Literárne druhy
- je nadradeným pojmom pre jednotlivé žánre
- literárne druhy sa zakladajú na lyrickej, epickej a dramatickej povahe umeleckého textu
1.Epika
- pre epiku je charakteristická neviazaná reč
- prevláda v nej rozprávanie, ako makrokompozičný postup a má veršovanú alebo prozaickú podobu
-zakladá sa na deji, na rozprávaní príbehu, udalostí
-charakteristickým znakom epiky je časovaná postupnosť a následnosť
-charakteristické znaky: próza, sujetovosť, dejovosť, minulý čas, dynamické motívy, dialogickosť, hovorovosť, rozprávanie
Hrdinská Epika
-bola významným žánrom najmä vo Francúzsku. Vznikli tu piesne o hrdinských činoch ako napr. Pieseň o Rolandovi z rozhrania 11. – 12. storočia.
-V Nemecku v 12. storočí vznikla Pieseň o Nibelungoch
- Zo slovanských literatúr poznala hrdinskú epiku srbská literatúra (junácke piesne o kráľovičovi Markovi)
- ruská literatúra (byliny o bohatieroch a epos Slovo o pluku Igorovom z 12. storočia).
- Od 12. storočia rytiersky hrdina rozširoval tradičné rytierske cnosti (statočnosť, oddanosť kráľovi a pod
Spoločenská epika
2.Lyrika
- charakteristickým znakom je, že konkrétna báseň vyjadruje jednu základnú myšlienku opisuje jeden silný zážitok z viacerých hľadísk
- pre lyriku je charakteristickým znakom hl. viazaná (rytmizovaná) forma reči
- charakteristické znaky: verš(rytmus), nesujetovosť, nedejovosť, gnómický čas, statické motívy, monologickosť, obraznosť, opis, reflexia (úvaha)
Reflexívna lyrika
-sa orientovala prevažne na veršované sentencie, ktoré nadväzovali na dávnu tradíciu.
-tvorili súčasť lektúry a cvičení už v stredovekých školách
- Nemali len umelý, ale aj ľudový a poloľudový charakter, v čom sa zbližovali s ľudovými prísloviami a porekadlami
3.Dráma
- v širšom význame pomenúva osobitný literárny druh, ktorý je rovnocenný s lyrikou a epikou
-v užšom význame je názvom pre samostatný dramatický žáner( tragédia, dráma)
-základnou vlastnosťou drámy je dialogická forma
-charakteristické znaky: verš/próza, sujetovosť, dejovosť, prítomný čas, dynamické motívy, dialogickosť, hovorovosť, obraznosť, dianie(akčnosť)ä
Literárne žánre
a)Epické žánre
Báj
-najstaršia podoba ľudovej slovesnosti
-každý národ má svoj osobitný okruh a tento súbor textov sa nazýva Mytológia alebo Bájoslovie
-najčastejšou témou je život bohov, vznik sveta, pôvod človeka, zvierat alebo rastlín
-rozprávali sa pri obradoch
Bájka
-vymyslený príbeh s výchovným zacielením, v ktorom zvieratá alebo neživé predmety konajú a hovoria ako ľudia
-vyplýva z nej ponaučenie
Epos
-najväčší žáner epiky
-pre vznik boli východiskom staroveké mýty
-prvé eposy hrdinské alebo bohatierske
-majú pôvod v ľudovej slovesnosti
-vyvinuli sa eposy s hrdinskou tematikou, duchovné s náboženskou tematikou, rytierske, idylické, reflexívne – úvahové, komické
-má svoju záväznú kompozíciu: 1. propozícia (krátke naznačovanie deja)
2. enumerácia
3. opis boja
4. deus ex machina ( zásah bohov do deja)
5. inrokácia (vzývanie múz alebo bohov)
6. ovplyvnenie udalostí zázrač. Prvkami bez zásahu bohov
7. epizódy (opis vedľajších udalostí)
8. peronácia ( záver s dôrazom na ponaučenie)
-prelínajú sa prvky reality a fantastiky pozemského a nadpozemského života
-postavy – nadprirodzené bytosti
Legenda
-stredoveký veršovaný alebo prozaický epický žáner s náboženskou tematikou
-obsahovala životné príbehy svätcov so zázračnými a fantastickými motívmi, prvkami
-má náboženské, nereálne a zázračné prvky
-hl. postava – svätec, ktorý znáša ťarchy pozemského života za odmenu v posmrtnou živote
