V rodine, v otcovskom dome, však na nich doliehal aj nový dedinský svet upevňujúceho sa feudalizmu. Otec bol v štátnych službách, a tak sa ho dotýkali všetky vzbury, nepokoje i rebélie, ktoré vývoj so sebou prinášal. Konštantín a Metod sa narodili v meste, nazývanom Grékmi Thessalonike. Preto si z neho vybrali len jednu skrátenú časť Saloné, z čoho vznikol slovanský názov Solún. Rozkladalo sa na pobreží Egejského mora a čoskoro sa stalo známym a vyhľadávaným prístavom, lebo široké ústie Vardar tu tvorilo pokojnú zátoku. V čase, keď tu žil mladý Konštantín a Metod, bývalo v meste najviac Grékov a hneď za nimi boli najpočetnejší Slovania. Okrem nich tu sídlilo ešte mnoho židovských obchodníkov a príslušníkov ďalších etnických zoskupení. Obaja chlapci už od detstva ovládali sloviensky jazyk, vedeli ním rozprávať. Tým argumentoval aj byzantský cisár Michal 3., keď ich posielal na Veľkú Moravu. Z toho niektorí bádatelia súdili, že ich otec bol Slovan. A keď vraj nie otec, tak isto matka (volala sa asi Mária) vštepila svojim deťom slovienčinu ako materinský jazyk. Obaja malí Solúnčania boli už od detstva bilingvisti, čo v tom období bolo medzi zmiešaným obyvateľstvom zvykom. Vzdelanie získali v solúnskych školách. 2.1. KONŠTANTÍN

Konštantín Filozof bol básnik, jazykovedec, profesor filozofie a znamenitý prekladateľ. Sloviensky jazyk, pravda, poznal z rodného Solúna (grécky Thessalonike). Narodil sa medzi r. 826-827. Jeho rodisko bolo vtedy dvojjazyčné: sloviensko-grécke. Základné vzdelanie dostal v Solúne: ,, Keď ho (rodičia) dali na učenie, prospieval nad všetkými žiakmi v knihách pamäťou veľmi bystrou, že sa všetci divili“. Konštantín sa už v Solúne učil cudzie jazyky. Keď mal Konštantín štrnásť rokov a skončil sotva stredoškolské vzdelanie, zomrel mu otec. Pravdepodobne podľahol zraneniu z vojny. V byzantskej ríši sa v tom období o siroty vysokých štátnych úradníkov postaral štát. Navyše nebohý Lev mal dobrého priateľa, možno i príbuzného, priamo na cisárskom dvore: bol to štátny kancelár a minister zahraničných vecí logothét Theoktist. Ten bol nielen vynikajúca politická osobnosť, ale bol aj človek vysokej kultúry. Staral sa o vysoké školstvo v Carihrade a obdaril ho najlepšími hlavami Byzantskej ríše. Rektorom bol slávny Lev Matematik a medzi profesormi bol aj budúci carihradský patriarcha Fotius, u ktorého sa študenti schádzali na literárne večierky a debaty o literárnych a vedeckých otázkach. Tu teda Konštantín dostal najlepšie vysokoškolské vzdelanie. Jeho učebný protektor Theoktist debatoval s ním o rozličných filozofických problémoch.