1. Dej poviedky
- vonkajší – konflikt Ile a ostatných Ťapákovcov
- vnútorný – vnútorná tragédia Anče-Zmije
Charakteristika postáv:
1. realizuje sa miestnymi prezývkami
2. autorským opisom
3. cez reč iných postáv
Anča-Zmija sa považuje za najtragickejšiu Timravinu postavu. Vnútorne je veľmi citlivá, ale osobné nešťastie ju robí zádrapčivou a drsnou. Túži po láske a po rodine, ale vie, že to nikdy nedosiahne. Vyšíva krásne čepce pre nevesty a závidí zdravým dievčatám.
Poviedka Skon Paľa Ročku – zachytáva sa tu vzťah muža a ženy a rodičov a detí spod zorného uhla ilúzie a dezilúzie. Bohatá Zuzicina rodina odmietla chudobného Paľa Ročku. Bola to však láska, akej nebolo ani na 3 dedinách, ale láska pri biede sa minula a po piatich rokoch stoja proti sebe ako nepriatelia. Keď Paľo ochorel, chcel urovnať vzťah so ženou. Okrem toho ho trápil aj vzťah k matke. Keď staval dom, bola mu nápomocná a keď bol dom postavený, matku z neho vyhodil, a tá sa zaprisahala, že nikdy viac syna nenavštívi. Búri sa tiež proti Janárovcom a obecným poriadkom.
Keď ale Paľo cíti svoj blížiaci sa koniec, chce sa zbaviť týchto 3 krížov. V predstavách sa mu objavujú čierne kavky ako symbol smrti. Na smrteľnej posteli sa mu podarí so všetkými zmieriť a môžu pokojne umrieť.
Poviedka Mocnár – Ondro, bol najsilnejším, a preto sa správal k ľuďom povýšenecky, surovo, napr. k Ili, ktorú nenávidel, lebo ho za ňu (sesternicu) oženili iba pre majetok. Iľa mala tiež rada iného – Jana Mravencovie, ale kým bol na vojne, macocha a matkina sestra sa ju ponáhľali vydať. Vplyvom týchto udalostí a mužovej nenávisti sa zhoršuje jej choroba – záduch (niečo ako astma). Svokra núti Iľu prepísať majetok na Ondra, čo sa ale nestane. Ondro sa dáva na zlé chodníčky, pytliači, pije, kradne a pri jednej krádeži na obecnom majeri ho ovalili kolom, na následky čoho skonal. Mnohým ženám v obci prebehlo mysľou: „Už si oslobodená!“
Autobiografické prózy:
a)Skúsenosť – Timrava tu opísala svoje zážitky z Dolného Kubína, kde bola jeden rok ako spoločníčka bohatej vdovy Orságovej. Táto vdova vystupuje navonok ako veľká národvkyňa, ale v skutočnosti je skúpa, lakomá a pokrytecká. Autorka si lepšie rozumie so slúžkami v dome, ako so samotnou paňou.
b)Všetko za národ – dozvedáme sa, ako Timrava vyrastala, v akom prostredí, ako sa rozvíjala jej osobnosť a talent. Kritizuje aj prázdne reči o národe a ľudí, ktorí pre národ nič nevykonávajú.
c)Hrdinovia( 1918) – názov diela je ironický, lebo autorka mala namysli hrdinouv, predstaviteľov maďarónskej inteligencie, ktorá víta vojnu, povzbudzuje ľud do boja za vlasť, ale predstavuje iba hrdinov slova, lebo keď majú narukovať sami odpadávajú od strachu a zbabelosti (notár Baláň). Protikladom Baláňa je podnotár Širický, ten nemá prázdne reči, ale keď mu príde povolávací rozkaz – narukuje. Napokon ako sanitár zomrie pri záchrane nepriateľského ľudského života. Román má kolektívneho hrdinu – dedinský ľud, ale spisovateľka sa zameriava i na osudy jednotlivcov.
2. Prevažuje charakteristika postáv nad ich opisom a opisom prostredia.
Téma: Príbeh o rozplývajúcej sa láske, o vzdore proti chudobe, o snahe získať mravnú čistotu po predchádzajúcej vine.
Hlavná myšlienka: Ani ľudský osud človeka zo sedliackeho rodu nie je uchránený pred tragickými zvratmi.
