Toto obdobie je vymedzené približne 80.tymi rokmi 19. storočia a koncom 20.tych rokov 20. storočia.
V tomto čase prechádzali takmer všetky európske literatúry rýchlejšími premenami. Vznikali nové smery a nové umelecké zoskupenia, ktoré sa od seba odlišovali z myšlienkovej i estetickej stránky. Východiskom bola i tvorba spisovateľov z romantického obdobia.
Vrámci moderny môžeme hovoriť o troch najvýznamnejších smeroch :
- symbolizmus
- dekadencia
- impresionizmus
Tvorca literárneho diela sa modeluje do postavenia osobnosti, ktorá až precitlivelo vníma a reaguje na dramatickú prítomnosť, lebo sa dostala do neriešiteľného vnútorného sporu s nehumánnou spoločenskou realitou. Realizmus a jeho variant naturalizmus sa v literárnej tvorbe v umeleckých analýzach spoliehajú na poznatky modernej technickej a spoločenskej vedy, na „silu“ objektívneho faktu a racionálny prístup ku všetkým spoločenským problémom.
Strata ideálov, spoločenskej perspektívy, blížiaci sa vojnový konflikt umiestňujú do vedenia spoločnosti vrstvu novodobých zbohatlíkov. Parnasizmus je literárna škola, ktorá pôsobila vo francúzskej poézii paralelne so symbolizmom. Parnasisti sústredili svoju poéziu do troch zborníkov, ktoré vyšli pod jednotným názvom
Súčasný Parnas. Parnasizmus odmietal spätosť umenia so spoločenskou realitou, tvrdil, že zmyslom poézie je dokonalá krása a umenie sa má stať samo sebe
cieľom. Parnasistov zaujímala iba forma básne.
V literárnom vývoji sa pod symbolizmom rozumie smer, ktorý vznikol v poslednej štvrtine 19.st.vo Francúzsku ako reakcia na naturalizmus a parnasizmus. Svoj poetický „nástroj“ určili symbol, ktorý slúžil na vyjadrenie abstraktného pojmu. Špecifikom symbolizmu bolo vyčlenenie sa autorov zo spoločnosti a utiahnutie sa do samoty, ktorá sa prejavovala aj v ich dielach. Cez poéziu hľadali nové „priestory“ v neskutočne, v sne teda mimo reality a v podvedomí, čím posunuli vývoj v poetike a estetike poézie významne dopredu.
Únik od skutočnosti, od jej hromadiacich sa problémov sa v symbolistickej básni prejavuje ako sústredenie všetkej pozornosti na básnikovo „ja“. Symbolisti podobne ako romantici nadraďujú ducha nad hmotu.
Termín prekliati básnici použil Paul Verlaine v názve súboru rovnomenných esejistických portrétov. Vývojový vzťah medzi symbolizmom a dekadenciou je zložitý, dejiny francúzskej literatúry označujú dekadenciu za predchodcu symbolizmu v národnej literatúre.
Autori:
Charles Baudelaire sa narodil aj umrel v Paríži. Jeho detstvo i mladosť poznamenali jeho osobnosť. Odmietol životnú dráhu diplomata a rozhodol sa venovať umeniu. Významnú úlohu zohral aj jeho záujem o prekladanie diela Edgara Allana Poa. Pokúsil sa aj o
prózu:
Malý čarodej, Fanfrdolo, ale nenašiel v nej uspokojenie, ani
povzbudzujúce kritické ocenenie. Roku 1857 vyšla jeho jediná
básnická zbierka Kvety zla. Na začiatku 60.rokov časopisecky publikoval texty, ktoré vyšli po smrti pod názvom Malé básne v próze. Zostali torzom zamýšľavého pokračovania Kvetov zla. Výber Baudelairovej publikovanej i rukopisnej poézie vyšiel pod názvom
Trosky. Kvety zla ovplyvnili nemálo spisovateľov iných literatúr. Kvety zla- básnický text je komponovaný ako dramatické dielo a rozčlenené je do častí: Splín a ideál, Parížske obrazy, Víno, Kvety zla, Vzbura, Smrť. Sú odpoveďou na poéziu parnasizmu (
statickosť, opisnosť) a výpoveďou o hlbokom vnútornom ovplyvnení tvorbou Poa. Vo svojich veršoch spojil do kontrastných dvojíc telo a ducha. Stúpenci dekadencie sa uzavierali pod ťarchou spoločenských pomerov do vlastného vnútra a sústreďovali sa na hľadanie neobvyklých obrazov. V zbožňovaní zla a dolorizmu (ospevovanie vlastnej bolesti) predchádzal dekadenciu z konca storočia Charles Baudelaire svojimi Litániami k Satanovi.
