Ujal sa talentovaného chlapca a dal ho zapísať na najlepšiu školu tých čias, na cisársku dvorskú vysokú školu v Konštantínopole. Neskôr na nej študoval aj cisár Michal 3. Konštantín mal otvorené dvere do kancelárovho domu Theoktista, kde sa s ním rozprával predovšetkým o filozofií, do ktorej bol už Konštantín ako študent zamilovaný. Pravdepodobne mu od tých čias zostalo prímenie Filozof, ktoré ho sprevádzalo celý život. Konštantín bol najmä filologicky nadaný a prejavoval záujem aj o filozofické vedy.

Šesť rokov trvalo Konštantínovo vysokoškolské štúdium. Už počas neho mnohostranne prejavil svoje nadanie, schopnosti, ale aj potrebnú skromnosť, čo sa zvlášť páčilo Theokistovi. Vyhliadol mu aj nevestu. On však odmietol. Theokist navrhol Theodore, aby z Konštantína urobili bibliotékara pri konštantínopolskom patriarchovi. Miesto tajomníka stranil byzantskému mníšstvu. Z nového miesta ušiel a schoval sa do ktoréhosi byzantského kláštora v Bospore. Hľadali ho celých šesť mesiacov. Zakrátko dostal ponuku na miesto profesora filozofie na škole, kde nedávno študoval. Bola to ponuka, ktorá vyhovovala jeho zámerom, a prijal ju s vďakou. Konštantín sa stal profesorom na štátnej, svetskej vysokej škole okolo roku 850. Konštantín bol nielen profesor filozofie, lež aj znamenitý znalec cudzích jazykov. Grécky a sloviensky jazyk poznal z rodného mesta Solúna. Očividne poznal latinský jazyk. Okrem toho ovládal hebrejský jazyk. Ba pri skladaní hlaholského písma použil aj prvky hebrejsko-samaritánskeho písma. Dlho sa však z nového miesta netešil. Spôsobil to štátny prevrat. Theokista pri prevrate zavraždili, čím obaja solúnsky bratia stratili svojho mocného ochrancu. Zdá sa, že obaja bratia, ako prívrženci a chránenci nebohého Theokista, sa ocitli nad politickou priepasťou. Metod to riešil tak, že sa včas zriekol správcovstva v Macedónií a utiahol sa do kláštora. Dal si ostrihať vlasy, obliekol si na seba mníšsku sutanu a usiloval sa stratiť medzi prostými mníchmi. Pravdepodobne tu prijal aj meno Metod. Aké mal občianske meno ani nevieme. Konštantín taktiež včas uvoľnil miesto na univerzite a so sluhom sa utiahol do ústrania. Bez profesorského príjmu čoskoro musel svojho sluhu prepustiť a odišiel za bratom do kláštora. Fotia potreboval pre svoj politický a kultúrny program múdrych a schopných ľudí, spomenul si i na svojho talentovaného žiaka, univerzitného kolegu a v neposlednej miere i priateľa Konštantína. Pozval ho i s bratom do Konštantínopolu a uzmieril ich s novou vládou.