Postavy:
Paľo Ročko
- nedodržal dojednanie s farárom, u ktorého slúžil a na Zuzino naliehanie opustili službu
- neskôr si uvedomuje, čo zlé napáchal a před smrťou prosí o odpustenie
Zuza Ročková
- dedinská boháčka; vydáva sa za Paľa z veľkej lásky proti vôli rodičov; jej rodina, okrem matky, sa s ňou nikdy nezmieri; mala Paľa rada natoľko, že sa zriekla majetku svojej rodiny, ale nie dosť na to, aby s ním celý život prežila v biede
- je presvedčená, že aj z pracovitých rúk povstane majetok
- Paľovi stále vyčíta, že sa poneviera a neženie do roboty; nechce ľahší život pre seba, ale chce, aby ich syn sa mal lepšie ako oni
- zakázala Paľovi, aby matke vypomáhal, lebo ani ona im nepomáhala, keď stavali; so svokrou sa nezhovárala, lebo vedela, že ona nesúhlasila s bohatou nevestou
- Paľovi najskôr neverí, že je chorý, myslí si, že sa len poneviera
- keď neskôr Paľo začína blúzniť, uverí mu jeho chorobu, pocíti ľútosť a zanechá aj robotu, ktorá bola pre ňu tak dôležitá
Mara – Paľova matka
Dej:
I. Paľo Ročko ochorel.
II. Paľo Ročko sedí na dvore na pažiti.
III. Je teplý, jasný podvečer. S Paľom práve čo došli z mesta od doktora.
IV. Paľo živorí dosiaľ, hoc lepšie bolo by mu umrieť už.
I.kapitola:
Paľo Ročko ochorel. Ako dostal dom, do ktorého zakázal matke čo i len vkročiť, lebo ho ničím nepodporovala, ba žiadala, aby ju on opatril, začala ho pobolievať pečeň. Zuza, jeho žena, len nerada pozerala na jeho polihovanie: „ No, ver´ sme pekne! Dom nový, dlhy po samé uši, a ty ideš ležať. To je just pre chudobného človeka, aby hlivel!“ Paľo ženu zahriakne a pohrozí jej, že ju z domu vyženie tak ako svoju matku. Zuza sa bráni, že je dom aj jej. Keď jej Paľo povie, že dom prepíše na syna, so smiechom sa ho opýta, či sa už chystá zomrieť. Paľo sa predsa vychystá do roboty. Medzitým Zuza nanosila batohy trávy, uvarila skromné jedlo, ale také, čo má Paľo rád, aby si ho udobrila, a chystala sa ísť ho hľadať. Tu ju vyruší hlas suseda. Paľa našli v bezvedomí a v plachte ho priniesli domov. Zuza nazháňa liekov, lebo „ jesto roboty moc… teda nech rýchlo vyzdravie.“
II.kapitola:
Tri dni Paľo polihuje, kým vôbec na dvor vyjde. Zuza sa len obáva, z čoho budú žiť cez zimu, keď v lete polihuje. Paľov stav sa zhoršuje a začína mať vidiny. Krúžia okolo neho čierne kavky – výčitky svedomia. Rád by si zajedol polievky, ktorú pani farárka posiela chorým a nechce nič iné. Zuza sa hanbí ísť na faru. Slúžka od farára prinesie polievku a pán farár mu odpustí. Paľovo svedomie je o niečo ľahšie.