Jean Arthur Rimbaud mal nepokojnú povahu, neustále hľadal nové miesta, bol chorobne citlivý. Jeho tvorbu ovplyvnili: detstvo, mladosť, vzťahy k rodičom, sociálne a spoločenské prostredie. Jeho básnický svet sa pohybuje od realistických motívov po symbolické vízie. Jeho poézia je plná vzdoru proti útlaku, klamstvu, pretvárke,
ale nechýba jej ani očarenie prírodou (zvuk, farba, predstava). Znechutenie z atmosféry a mravov malomesta. Pri hudbe vystriedali sociálne motívy-
Vystrašené deti, potulky po prírode-
Vzrušenie,
Moje tuláctvo, verše s mladíckych predstáv o živote-
Román milosrdných predstáv-
V zelenej krčmičke. V
prvotine Pobyt v pekle prevažujú básne v próze, verše v
zbierkach Básne a Iluminácie boli „zrekonštruované“ podľa rukopisov roztratených u Rimbaudových priateľov.
Paul Verlaine patril medzi Rimbaudových priateľov, ktorí významne ovplyvnili jeho básnické začiatky. Patril medzi symbolistov- rozpomienky na toto obdobie uchoval v knihe
Prekliati básnici. Zanechal po sebe nielen básnické, ale aj prozaické diela-
Moja nemocnica,
Moje väzenie, Vyznania. V jeho
prvej básnickej zbierke Saturnské básne sa uplatnili poetické postupy parnasizmu i vplyv Ch.Baudelaira- ide o zvukové i vizuálne vyjadrenie silného citového a zmyslového zážitku z
poznávania krajiny a obdivu k nej. Uplatnili sa uňho aj motívy lásky, smútku, túžby. Jeho život bol dramatický a rušný, čo dokazuje aj jeho zbierka
Múdrosť. V slovenčine vyšli výbery poézie Božská láska a Prekliati básnici.
Predvojnové umelecké avantgardyVyhrocujúca sa spoločenská situácia v prvých rokoch nového storočia zrýchlila aj vývoj národných literatúr. Umelecké smery sa prispôsobujú novej i zrýchľujúcej sa spoločenskej a umeleckej situácii. Niektoré napr. realizmus, silnejú, iné, ako dekadencia, parnasizmus, oslabnú a symbolizmus či impresionizmus i tým, že našli zázemia v umeniach mimo literatúry strácajú svoj vplyv na literárny život. Hovoríme o postsymbolizme a o postimpresionozme. Moderna stojí pri zrode
avantgardy,
formujúcej sa od začiatku 20.st. Termín avantgarda po-menúva jednu z etáp moderného umenia 20.st Avantgardu charakterizuje kolektivizmus a programové úsilie. Pod termínom avantgarda rozumieme širokú škálu ideovo-estetických programov, ktoré v umení pôsobili takmer súčasne. V Nemecku vznikol expresionizmus (Kafka), v Taliansku futurizmus (Marinetti), v Rusku konštruktivizmus, vo Švajčiarsku dadaizmus (Tzara), v Čechách poetizmus (Seifert) a vo Francúzsku surrealizmus (Breton).
