Zomrel 27. Júla 916 ako velický biskup. Jeho meno má v bulharských dejinách trvalé miesto. Kliment Sloviensky sa stal apoštolom Bulharov a všetkých ostatných Slovanov, dnes vyše 400 miliónov ľudí.
Meno Kliment, Klement, Kleman, Kelemen – spočiatku ako krsné meno, neskôr aj v súčasnosti ako priezvisko - patrí k najrozšírenejším v Nitrianskej, ale i Žitavskej doline. Iste to nie je náhoda.

1.2. MODLITBA KLIMENTOVA

POCHVALA BLAHOSLÁVNEMU OTCOVI
NÁŠMU I UČITEĽOVI SLOVENSKÉMU
CYRILOVI FILOZOFOVI

Vyslaný bol za pastiera a učiteľa slovenskému
národu. Preložiac cirkevný poriadok z gréckeho do
slovenského jazyka, išiel do Ríma, vedúc na zavŕše-
nie vybrané svoje stádo, a s radosťou zakončil tok
svojho života.
Tento preblažený otec i učiteľ národa nášho –
svojimi ústami ako bohotkaným vencom okrášlil
mnohoplodný národ slovenský. Lebo jemu tento
nový apoštol bol poslaný.
Velebím Tvoje prsty, ktorými si zapísal môjmu
národu oslobodenie od jarma hriechov.
Velebím Tvoje útroby, z ktorých vyviera môjmu
národu životodarná voda.
Velebím Tvoj jazyk, ktorý odohnal mrak hrie-
chov visiaci nad mojim národom.
Velebím Tvoje prečnostné ruky, z ktorých vzišiel
môjmu národu tok napájajúci božskou rosou naše
srdcia zhárajúce v suchote hriechu.
Pomodli sa, svätý učiteľu, za nás, čo si ctíme Tvoj
presvetlý skon, na slávu svätej Trojice, Otca i Syna
i svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.


Takouto dojímavou až patetickou básňou v próze oslávil 40-mesačné pôsobenie Konštantína-Cyrila medzi slovenským národom, v jazyku slovenskom, nie egejskom, ani slovanskom, ani moravskom, jeho oddaný žiak, v tom čase okolo 20-ročný mladík, slovenský kňaz Kliment pri Cyrilovom pohrebe v Ríme 21.2.869

-4-
2. KONŠTANTÍN A METOD

Patria aj po mnohých storočiach, vlastne po tisícročí, k veľkým postavám nielen našej, ale aj európskej kultúry, vedy a v neposlednej miere i politiky a Diplomacie. Byzantský dvor ich vybral ako vedúcich činiteľov diplomatickej misie, ktorá sa vybrala do ďalekých neznámych končín, kde Byzantínci nemali dovtedy okrem skromného obchodovania nijaké zväzky ani skúsenosti. Svet Konšantína a Metoda bojoval a nový spoločenský poriadok, o feudalizmus, ktorý aj v Byzantskej ríši len pomaly a s námahou váľal staré návyky antického otrokárstva, neľudského spoločenského systému, v ktorom základná výrobná sila – človek, bol označovaný ako ,,hovoriaci dobytok“. Vyrastali vo veľkomeste a nechtiac vnímali aj jeho problémy.