III.kapitola:
Paľo si nahovára, že Zuza ho nemá už rada, a že čaká už len na jeho smrť, aby si mohla vziať druhého. Zuza s plačom vyhlási, že nikdy nikoho okrem Paľa nechcela a ani nechce. Neskôr si spomenie na matku, ako ju vyhnal z domu: "Nuž čo, vystrčil som ju z domu a ona tak vyfrkla na dvor, že sa tam prestrela na zemi – tak jej bolo načim!“ Paľo prevalí sa horko-ťažko zas na druhý bok a kavky sú i teraz tam okolo neho… vidí Paľo, že tvár materi padla na drevo a skrvavila sa tam, vidí, ako sa zozbiera trápne, ako s plačom a rozhorčenosťou riekla, odchádzajúc: "Nech teba Boh vyženie z tohoto domu tak, ako si ty mňa!“ Zuza začína veriť, že Paľo je na smrť chorý. Posiela stále po matku, ona – ktorá sa so svokrou 3 roky nerozpráva, nakoniec sa predsa vyberie k Petrášovcom, kde starena býva. Matka sa ale nechce zmieriť: "Ako on nemal milosrdenstva, nemám ho ani ja…!“
IV:kapitola:
Na operáciu je už prineskoro. Paľov stav sa natoľko zhoršil, že nevládze povedať nič iné, len: „Pošlite po mater…“ Starej Mare všetci dohovárajú a tej začína byť ťažko na duši: Či nezhrešila proti synovi aj ona? Či nemohla byť lepšou matkou?… A či nemá uznať synovi, že len zlé zakusoval a dobrého nikdy, že sa plietol po službe, lebo mu oni ani ten odev, ba ani to jedlo nemohli dať!… Načo sa starala i do toho, koho si vzal…? A starej, zhrbenej, srdce sa zviera bolesťou. Len ona je vinná, nik iný… Kavky, ktoré ďubali srdce Paľovo, doliehajú na ňu a teraz ďubú ju. Matka sa nakoniec rozhodla ísť za synom a ten v pokoji mohol konečne zomrieť.
TEMATICKÝ PLÁN
Námet: zaostalosť ľudí na dedine
Téma: medziľudské vzťahy na dedine
Idea: pridŕžanie sa odvekého spôsobu života predkov v nových spoločenských pomeroch
Motívy: ústredný motív: úsilie Ile zmeniť zaostalý život ťapákovskej rodiny
statické: opisy domu
dynamické: nezáujem členov rodiny o podmienky, v ktorých žijú; tragický život Anče; úsilie Paľovej manželky zmeniť svoj a manželov život; odchod Ili od Paľa a jeho následky; zmierenia a odsťahovanie sa od Ťapákovcov
Chronotop: reálny čas v dedinskom prostredí
Dej:
Ťapákovci žijú šestnásti v jednej izbe, natlačení jeden na druhom, v špine, nečistote, v zdusenom povetrí. Sú zaspatí duchom, lenivý vravieť i myslieť, lipnúci tupo na starom. Sú málovravní, každú odpoveď si musia dôkladne zvážiť. Novoty ich veľmi nezaujímajú. Z ťapákovskej rodiny sa vymykajú dve postavy. Iľa-Kráľovná a tridsaťročná stará dievka Anča-Zmija.
Dej priamo vstupuje jedného krásneho dňa do kuchyne rodiny Ťapákovcov. Iľa sa považuje za gazdinú, aj keď ostané ženy v dome s tým nesúhlasia. Najviac proti je Anča, aj ona by chcela rozkazovať a vždy robí presný opak toho, čo chce Iľa. Iľu nemá žiadna zo žien rada, ale tolerujú ju a nič nepovedia- veď sú to Ťapákovci. Iľa by rada zmenila niektoré zvyky, ale každému to je jedno. Chcela by postaviť nový dom, tvrdí, že je to tam nezdravé a preplnené. Všetci len mlčia. Akoby ani neboli v miestnosti.
Chlapi sa rozhodujú, či začať prácu dnes, alebo sa radšej majú pridržiavať zvykov svojich predkov a začať orať až v piatok. A keďže sú Ťapákovci, rozhodnú sa, že orať začnú až v piatok, s tým rizikom, že v piatok bude už tvrdá zem a pluh im pôjde ťažko.
Ku Ťapákovcom prišiel na návštevu Jano Fuzákovie. Mrzáčka sa ihneď začervenala, pretože ho tajne miluje, ale keďže vie, že ju nikto nikdy nebude chcieť, tak len ticho a nenápadne sedí a šije čepce. Anča tú prácu nenávidí, ľutuje, že ona musí chodiť vždy v čiernom a iné ženy sa parádia. Jano sa chvíľu rozprával s Ťapákovcami a pri odchode sa dohodol s Miškom, najmladším z bratov Ťapákovcov, ktorý bol ešte slobodný, že zajtra príde Janovi pomôcť s prácou.
Iľa zašla za svojím mužom Paľom do stajne, aby mu dala ultimátum: buď Paľo postaví dom alebo Iľa od neho odíde. Keď Paľo neodpovedal ani na tretí raz a radšej sa venoval čisteniu volov, Iľa sa rozhodla, že odíde.
