Ivan Krasko

Je vedúcou osobnosťou slovenskej literárnej moderny. Vlastným menom sa volal Ján Botto.

Študoval na nemeckom a rumunskom gymnáziu; v Prahe vyštudoval technickú chémiu a v Čechách ešte študoval jazyky a pracoval v spolku Detvan; stal sa členom
Českej akadémie vied a v 40-tych rokoch získava titul národného umelca. Bojoval v 1. svetovej vojne, ale pre chorobu sa z frontu vrátil. Častým motívom jeho diel je samota; nadväzoval na Hviezdoslavovskú a Štúrovskú poetiku a inšpiroval sa Bironom, Hviezdoslavom a Rusmi.

Nox et solitudo (Noc a samota)

25 básní; dominuje tu samota, smútok a túžba

Svojho hrdinu, ktorý je totožný s básnikovou osobnosťou, umiestnil do tmavej noci a samoty; jeho poézia vznikla ďaleko od domova, preto sa v nej často vynárali spomienky na rodný kraj; neopisuje fakty objektívnej skutočnosti, ale vyjadruje ich cez svoju dušu.

Už je pozde – opisuje svoju samotu a očakáva nejakú spriaznenú dušu; nedokončí začatý rozhovor

Topole – osamelosť, smútok; symboly – havran, čierna farba

Nedeľný večer – opisuje svoju starú matku, ktorá má na rukách modlitebnú knižku – autor by sa k nej chcel veľmi vrátiť

Jehovah – pásmo, biblické témy, zúfalstvo ľudí – sociálne problémy

Verše

- táto zb. je venovaná snúbenici – hľadá východisko z krízy, pomáha mu pritom citové uspokojenie a obraz domova
- je tu v popredí ľúbostný zážitok; zamýšľal sa nad svojím miestom vo svete; stále viac si uvedomoval hodnoty človeka; jeho osobné pohnútky sa zmenili na celonárodný žiaľ
- spomienky na detstvo, uvedomuje si svoju starobu; využíva symboly a reálie spoločné z rozprávkami

Život – život je neustála výzva a autor nás vyzýva na boj o jeho ovládnutie

Hôrne kvety vädnú – mladosť je pominuteľná, prirovnáva ju ku kvetom

Otcova roľa – má 2 významy – ozajstná otcova roľa a vzťah k vlasti; kritizuje inteligenciu, 6e opúšťa Slovensko