Toto obdobie je vymedzené približne 80.tymi rokmi 19. storočia a koncom 20.tych rokov 20. storočia.

V tomto čase prechádzali takmer všetky európske literatúry rýchlejšími premenami. Vznikali nové smery a nové umelecké zoskupenia, ktoré sa od seba odlišovali z myšlienkovej i estetickej stránky. Východiskom bola i tvorba spisovateľov z romantického obdobia.

Vrámci moderny môžeme hovoriť o troch najvýznamnejších smeroch :

- symbolizmus
- dekadencia
- impresionizmus

Tvorca literárneho diela sa modeluje do postavenia osobnosti, ktorá až precitlivelo vníma a reaguje na dramatickú prítomnosť, lebo sa dostala do neriešiteľného vnútorného sporu s nehumánnou spoločenskou realitou. Realizmus a jeho variant naturalizmus sa v literárnej tvorbe v umeleckých analýzach spoliehajú na poznatky modernej technickej a spoločenskej vedy, na „silu“ objektívneho faktu a racionálny prístup ku všetkým spoločenským problémom.

Strata ideálov, spoločenskej perspektívy, blížiaci sa vojnový konflikt umiestňujú do vedenia spoločnosti vrstvu novodobých zbohatlíkov. Parnasizmus je literárna škola, ktorá pôsobila vo francúzskej poézii paralelne so symbolizmom. Parnasisti sústredili svoju poéziu do troch zborníkov, ktoré vyšli pod jednotným názvom
Súčasný Parnas. Parnasizmus odmietal spätosť umenia so spoločenskou realitou, tvrdil, že zmyslom poézie je dokonalá krása a umenie sa má stať samo sebe
cieľom. Parnasistov zaujímala iba forma básne.

V literárnom vývoji sa pod symbolizmom rozumie smer, ktorý vznikol v poslednej štvrtine 19.st.vo Francúzsku ako reakcia na naturalizmus a parnasizmus. Svoj poetický „nástroj“ určili symbol, ktorý slúžil na vyjadrenie abstraktného pojmu. Špecifikom symbolizmu bolo vyčlenenie sa autorov zo spoločnosti a utiahnutie sa do samoty, ktorá sa prejavovala aj v ich dielach. Cez poéziu hľadali nové „priestory“ v neskutočne, v sne teda mimo reality a v podvedomí, čím posunuli vývoj v poetike a estetike poézie významne dopredu.

Únik od skutočnosti, od jej hromadiacich sa problémov sa v symbolistickej básni prejavuje ako sústredenie všetkej pozornosti na básnikovo „ja“. Symbolisti podobne ako romantici nadraďujú ducha nad hmotu.

Termín prekliati básnici použil Paul Verlaine v názve súboru rovnomenných esejistických portrétov. Vývojový vzťah medzi symbolizmom a dekadenciou je zložitý, dejiny francúzskej literatúry označujú dekadenciu za predchodcu symbolizmu v národnej literatúre.