Ťapákovci sedeli večer pri stole. Navečerali sa, ale nemal kto po nich upratať, lebo Iľa nie je doma. Išla za pani rechtorkou. K Ťapákovcom prišla na návštevu Mara. Prišla vlastne kvôli Anči, pretože jej vyšívala čepiec. Anča ju však z duše nenávidela, veď to bola manželka človeka, ktorého nadovšetko milovala, Jana Fuzákovie. Plná hnevu a nenávisti s ňou predsa len prehodila niekoľko slov. Po Maru prišiel k Ťapákovcom jej muž a spolu odišli domov. Odprevadiť ich šla Zuza, ktorá sa naspäť vrátila celá netešená, lebo na moste započula, ako sa Iľa sľúbila pani rechtorke do služby. Oznámila to celej rodine a o chvíľku im to potvrdila aj samotná Iľa.
Paľo odišiel do Ardieľa pásť ovce a aj Iľa odišla preč od Ťapákovcov slúžiť k rechtorke. Celé dni vyčkávala, kedy sa Paľo vráti domov. Myslela si, že akonáhle sa vráti, príde pre ňu a bude po jej vôli. Keď Paľo konečne prišiel do dediny, Iľa sa ho snažila upútať hlasným smiechom, aby vedel, že niečo nie je v poriadku. On však nereaguje- veď je Ťapák. Paľo šiel rovno domov. Chcel sa prezliecť, ale nemal čisté šaty, lebo mu ich nemal kto oprať. Tak si len umyl tvár a šiel k susedovi, kde sa delili o ovce.
Iľa čakala Paľa celú noc, ale neprišiel. Na druhý deň ho videla ako ide v čistej košeli orať a veľmi sa nahnevala, lebo sa obávala, že si dokáže poradiť aj bez nej.
Nastal večer a Paľo večeral to, čo navarila Zuza. Anča doňho stále rýpala, aby si šiel po ženu, lebo im robí hanbu. Paľo ju však nepočúval. Anča poprosila Miška, ktorý bol jej miláčikom, aby jej podal pohár vody. On jej ho dal so slovami: „Bodaj si sa zadusila ňou!” V Anči to prasklo, rozplakala sa, pretože Miško, jediný, ktorý ju mal rád, sa teraz takto obrátil. Bola zúfalá. Mišo odišiel, ona sa však plazila za ním, keď o ňu náhodou zakopol prichádzajúci Jano. Aj s ním sa pohádala, i keď on nemal zlé úmysly.
Jano, jeho otec a Ťapákovci sa zabávali dlho do noci, až kým Jano nepovedal Paľovi, že za jeho ženou chodí Ďuro Úvodovie. Paľo sa nahneval a šiel si po ženu. Prikázal jej, aby sa vrátila, no ona tvrdohlavo trvala na tom, že ostane slúžiť až do konca roka. Veď dala sľub. Paľo to po niekoľkých pokusoch vzdal a odišiel. Po niekoľkých dňoch prišlo Ile predvolanie od notára. Tak sa tam vybrala a bolo jej oznámené, že si musí vybrať medzi službou v škole a dedinskou babou. Vykonávala totižto dve služby naraz, čo sa nesmelo a tak si Iľa samozrejme vybrala tú babu.
Iľa teda opustila školu, šla do Jablonckov, kde o týždeň za ňou prišiel i Paľo. Vystavil nový dom a Iľa bola konečne spokojná. A nebola spokojná len ona, ale aj ostatní
Ťapákovci, ktorí sa naďalej dusia v jednej izbe štrnásti, nik im nepanuje a nenúti ich zanechať starootcovské zvyky. Iba mrzáčka je nespokojná. Mysliac na Jana Fuzákovie, preklína svoje narodenie a život…
Hlavné postavy:
Iľa- Paľova manželka, nemá deti, má najlepšie vzdelanie z celého domu. Je panovačná, povýšenecká, nespokojná so svojím životom, nazývajú ju kráľovná, lebo by bola rada paňou domácnosti a všetkým rozkazovala. Snaží sa zmeniť zaostalý a primitívny spôsob života rodiny Ťapákovcov. Svojou pevnou vôľou a trpezlivosťou dosiahla, čo chcela.
