Po príchode z Nemecka sa Štúr v prvom rade usiloval opäť získať miesto námestníka profesora Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej. Nenárokoval si nijaký plat, iba úroky z nazbieraných peňazí na katedru, o ktoré sa mal ešte na polovicu deliť s prof. Palkovičom. Jeho žiadosť však narážala na prekážky, pretože Zay so svojimi prívržencami kalkulovali so zámerom, že po Palkovičovej smrti katedru definitívne zrušia. Vec sa dostala na zasadanie konventov a po dlhých prieťahoch začal Štúr ako suplent prof. Palkoviča prednášať.
Nepoľavujúci tlak na Slovákov zo strany maďarských predstaviteľov prinútil Štúra a slovenských národovcov žiadať ochranu u panovníka. V roku 1842 bola vyslaná do Viedne štvorčlenná deputácia so Slovenským prestolným prosbopisom. V Prosbopise prosili Slováci panovníka o ochranu pred perzekúciou, o možnosť uverejňovať obranné spisy slovenského národa, potvrdiť Katedru reči a literatúry česko-slovenskej na ev. lýceu v Bratislave a zriadiť podobné ustanovizne aj na iných lýceách v Uhorsku a pod. Vo Viedni sa však o osude Slovenského prestolného prosbopisu nerozhodlo, pretože dvor poslal slovenskú žiadosť do Budína na vyjadrenie k uhorskému palatínovi, ktorý všetky požiadavky Prosbopisu zamietol. Niektoré Štúrove názory sa z neskoršieho pohľadu dajú hodnotiť ako kontroverzné. Mnohé postoje, ktoré opísal v diele Das Slawenthum und die Welt der Zukunft (Slovanstvo a svet budúcnosti) možno považovať za jeho politický testament.
Dielo napísal po nemecky a vydali ho V.I. Lamanský v roku 1867 a T.D. Florinský v roku 1909 po rusky pod názvom Slavjanstvo i mir buduščego (Славянство и міръ будущаго. ). Po nemecky ho vydal český vedec a pedagóg pôsobiaci v Bratislave Dr. Jozef Jirásek v roku 1931. Po slovensky vyšlo až v roku 1993 úsilím Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií v preklade Adama Bžocha z nemčiny. V majetku Matice Slovenskej sa údajne nachádza korektúra slovenského prekladu 2. ruského vydania od M. Gacka pripravená k tlači už od roku 1944. Štúr v knihe navrhoval politické splynutie s cárskym Ruskom, odmietal slobodné trhové hospodárstvo a ako jeho alternatívu vyzdvihoval občinu. Odmietal parlamentnú demokraciu v prospech samoderžavia.
Zavrhoval osvietenstvo a s ním aj moderné západné demokratické politické koncepcie a aj keď bol sám protestantom, navrhoval všetkým Slovanom konvertovať na pravoslávie. Štúr je považovaný za zakladateľa spisovnej slovenčiny, ale v diele Das Slawenthum… ako spisovnú reč pre všetky slovanské kmene odporúča používať ruštinu. Schvaľoval tiež cársku protižidovskú politiku.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Ľudovít Štúr
Dátum pridania: | 16.10.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Mathio | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 586 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 4.6 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 7m 40s |
Pomalé čítanie: | 11m 30s |
Podobné referáty
Ľudovít Štúr | ZŠ | 2.9382 | 1130 slov | |
Ľudovít Štúr | GYM | 2.9781 | 592 slov | |
Ľudovít Štúr | GYM | 2.9613 | 888 slov | |
Ľudovít Štúr | GYM | 2.9875 | 3480 slov | |
Ludovit Stur | ZŠ | 2.9609 | 330 slov | |
Ľudovít Štúr | ZŠ | 2.9493 | 169 slov | |
Ľudovít Štúr | ZŠ | 2.9675 | 483 slov | |
Ľudovít Štúr | GYM | 3.0087 | 722 slov | |
Ľudovít Štúr | SOŠ | 2.9833 | 874 slov | |
Ľudovít Štúr | ZŠ | 2.9722 | 524 slov |