K spolupráci prizval aj svojho priateľa, s ktorým pôsobil na veľkomoravskom učilišti – Nauma. V škole, ktorú Kliment Sloviensky založil, pôsobil Naum ako pokračovateľ Metodových a Gorazdových myšlienok. Klimentove spisy sa začali publikovať tlačou až v 17. storočí. Zrejme preto, že boli písané krasorečou, až básnickou elégiou, a boli autentické. Širšiu publicitu dostal Kliment Sloviensky roku 1840 zásluhou V. M. Undolského. O popularizáciu Klimentových diel u nás sa pričinil Pavol Jozef Šafárik.

1.1. KLIMENTOVA TVORBA

Kliment je autor viacerých spisov. Vysokú umeleckú úroveň má Klimentova Pochvala Cyrilovi Filozofovi. Je to oslavná (panegyrická kázeň). Autor v nej pateticky velebí Konštantínov život, činy, vlastnosti a jeho poznatky, ktoré v hodnej miere získal od neho on sám a národ sloviensky. Napísal ju hneď po jeho smrti. Predniesol ju, keď Konštantínovo mŕtve telo ležalo v chráme sv. Klimenta (str. ). Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda je iba veľmi málo odlišným variantom Pochvaly Cyrilovi Filozofovi. Klimentovi očividne patria aj tzv. služby, a to Služba Cyrilovi, Služba Metodovi a Služba Cyrilovi a Metodovi. Sú to prekrásne poetické skladby. Kliment, pravda, napísal aj viaceré iné skladby. Spomedzi nich si osobitnú pozornosť zaslúžia Poučenie na nedeľu desiatu po Všetkých svätých, Pochvalné slovo Klimentovi Rímskemu, Poučenie na narodenie Kristovo, Pochvalné slovo Bohorodičke. Štylisticky na vysokej úrovni sú všetky. Kliment napísal Velebenie chrámu sv. Klimenta, mesta Ríma a Konštantína, ktorého kladie v poradí popredných činiteľov hneď na tretie miesto po Petrovi a Pavlovi, podnietený pobytom v Ríme. Medzi najpopulárnejšie náboženské žánre stredovekej literatúry patrili legendy, ktoré mali mravoučnú, ale aj zábavnú funkciu. V stredoslovienskej literatúre reprezentovali legendový žáner predovšetkým Moravsko-panónske legendy: Život Konštantína (okolo roku 870) a Život Metoda (medzi 885-894). Sú najcennejším pôvodným domácim dielom z obdobia Veľkej Moravy. V legendách sa opisuje život Konštantína-Cyrila a Metoda. Obe predstavujú vynikajúce umelecké prózy, ale aj závažné historické pramene. Nie sú totiž legendami v zvyčajnom zmysle slova, lebo sa prevažne pridržiavajú konkrétnych faktov a udalostí z reálneho života a nerozvíjajú naplno typické legendové črty. Nešlo v nich napokon ani tak o patetickú oslavu vierozvestcov ako o nekompromisnú obranu ich diela – slovanskej bohoslužby. Život Konštantína a Život Metoda sa zaoberajú udalosťami od narodenia solúnskych bratov až do ich smrti.