rafiková je staršia žena, ale plná života. Je cieľavedomá, vždy dosiahne to, čo si zaumieni. Možno by ju niekto považoval za zlú a panovačnú, ale ona ani nemôže za svoje vlastnosti. V prostredí, v ktorom žije, je veľa ľudí podobných ako ona.

ostatné postavy:

dcéra Miluša – „Jej nijako neimponovala chudoba. O koho sa ona zaujímala, ten nemohol byť prostým človekom. Musel mať štyri mená a aspoň päťkonárikovú korunku. Preto Miluška žila v románoch, kde niet reči o prostých ľuďoch.“

pani Malinová, pani Vrabcová, advokát Jaroslav Brveník – „Len najprv oficiálne vizity. S ľudom budem priateľský. Keď sa so sedliakom stretnem a on sa ma niečo spýta, neodvrknem. Vznikne populárnosť a budeme prosperovať, pekne prosperovať.“ 

správca hotelov

dej:

Ľanové je malé mestečko, kde každý každého pozná. Býva tam i pani Rafiková, manželka pána podsudcu. S „veľkou láskou“ usmerňuje svojho manžela, aby si náhodou nepresladil kávu, neštrngal pri jedle lyžicou, memľaskal a nedajbože nenamrvil na stole. Pani Rafiková sa stará aj o svoju dcéru Milušku. Dbá, aby bola vždy „na zjedenie“. Miluška len sedí, vyšíva, číta zaľúbené romány, pred zrkadlom sa krúti. Sníva len o samých barónoch a grófoch. Lenže v Ľanovom niet ani grófa ani baróna.

Pani Rafiková zistí, že Malinová má tie isté šaty ako Miluška. Vyberie sa ihneď k ševkyni, aby jej dohovorila. Cestou sa zastaví u Vrabcovej. Pri príchode stihne skontrolovať, či nevidí nejaký neporiadok. Keď poohovárajú Malinovú, dozvie sa podsudcová veľkú novinu: „Včera večer o pol deviatej prišla Malinová z Dúbravy a s ňou v jednom omnibuse advokát. Chce si tu otvoriť kanceláriu.“ Rafiková horí od zvedavosti. Nevie sa dočkať, až sa o všetkom presvedčí na vlastné oči.

V skutočnosti sa nič zvláštne nestalo. Mladý advokát Jaroslav Brveník sa naozaj náhodou stretol v omnibuse s vdovou Malinovou. Po istej chvíli v nej spoznal dávnu priateľku. Spoločne spomínali na príjemne prežité chvíle a vzájomné sympatie opäť ožili.

Medzitým už celé mesto malo o čom hovoriť. Významnú úlohu v tých udalostiach mala pani podsudcová a jej tzv. „priateľky“ pani doktorka, zverolekárka, polesná i pani Vrabcová. Doktor Brveník ani netuší aké tajné plány má Rafiková s ním a s jej Miluškou. Návšteva advokáta u podsudcu bol pre neho ako parný kúpeľ. Nestíhal uhýbať strelám pani podsudcovej. A Miluška? Premeriala si ho od hlavy po päty a nejavila veľký záujem o neho. Asi ju viac zaujímal elegantný pán správca hotelov. Je rodený vikont a so slečnou hovorí výlučne po fracúzsky. Napriek plánom pani Rafikovej sympatie advokáta a vdovy Malinovej prerástli v lásku a pani podsudcová s hrôzou zistí, že jej Miluška odišla s elegantným, po francúzsky hovoriacim pánom. Jej najväčší problém vyjadruje slovami: „Ako sa teraz ukážem na svet! Ako ja pôjdem medzi ľudí?“

konflikt:

Pokrytectvo meštianok, pomýlené názory na morálku, na hodoty života. Vytváranie konfliktných situácií zapríčinených klebetami a závisťou. Pre pani Rafikovú je dôležitejší názor meštianok ako osud dcéry.Slnečný kúpeľ

lit. žáner: poviedka
lit. druh: epika

téma: Poukazuje, aká je zaostalosť smiešna, keď pokladá za hriech všetko nezvyčajné a nezáme.

hlavná myšlienka: autor sa vysmieva zo zaostalosti, ktorá pokladá za smiešne a nevhodné všetko neznáme a nezvyčajné a ukazuje rozličnosť životných názorov medzi predstaviteľmi rozličných sociálnych vrstiev.

hlavný hrdinovia:

Škorec-notár – „Neverím ani vzduchu ani slncu. Pre mňa sa chystá tma- mozgová tma…“,
Edut-mladý doktor – "Nervozita- šport, kamarát, a ozdravieš. V zime ródle, korčule, ski, v lete chôdza, kúpele, menovite slnečný kúpeľ…“,
Papst-zverolekár,
Ernest Smaženík- richtár,
Jakub Matej- pol remeselík a pol gazda – „Akísi blázni sa kúpu… Ušli z mesta. Pomysleli si, že sa okúpu, a tam sú. Hrozia sa proti nebu a pliaskajú jeden druhého.“ , Jano Holub- mešťan,
Mravenčík- gazda

ostatné postavy: sluhovia, mešťania

dej:

Je úplne jednoduchý a odohráva sa v malom meste. So svojím narastajúcim strachom chodiť cez rínok sa notár Škorec zdvôverí lekárovi Edutovi. Ten mu poradí, aby sa liečil športom. "Nervozita," povedal mu doktor, "šport, kamarát, a ozdravieš. V zime ródle, korčule, ski, v lete chôdza, kúpele, menovite slnečný kúpeľ…“

Doktor bude chodiť s ním a ešte zapoja aj zverolekára Papsta. Začnú teda chodiť každé odpoludnie kúpať sa k úpustu. K svojmu kúpeľu pripoja aj gymnastiku Mullerovho systému.

