Bol štúrovec. Narodil sa v Krupine v rodine učiteľa. Študoval v B. Štiavnici, kde sa stretol s dielami Kollára, Hollého a Šafárika. Vo svojej tvorbe opísal obraz krásy, pravdy, spravodlivosti. Počas pobytu v Bratislave sledoval vlastenecké hnutie a protifeudálne pohyby. Neskôr študoval v Halle. Tu sa dostáva do styku s nemeckou romantickou literatúrou. Jeho vzťah k ľudu a jeho životu je dôsledkom jeho životných skúseností, prostredia, v ktorom prežíval najčastejšie chvíle. Celý svoj život vlastne prežil na dedine, pôsobil ako farár, takže jeho vzťah k ľudu je úzky. Tento vzťah je vlastne aj hlavnou náplňou jeho tvorby.

Jeho prvým básnickým dielom je filozofická skladba Sôvety v rodine Dušanovej. Kritizuje v nej niektoré negatívne javy v živote jednotlivca i spoločnosti. Zámerom básnika je, že umenie má slúžiť pravde. V ďalšom vývine Sládkovič otvára cestu citom. Po návrate z Halle vydáva prvé so svojich vrcholných diel - veľkú lyrickú skladbu MARÍNA.

MARÍNA

Dielo má dve časti, prvá je lyricko-epická, druhá je reflexívno symbolická. Podnetom k jej napísaniu bola láska, ktorú prežíval počas pobytu v Banskej Štiavnici k Márii Pišlovej. Jednu líniu básne tvorí láska k Maríne, ale prostredníctvom tohto námetu vytvoril i priestor na výpoveď o najrozličnejších osobných i spoločenských problémoch. Báseň nemá pevnú dejovú líniu. Svoju lásku k Maríne vyjadruje básnik hneď v prvých veršoch:

Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený,
a v tomto duše mojej ohlase
svet môj je celý zavrený,
z výsosti Tatier ona mi svieti, ...

Až po 72 verš spieva o láske a kráse. V nasledujúcich veršoch hovorí o druhej láske, o rodnej zemi. Jednota subjektívneho a objektívneho sa rozvíja tak, že jeho osobný ľúbostný cit postupne vzrastá do spoločných súvislostí, veľká láska k žene sa spája s veľkou láskou k rodnej zemi. Láska k žene a láska k vlasti sú dve hodnoty, ktoré si navzájom neprekážajú. Básnik neupadol do romantickej rezignácie, ale láska k vlasti a životu vyvolali v ňom túžbu po činorodosti. Popri hovorových slovách je v tejto básni veľa knižných útvarov, ktoré si vytvoril sám básnik. Dialektická filozofia sa odrazila v častom používaní antitéz a axymor (mŕtve životy kosí - protiklady). Básnik si vytvoril desaťveršovú strofu: rýmová schéma a b a b c c d e e d, striedajú sa 10 a 8 slabičné verše, rovnoslabičné verše spája rovnaký rým. Po dokončení Maríny sa rozhodol svojou tvorbou výraznejšie reagovať na vtedajšiu spoločenskú situáciu. Z týchto snáh vzniklo i druhé vrcholné dielo DETVAN.

DETVAN

V Detvanovi sa na rozdiel od Maríny dostali do popredia národná a sociálna problematika. Skladba je omnoho užšie spojená s ústnou ľudovou slovesnosťou. Určité miesto tu však venuje aj láske. Detvan má oproti Maríne pevnú dejovú osnovu, vystupujú tu hlavné postavy Martin a Elena. Báseň je zložená s 5 spevov. Dej sa odohráva v Detve, v časoch kráľa Mateja. Autor tu opisuje schopnosti detvianskeho ľudu, jeho vernosť k domácim zvykom a mravom, lásku k prírode a rodnému kraju.
1. spev: Martin - je tu ťažisko na oslave krásnej podpolianskej prírody, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je ľud. Autor uvádza na scénu Martina Hudcovie ako urasteného švárneho šuhaja, syna prírody, s jeho záľubami.
2. spev: Družina - tu sa dozvedáme podrobnejšie o kolektíve v ktorom sa Martin pohybuje. Tu sú veľmi významné úvahy o ľudovom umení a šikovnosti ľudu. Autor opisuje Martinove dobré vlastnosti. Zabije sokola, aby oslobodil zajaca. Cestou stretne zbojníkov, ktorí majú v moci Elenu. Premôže ich, jedného z nich zabije a Elenu si odnesie.
3. spev: Slatinský jarmok - je tu rozhovor Martina s kráľom, ktorý umožňuje vykresliť básnikovi Martina v novom prostredí rovnako smele. Na druhej strane vykresľuje kráľovo služobníctvo ako povýšenecké.
4. spev: Vohľady - stretávame sa tu s úprimnou láskou Eleny k Martinovi.
5. spev: Lapačka - Martin sa predstavuje ako hrdý vlastenec, ktorý je ochotný
vstúpiť do kráľovho vojska, ale len pod podmienkou, že si ponechá vrkoč, valašku a detviansky kroj.
Sládkovič chcel vytvoriť Detvana ako veršovanú ľudovú povesť o ľudovom hrdinovi. autor na jeho postave a jeho činoch konkretizuje svoje predstavy o ľude a jeho kultúre.