Kronika
-stredoveký epický žáner
-chronologické radenie historických udalostí bez opisu príčinných súvislostí
-jednoduchá časová postupnosť a časová následnosť
-autor referuje, uvádza fakty
Novela
-má presne vymedzenú kompozíciu
-epické dielo
-krátky až stredný rozsah
-málo postáv ( 2-4)
-pútavý dramatický príbeh
-odráža každodenný život
-vyrozpráva iba jednu udalosť
-náhly koniec
Poviedka
-spracúva iba jednu udalosť a má len jednu zápletku
-rozprávač, podáva dej v 1.osobe
-rozprávanie
-málo postáv, ich charaktery sa výrazne nemenia
Román
-vyznačuje sa veľkou pestrosťou
-prevaha dejových zložiek, s viacerými postavami a zložitými vzťahmi medzi nimi
-veľká epická forma
-autor vykresľuje široký okruh života
-dej sa odohráva v dlhšom časovom rozpätí (aj niekoľko generácií)
-vystupuje tu 1 alebo viac hl. postáv a vedľajšie postavy – okrem hlavnej dejovej línie sa prelínajú aj vedľajšie
b)Lyrické žánre
Elégia
-je lyrický žáner smutného, melancholického ladenia
-môže vystihovať smútok nad strateným šťastím, žiaľ zo sklamanej lásky
-súčasnú elégiu charakterizuje zobrazenie pokojného žiaľu, smútku
Óda
-oslavná báseň
-lyrický žáner vyniká nadnesenosťou
-adresovaná významnej osobnosti
-téma: národ, sloboda, príroda, mladosť
-obsahom a tematickými zložkami patrí do reflexívnej lyriky
Pásmo
-vyznačuje sa väčším rozsahom a polytamatickosťou
-polytematickosť – voľné radenie zdanlivo nesúvislých tematických celkov, ktoré zjednocuje iba ústredná téma
-pásmo je verným obrazom myšlienkového pochodu človeka
Sonet
-je najznámejšou žánrovou formou so záväzným počtom veršov( 14)
-sonet sa člení na dve štvorveršia (kvartetá) a dve trojveršia (tercetá)
-cyklus 15 zneliek ( sonetov) tvorí tzv. znelkový veniec
c)Dramatické žánre
Tragédia
-je najstarší dramatický žáner
-hl. znakom je boj jednotlivca, prípadne skupiny s nepriateľskými silami
-hlavný hrdina musí v tomto boji zahynúť
-ústrednou postavou je vždy nadprirodzený človek, ktorý ide odvážne za svojím cieľom
-základom komickosti je konflikt medzi výnimočnou osobnosťou a vládnucimi spoločenskými silami alebo protivníkom
Komédia
-podstatou je komickosť s cieľom vyvolať smiech u diváka
-v porovnaní s tragédiou však predstavovala každodennosť, reálny život v nej prevládal nad výnimočnosťou a vznešenosťou
Veselohra
-je názov pre novodobú komédiu
-veselohra do centra pozornosti stavia jednoduchého, prostého človeka, ktorý sa dostáva do smiešnych situácií bez vlastného pričinenia
3.Štylistika literárneho textu
Trópy
-nepriamo označujú predmety alebo javy a na základe podobnosti prenášajú pomenovania z jedného javu na iný
ALEGÓRIA (inotaj)
–skrytý, utajený, hlbší zmysel
–je druh rozvitej metafory, nepriameho pomenovania obrazu alebo deja, ktoré sa nemôže alebo nesmie vyjadriť priamo
–alegorické vyjadrovanie je príznačné pre biblické texty
ANAFORA
-je to opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov alebo viet
Epiteton
-básnický prívlastok
-vyjadruje príznak podstatného mena
-vnáša do umeleckého textu emocionálnosť a expresívnosť
-môže byť: stály prívlastok, ozdobný prívlastok
Metafora
-vzniká zámenou jedného slova alebo slovného spojenia iným slovom alebo slovným spojením, a to na základe vonkajších podobností javov, vlastností, pohybu a funkcie
-básnické metafory sa delia na jednoduché a rozvité
Personifikácia
-vzniká tak, že neživým predmetom sú priradené vlastnosti a schopnosti ľudí
-predmety v nej ožívajú a konajú ako ľudia
-napr. Mesto spí.
