Konštantín Filozof v preklade žaltára výrazne uplatnil svoj básnický talent. Žalmy sa v prekladoch všade uvádzali do veršov a pri liturgii sa spievali. Konštantínov preklad z básnickej stránky prevyšuje grécky text rytmickou stránkou a kompozíciou. Konštantín filozof založil na Veľkej Morave a v Panónií básnickú školu. V nej pokračoval jeho druh a učeník Kliment Ochridský a Konštantín Presbyter. Abecedná modlitebná pieseň sa tiež pripisovala Konštantínovi Filozofovi. Metrum tejto básne je grécko-byzantský jambický trimeter s 12 slabikami a cezúrou po 5. alebo 7. slabike. Konštantín Filozof mal istotne veľkú zásluhu o spev a slovienske texty piesní, žalmov a iných liturgických skladieb. Konštantín Filozof bol muzikant a básnik. Popri ňom aj Kliment sloviensky skladal piesne a poetické Slová a Pochvaly. Napokon poetická je aj posledná modlitba Konštantína filozofa, povedaná krátko pred smrťou. V nej prosí o zachovanie svojho diela medzi Slovienmi. Konštantín Filozof založil prvú sloviensku básnickú školu, z ktorej vyšli najmä dve osobnosti, a to je druh Kliment sloviensky a Konštantín Presbyter. Konštantínovi Filozofovi pričítajú dakedy rozpravu Napisanie o pravěi věrě. Niektorí slavisti verili, že je to naozaj dielo Konštantína Filozofa, podaktorí však neverili. Slovienske umelecké slovo a sloviensky spev pestoval nielen Konštantín a Kliment na Veľkej Morave a potom v Panónií, lež sa preniesol a ozýval očividne aj v Benátkach a istotne aj v Ríme. Už vo februári 868 Hadrián 2. posvätil slovienske knihy a povolil sloviensky jazyk v liturgii. Položil knihy na oltár v prekrásnej bazilike Santa Maria Maggiore, kde býval od roku 842 kňazom. Vysoko učeného Konštantína Filozofa navštevovali Rimania a debatovali o rozličných problémoch, očividne, filozofických. Venoval sa iste aj výučbe svojich slovienskych učeníkov. Konštantínove preklady evanjelií a iných textov vynikali vysokým štylistickým umením, spočívajúcim na veľkej rozhľadenosti v krásnej literatúre, najmä poézii, a v znamenitej filologickej i filozofickej erudícii. Nie je celkom jasné, či Konštantín preložil celé evanjelium, ale sa uznáva, že ešte on doplnil výber evanjelských textov, tzv. evanjeliár alebo aprakos, na celé štvorevanjelium alebo tzv. tetraevanjelium. Zachovali sa v dvoch kódexoch, a to v Zografskom a Mariánskom. Po smrti geniálneho prekladateľa do slovienskeho jazyka Konštantína filozofa jeho brat Metod pokračoval v diele ním započatom.