DRUHÁ ČASŤ:

Jedinák:

Po Elenkinej smrti bolo všetko iné. Ivan sa stal pre rodičov dvojnásobne cenný a viac sa o neho obávali. Škola mu celkom išla a dokonca sa začal venovať aj čítaniu. V škole sa postupne dostával medzi tých najlepších. No boli časy, kedy prechádzal pubertálnym obdobím a začal sa flákať s kamarátmi. Školské skúšky však zvládal veľmi dobre a čoskoro mal prísť čas, kedy mal ísť študovať na gymnázium do Bystrice. Matka sa najskôr o neho troška obávala, ale neprestávala mu veriť. A tak po prázdninách odcestoval do Bystrice.

Gymnazista:

Už po niekoľkých dňoch poslal domov rodičom list, že je všetko v poriadku a s ubytovaním a so školou je spokojný. Dni v škole ubiehali rýchlo a dobre. Polročné vysvedčenie mal veľmi dobré, z čoho mali veľkú radosť aj jeho rodičia. No potom to s ním išlo trocha dolu kopcom. Nevedel dobre hospodáriť s peniazmi. Po Banskej Bystrici odišiel študovať do Šoproňu. Tu sa však Slováci neznášali dobre s Maďarmi. Ivan začal fajčiť, no po otcovom vysvetlení s tým prestal. Začal sa zlepšovať. Bol hrdý na svoj pôvod (že je Slovák), a preto odchádza do Prešova. V poslednom ročníku vážnejšie ochorel, a preto musel odísť na školu do Šarvaša, kde si našiel dobrých priateľov. Zaľúbil sa a našiel si priateľku. Dobre zmaturoval a šťastný sa vracia domov.

Dospelý:

Konečne mali rodičia Ivana doma a mohli sa tešiť z jeho prítomnosti. Matke, ako za detstva, rozprával veselé historky a zážitky zo školy. Veľmi rada ho počúvala. Priznal sa rodičom aj o svojej láske k jednému dievčaťu, s ktorou sa zoznámil počas štúdia. Otec mu však povedal, aby na ňu a ostatné dievčatá zabudol, ak chce študovať ďalej. No Ivan sa na neho nahneval, lebo vedel, že láska je to, čo ho robí šťastným.

Odchádza na univerzitu do Sedmohradska. Veľmi sa mu tam páčilo, no jeho zdravie bolo čoraz horšie. Obnovil sa mu pľúcny neduh. Neskôr však vyzdravel. Zdravie mu slúžilo dobre a začal sa venovať aj rôznym športom. Z domu mu dokonca poslali na jeho žiadanie korčule.

Výdavky na školu však boli veľké a on nechcel stále zaťažovať svojich rodičov. A tak si napožičiaval veľa peňazí, a tým mal aj veľa dlhov. Neskôr sa mu však opäť podlomilo zdravie a musel odísť na liečenie do zahraničia. Po liečení opäť vyzdravel, dokončil si školu a stal sa z neho doktor práv. Vrátil sa domov a našiel si novú lásku – Oľgu. Ich láska bola veľmi veľká a silná. Obaja si boli navzájom všetkým. Keď rodičia videli, ako sa veľmi ľúbia, nebránili im v tom. Dokonca si Oľgu obľúbili.

Neskôr chcel nastúpiť ako právnik do advokátskej kancelárie, ale jeho zdravie bolo veľmi zlé a čoraz horšie. Veľmi ho bolieval chrbát a opäť sa mu vrátil pľúcny neduh. A tak nemohol nastúpiť a musel odísť na liečenie. Bol vo viacerých liečebných ústavoch. Po liečbe sa v zdraví vracia a chystá sa na advokátske skúšky do Paríža. Stratil však svoje doklady o školách a znovu podľahol chorobe.

Pri cieli:

Choroba ho úplne ovládla, a tak neodchádza na skúšky. Choroba ho celkom pripútala na lôžko a deň čo deň to bolo s ním horšie. Pomaly strácal zrak. Mával aj stavy, keď úplne blúznil. Svoju chorobu a svoj zlý zdravotný stav si uvedomoval. Vždy mal rád, keď ho prišiel navštíviť lekár, pretože bol jeho dlhoročným priateľom. Veľmi ho trápilo, keď videl svoju matku so slzami v očiach a jej trápenie kvôli nemu. Ale všetci sa pre neho trápili. Najmä jeho milá Oľga. Vždy snívali o ich spoločnom živote a svadbe. Keď vedeli, že to už nebude lepšie, zosobášili sa. Bola to veľmi smutná svadba. Ivan podliehal chorobe čím viac, ale Oľga sa o neho starala vždy s veľkou láskou a oddanosťou. Videli, že sa už pomaly blíži jeho koniec. V deň jeho smrti lietal okolo ich domu veľký kŕdeľ čiernych vrán. Aj keď neverili na povery, všetci vedeli, čo príde. Jeho veľký boj s chorobou sa skončil o šiestej hodine večer, kedy jeho duša navždy opustila pozemský život.

Dozvuky:

Posledná kapitola knihy vrcholí tým, že matka po nekonečnom utrpení nachádza silu vo viere. Ivan sa jej vracia do predstavy už nie ako utrpením zlomený človek, ale premieta si celý jeho život, od detstva až po jeho odchod.