Najvýznamnejším predvojnovým avantgardným smerom bol
kubofuturizmus. Zrodil sa prehodnotením kubistického a futuristického programu. Vrátil poézii emocionalitu, predstavivosť a zmyslovosť. Zakladateľom tohoto smeru a jedným z najväčších európskych básnikov 20.storočia bol
Guillaume Apollinaire. Po celý život sa mimoriadne zaujímal o spoločenské zvyky nevšedných národov a spoločenstiev (Rómovia). O zložitom dospievaní vypovedá jeho
autobiografia Zavraždený básnik. Jeho
Alkoholy no predovšetkým úvodná báseň Pásmo zhodnocujú prevrat v modernej poézii. Táto zbierka vznikla ako reťazec rozličných dojmov, videní, postrehov a citových nálad. Pásmo vyjadrilo dramatický rytmus modernej doby, vytvorilo rámec, do ktorého básnik vniesol svoj životný pocit. Každé slovo a každá myšlienka majú svoje miesto. Využitie farieb a farebnosti má významové poslanie, vzbudzuje emócie, predstavy, lyrické nálady spoločne s predmetmi. V zbierke Alkoholy nechýba popri poetickosti a melancholickosti ani humor, irónia až groteska. Apollinaire dáva súčasnosti nečakanú vlastnosť, všednosť obyčajného dňa má svoju fantázijnosť a čaro. Veľké časové rozpätie medzi vznikom jednotlivých básní vysvetľuje ich rôznorodosť (lyrický Most Mirabe-au, villonské verše Vo väzení, báseň Jeseň chorá). Obmieňal prírodné a civilizačné motívy a pohrávanie sa s nimi vytvárajú rozporuplné nálady.
V Alkoholoch je veľa obrazov neskorého leta, jesene, bývalých lások, opustených rúk, vodných prúdov, plynutia času, blúdení, tieňov a znovuzrodenia. Básnický slovník je bohatý a nechýbajú v ňom: hovorový jazyk, ľudové výrazy, technické termíny, archaizmy. Po tejto zbierke vydal Kaligramy, ro-mán
Sediaca žena a satirický náčrt Tiréziove prsníky + próza Kacír a spol..
SLOVENSKO:
Na zač. 20. storočia prenikli aj do slovenskej liter. nové umelecké a myšlienkové prúdy. Generácia, ktorá v tom čase vstupovala do verejného a spoločenského života, si uvedomovala, že poňatie slovesnej tvorby, aké vládlo u nás v predchádzajúcom období, nemôže vyjadriť všetky rozporné stránky skutočnosti.
Básnici uverejňovali svoje diela v časopisoch:
Dennica, Prúdy, Živena, Slovenské pohľady. Básnici slov. lit. moderny hľadali tvorivé zdroje v diele romantického liter. pokolenia: v tvorbe Janka Kráľa, Andreja Sládkoviča, Jána Bottu. Ale aj tradičných autorov, napr. P.O. Hviezdoslav a S. H. Vajanský.
Sl. liter. moderna sa formovala i pod vplyvom európskych literatúr. Príslušníci moderny vypestovali nové vlastnosti slovenského verša. Opierali sa o trojslabičné slová s prízvukom na prvej slabike (potrojné metrum).
Slov. literárna moderna má mnoho príbuzných čŕt s európskym symbolizmom a impresionizmom i v žánrovej oblasti. Prevláda v nej lyrika a krátke básnické útvary, ktoré spisovateľom najlepšie vyhovovali na vyjadrenie ich dojmov a zážitkov z prírody, na úvahy o lyrickom hrdinovi a o sociálnych otázkach. Niektorí príslušníci Slovenskej moderny písali však aj prózu realistického typu (J. Jesenský), čím išli súbežne s vtedajším hlavným prúdom v epických žánroch (B. Slančíková -Timrava, J. G. Tajovský).
Ivan KraskoJe vedúcou osobnosťou slovenskej literárnej moderny. Vlastným menom sa volal Ján Botto.