Jedného odpoludnia, neďaleko od nich začal kosiť ďatelinu sedliak Matej Jakub. Zbadal mužov robiacich podivné úkony. Traja celkom nahí ľudia s fúzmi a bradami, v krátkych farbistých nohavičkách, krútili hlavami raz napravo, raz naľavo. Jeden z naháčov náhle vykríkol, a tu, neslýchaná vec, všetci traja počali sa pliaskať po stehnách. Dvíhali ruky dovysoka a rýchlo spúšťali ich k lýtkam. Napadlo mu hneď, že to budú iste tí traja blázni, o ktorých čítal v novinkách, že ušli z blázinca a ponevierajú sa po okolí.

Ihneď sa pustil za starostom a predstavenstvom mestečka. Po ceste stretol kamaráta, ktorého upozornil na bláznov.

"Pri úpuste si daj pozor,“ upozornil ho. "Čože sa stalo?“ "Akísi blázni sa kúpu, ušli z mesta. Hrozia sa proti nebu a pliaskajú jeden druhého.“

Jeho kamarát stretol ďalšieho kamaráta a povedal mu o troch bláznoch. Nad jazerom sa potom zhromaždili obyvatelia a ticho sa smiali. Pribehol odvážny starosta s dvoma pomocníkmi.

Začali sa dohadovať, kto pôjde k jazeru a či bláznov poviažu. Nik však dole nechcel ísť.

"Kto sú to?“ spýtal sa richtár. Nik nevedel. "Choďte Jakub, aby sa hneď obliekli, vy ste boženík.“ "Ja? prečo ja? To nepatrí boženíkovi, ešte by ma zmlátili,“ protestoval Jakub.

"Choď ty,“ rozkázal richtár. Sluha sa nehýbal. "Pán richtárko,“ povedal nahlas sluha, "ktože sa bude potom starať o môjho syna?“

Už keď sa dohodli, traja blázni sa obliekli a občania okamžite spoznali lekára, notára a zverolekára. Richtár si pľasol do dlaní a vykríkol v najväčšom podivení: "Veď je to náš notárko!“ "Veď je to doktor Edut,“ skríkol Jakub. Konečne poznali aj zverolekára.

Nato ich richtár pozval do svojho úradu.

"Nech sa páči na tento breh vystúpiť. Hore vás čaká mestská príležitosť. Môžete sa odviezť…“

konflikt:

Nevedomosť Jakuba Mateja zapríčinila, že cvičiacich, takmer nahých chlapov pokladal za bláznov. Nebol sám. Všetci, ktorí sa bežali pozrieť na cvičiacich, opaľujúcich sa mužov, ich tiež pokladali za bláznov.Strašidlo

lit. žáner: poviedka
lit. druh: epika

téma: výsmech z poverčivosti ľudí

hlavná myšlienka: poukázať na to, ako poverčivosť dokáže ovplyvniť konanie ľudí

hlavný hrdinovia:

kaplán Červenák – „Nie. Nemožno, že by sa farár ukazoval. Ak sa ukazuje, nemôže mať ľudskú podobu, ale akúsi inakšiu, fantastickú… Ale že by farár! Nemožno… Jednako lepšie by bolo obísť Skalku

ostatné postavy: dekan Veselý, Anička, šéf

dej:

Bola noc. Svietil veľký a okrúhly mesiac. Kaplán Červenák sa vracal z Búrneho do Rozkaloviec, kam chodieval skoro každý deň k pánovi dekanovi Veselému. Ľudia si pošuškávajú, že tam chodí kvôli dekanovej dcére Aničke. Vždy spolu filozofovali. Ale otec bol na dcéru prísny a keď odbila desiata hodina, Anička musela ísť spať. Vždy sa aj Červenák pobral domov. Anička mu rozprávala o farárovi, ktorý straší pri skalke vždy o dvanástej. Vraj zabil dieťa a to sa teraz plazí za ním, pretože keď ho zabil, ešte nevedelo chodiť. Červenák tomu nechcel veriť, ale pre istotu sa vybral domov, aby o dvanástej nebol pri skalke.

Cez horu išiel rýchlym krokom a mal pocit, že ho niekto sleduje. Keď začal bežať, zdalo sa mu, že niekto beží zároveň s ním. Blížila sa dvanásta a on vedel, že ku skalke príde akurát vtedy. Ale nechcel zastať a prečkať polnoc v lese, lebo sa bál, že farár si ho nájde aj tam. Červenák sa blížil ku skalke. Videl, že sa tam niekto hýbe. Zazrel vysoký farársky klobúk a dlhy čierny kabát. Človek sa zohol. Červenák si pomyslel, že hľadá kameň. Postava sa však znova pohla, začala bežať, až zmizla z Červenákovho dohľadu. Kaplán sa v hrôze zvrtol a rozbehol sa opačným smerom. Prebehol horou a do rána sa túlal okolo búrneho. Domov sa vrátil len ráno.

Chcel si ľahnúť do postele, ale tam spal dekan Veselý. Pri obede mu šéf so smiechom hovorí: „Niet takého bojka ako je Veselý. Nuž? Naľakal sa vám farára, čo máta pri Skalke. Neskoro sa vybral a okolo dvanástej sa vrátil udychčaný a bledý, že videl farára a prosil ma o nocľah. Pohrozil mastným prstom kaplánovi a dodal: Ale ani slovka o tom! Kaplán sa začervenal a mlčal.“

konflikt:

Poverčivosť kaplána Červenáka i dekana Veselého ovplyvnilo ich konanie. Obaja si mysleli, že vidia strašidlo, naľakali sa jeden druhého.