Prirovnanie
-slová majú priamy význam
-napr. chudý ako lata, hluchý ani peň, rastom sú ako jedle
Symbol
-znak, znamenie
-symbol je každý znak, ktorý vzniká na základe zaužívaného označenia
-napr. kominár – šťastie
srdce - láska
kríž – kresťanstvo
Protiklad
-alebo antitéza
-má tri časti . 1. obraz, konštatovanie
2. popretie obrazu konštatovania
3. nový obraz
- už som nebol doma len štyri nedele
4.Metrika
Rytmus
-tok, prúd
-je pravidelné opakovanie zvukového prvku reči
Rým
-je zvuková zhoda na konci slov alebo skupín slov na konci veršov prípadne polveršov
-1.Združený rým je rýmové spojenie dvoch za sebou nasledujúcich veršov podľa schémy aa/bb/cc
-2. Prerývaný rým vzniká pravidelným spojením určitých veršov, napr. druhého a štvrtého verša, kým ostatné verše sa navzájom nerýmujú
-schéma abcb
-3.Striedavý rým je rýmové spojenie dvoch párnych a dvoch nepárnych veršov v strofe podľa schémy abab
-4.Obkročný rým je v štvorverši rýmové spojenie prvého so štvrtým a druhého s tretím veršom podľa schémy abba
Verš
-je základná jednotka básnického rytmu, spravidla jeden riadok básnického textu
-vyznačuje sa zvukovým usporiadaním, ktoré je založené na pravidelnom rozložení prízvučných a neprízvučných slabík alebo dlhých a krátkych slabík
-podmienkou je rytmický impulz – t.j. očakávanie, že po skupine rytmických jednotiek, organizovaných určitým spôsobom, bude nasledovať jednotka organizovaná podobne alebo zhodne
-najjednoduchšou zložkou rytmického impulzu je dvojdielna intonačná schéma, čiže rozčlenenie verša na dve polveršia
Metrum
-označuje ideálnu schému básnického rytmu
-metrika skúma otázky verša a jednotlivých veršových systémov
-1.časomerný veršový systém – bol založený na striedaní krátkych a dlhých slabík a dominoval v období klasicizmu v tvorbe J. Hollého a J. Kollára
-2. Sylabický veršový systém – prevládol v slovenskej poézii v štúrovskom období a opieral sa o ľudovú slovesnosť
-3.Sylabototický veršový systém – buduje sa na striedaní prízvučných a neprízvučných slabík a na zachovávaní rovnakého počtu slabík v jednotlivých veršoch je to obdobie od Hviezdoslava po voľný verš
-4. Tonický veršový systém – sa zakladá na rovnakom počte prízvukov v jednotlivých veršoch
-5. Voľný verš – nemetrický verš, ktorý nemá presne vymedzenú normu zakotvenú v niektorom veršovom systéme
-jedinou vlastnosťou, o ktorú sa možno oprieť, je inotácia jednotlivých veršov