Študoval na nemeckom a rumunskom gymnáziu; v Prahe vyštudoval technickú chémiu a v Čechách ešte študoval jazyky a pracoval v spolku Detvan; stal sa členom
Českej akadémie vied a v 40-tych rokoch získava titul národného umelca. Bojoval v 1. svetovej vojne, ale pre chorobu sa z frontu vrátil. Častým motívom jeho diel je samota; nadväzoval na Hviezdoslavovskú a Štúrovskú poetiku a inšpiroval sa Bironom, Hviezdoslavom a Rusmi.
Nox et solitudo (Noc a samota)25 básní; dominuje tu samota, smútok a túžba
Svojho hrdinu, ktorý je totožný s básnikovou osobnosťou, umiestnil do tmavej noci a samoty; jeho poézia vznikla ďaleko od domova, preto sa v nej často vynárali spomienky na rodný kraj; neopisuje fakty objektívnej skutočnosti, ale vyjadruje ich cez svoju dušu.
Už je pozde – opisuje svoju samotu a očakáva nejakú spriaznenú dušu; nedokončí začatý rozhovor
Topole – osamelosť, smútok; symboly – havran, čierna farba
Nedeľný večer – opisuje svoju starú matku, ktorá má na rukách modlitebnú knižku – autor by sa k nej chcel veľmi vrátiť
Jehovah – pásmo, biblické témy, zúfalstvo ľudí – sociálne problémy
Verše
- táto zb. je venovaná snúbenici – hľadá východisko z krízy, pomáha mu pritom citové uspokojenie a obraz domova
- je tu v popredí ľúbostný zážitok; zamýšľal sa nad svojím miestom vo svete; stále viac si uvedomoval hodnoty človeka; jeho osobné pohnútky sa zmenili na celonárodný žiaľ
- spomienky na detstvo, uvedomuje si svoju starobu; využíva symboly a reálie spoločné z rozprávkami
Život – život je neustála výzva a autor nás vyzýva na boj o jeho ovládnutie
Hôrne kvety vädnú – mladosť je pominuteľná, prirovnáva ju ku kvetom
Otcova roľa – má 2 významy – ozajstná otcova roľa a vzťah k vlasti; kritizuje inteligenciu, 6e opúšťa Slovensko
Janko Jesenský- impresionista; absolvoval štúdium v BB a neskôr študoval právo v Budapešti
- písal do Slovenských pohľadov a Národných novín
Verše I - zb. básní; intímna lyrika; lásky, vzťah k žene, chce, aby mu žena bola rovnocennou partnerkou, dritizuje spoločenskú situáciu; impresionizmus; pásmo
Verše II. - zb. básní – sociálne básne
Na zlobu dňa - sociálne témy, kritika spoločenských pomerov
Srdcia – všetko sa dá kúpiť za peniaze
Politikom– ako sa dajú poslanci zmanipulovať; rozhodujú chaoticky
Malomestské rozprávkyŠtvorylka – podrobne a impresionisticky opisuje všetky veci, zvyky a situácie; malé mesto, do mesta prichádzajú oficieri (R-U armáda) v čase, keď sa má konať bál;
ženy si dávajú ušiť nové šaty; oficieri vzbudia pozornosť žien a svojim partnerom dajú košom; náhodou sa ozýva trúb, ktorá oznamuje poplach a všetci oficieri odídu a ich partneri ich v tom nechajú – vrátili im to; autor sa vysmieva ženskej márnomyseľnosti; hyperbolizácia
Pani Rafiková –je moletná, často ľudí ohovára, všetkým závidí, na všetko sa sťažuje; využíva karikatúru
Slnečný kúpeľ – traja ľudia cvičili za mestom, každý si myslel, že sú trochu strihnutí
Demokrati- dvojdielny román; autor chce čitateľovi priblížiť spoločenské pomery na Slovensku
- obdobie 1. ČSR; uvoľnená kompozícia, sú to vlastne pospájané novely
- 1. časť – mesto; hl postava – Dr. Landík; je slušný, má demokratické názory; mäsiar Tolkoš s Dr. Landíkom zakladajú spolok Rovnosť – bankári, úradníci,; zoznamuje sa s Hankou, ktorá pracuje ako kuchárka bankového riaditeľa; správa sa k nej rovnako ako k iným a začne s ňou chodiť, čo vzbudí rozruch – znemožnil seba aj ju
- 2. časť – BA – preložili tam Dr. Landíka s Dr. Petrovičom – predseda krajinského úradu; v BA sa intriguje vo väčšom, inak sa tam žije – bohémska spoločnosť; zachytáva prostredníctvom impresionizmu ruch v BA; Landík začína koketovať s Petrovičovou dcérou Želmírou, ona sa s ním zahráva; Landík sa s ňou potom rozchádza a opäť sa dá dokopy s Hankou, ktorá sa mení na boháčku, lebo sa objaví jej bohatý otec – statkár Dubec (vydá sa zaňho Želka); Landík je spokojný so svojou Hankou; Dr. Petrovič sa stiahne z politickej scény; Želka išla po peniazoch a s Dubcom je spokojná
VLADIMÍR ROY (1885 - 1936) - pôsobil aj v Púchove
- štud. teológiu a filozofiu BA, Škótsko, rozpoltený, chorý, nepokojný, rozorvaný
- národné a soc. problémy, nedôvera k dobe
- prekladateľ - E. A. Poe
knihy:
Rosou a tŕním, Keď miznú hmly, Cez závoj, Peruťou sudba mávaAutor zobrazuje vo svojich veršoch mravné a filozofické otázky lyrického hrdinu, ktorý je nositeľom symbolistických a dekadentných nálad. Je vnútorne rozorvaný (napr. báseň Jak kebych dvoje duší mal ...). Jeho smútky sú však motivované aj skúsenosťami zo života v podmienkach národného a sociálneho útlaku (napr. b. Kríž môjho rodu). Autorov básnický jazyk sa rozvíjal aj pod vplyvom jeho prekladateľskej činnosti. Roy preložil básnickú skladbu Havran od E. A. Poa.
FRANTIŠEK VOTRUBA (1880 Tábor CZ- 1953 BA)- v mladom veku prišiel na Slovensko
V literárnej kritike pracoval najsústavnejšie pred prvou svetovou vojnou. Neskoršie bola jeho práca v tejto oblasti príležitostná. Vo svojich článkoch kliesnil nové zásady hodnotenia literatúry, keď zdôrazňoval, že predmetom literárnej tvorby majú byť objektívne spoločenské otázky a v rovnováhe s nimi aj mravné ľudské problémy a osobné zážitky a city.
Jeho články vyšli súborne v dvoch zväzkoch s názvom: LITERÁRNE ŠTÚDIE I,II. Votruba bol aj básnikom. Verše uverejňoval pod pseudonymom Andrej Klas.
Martin Rázus
Narodil sa v rodine garbiara a roľníka. Vzdelanie získal v Liptovskom Mikuláši, Kežmarku, neskôr na teologickom seminári v Bratislave. Pôsobil ako kaplán v Modre, no zakrátko pokračoval v teologickom štúdiu v zahraničí (Edinburgh, Škótsko). Pokračoval v pôsobení v Modre, neskôr v Pribyline a Moravskom Lieskovom. Od roku 1930 pôsobil ako farár v Brezne. Pochovaný je v Banskej Bystrici.
Poézia : * 1917 - Z tichých i búrnych chvíľ, zbierka básní
* 1919 - To je vojna!, zbierka básní
* 1919 - Hoj, zem drahá, zbierka básní
* 1925 - Kameň na medzi, zbierka básní
* 1926 - Kresby a hovory, zbierkabásní
* 1935 - Cestou, zbierka básní
* 1937 - Stretnutie, zbierka básní (vyšla posmrtne)
Dráma :* 1920 - Hana, psychologická dráma
* 1936 - Ahasver, filozoficko-dramatická báseň
Próza * 1926 - Z drobnej prózy, zbierka krátkych próz
* 1929 - Svety, 4-dielny román
* 1930 - Júlia, román
* 1935 - Krčmársky kráľ, román
Diela pre deti a mládež:
* 1932 - Maroško, autobiografické dielo
* 1933 - Maroško študuje, pokračovanie diela Maroško