Anča- stará dievka, vnútri je citlivá a nežná, no jej osobné nešťastie ju robí závistlivou, hádavou, zádrapčivou a drsnou, túži byť milovaná, ale keďže nemôže chodiť a nikto ju nechce, nazývajú ju zmijou. Túži po láske, vlastnej rodine, deťoch, ale zostáva jej len vyšívanie čepcov pre nevesty. Prežíva veľkú lásku k Janovi Fuzákovie, hoci ho predtým veľmi nenávidela.
Vedľajšie postavy:
Paľo rechtorka
Miško rechtor
Čakaj notár
Ďuro otec Jana Fuzákovie
Anča od Hagarcov
Mara Fuzákovie
Jano Fuzákovie
Konflikt: postavy s inou postavou: Iľa s Ančou a ostatnými členmi rodiny Ťapákovcov vnútorný konflikt: Anča (vnútri je citlivá a nežná, no jej osobné nešťastie ju robí
závistlivou, hádavou, zádrapčivou a drsnou)
Postavenie autora v diele: rozprávač
Významové zafarbenie diela: ironické, satirické
KOMPOZIČNÝ PLÁNKompozičný postup: reťazový
Vnútorná výstavba diela:
1. expozícia: život 16 členov rodiny Ťapákovcov v jednej izbe
2. kolízia: Ilina snaha zmeniť život Ťapákovcov
3. kríza: odchod Ile od Ťapákovcov a nástup do služby
4. peripetia: odchod zo služby
5. rozuzlenie: návrat Ile k Paľovi a stavba nového domu (zmierlivý záver)
Horizontálne členenie textu: odseky
Vertikálne členenie textu: pásmo rozprávača: rozprávač vystupuje ako vševediaci
pásmo postáv: založené na dialógoch a monológoch, miestami sa objavuje aj vnútorný monológ
JAZYKOVÝ PLÁNJazyk: spisovný, miestami hovorový a nespisovný
Rozvrstvenie slovnej zásoby: štylisticky neutrálne slová
Štylistické figúry:Rečnícke: rečnícke zvolania:
„Bodaj som bola umrela vtedy, badaj by bola radšej...!”
„Len trucuj, veď ty vytrucuješ!”
„Taký truľo sprostý!”
„Bodaj som nebola prišla na svet, bodaj nikdy nie…!”
„Div sa, svete, nehodníkom!”
Štylistické trópy: epiteton:
„... porcelánové tanieriky...”
„...sprostý truľo...”
metafora:
„...oči len tak hrajú veselosťou...”
„Srdce mrzáčky pobúril jed.”
Charakteristika postáv:
Iľa: žena najstaršieho z bratov Paľa. Je jediná, ktorá sa snaží zmeniť zaostalý, primitívny život ťapákovskej rodiny. Hnevá ju nerozhodnosť jej manžela. Medzi ňou a ostatnými príslušníkmi rodiny vznikajú konflikty. Pre jej nespokojnosť ju prezývajú kráľovná. Je vzdelanejšia ako ostatní v rodine, pretože sa vyučila za pôrodnú babu. Vďaka tomu sa neraz vyvyšovala a hnevala sa na ostatných, pretože si ju nevšímali. „Nič sa jej odvtedy nepáči v dome, s ničím nie je spokojná. Naúča, majstruje a chce zrútiť staré obyčaje, odjakživa u Ťapákovcov zakorenené.“ Keď zistila, že u ostatných nepochodí, hľadala oporu u svojho muža. Ten sa jej však tiež nezastal, a tak mu dala na výber. „Tak si voľ: alebo dom postavíš a oddelíš sa, alebo ja odídem.“ Vyhrážky však nepomohli. „Prídeš naspäť!“ povie Paľo vždy spokojný. „Už si raz odišla odo mňa a prišla si naspäť, lebo sa ti u bratov, u Jablonkovcov tobôž nepáči!“ U bratov sa jej naozaj nepáčilo, lebo boli taktiež nevzdelaní a ich dom bol ako chliev. Jej snaha a vytrvalosť v boji o kultúrnejší život bola nakoniec naplnená. Paľo sa odhodlal opustiť rodinu a jej zaužívané tradície.
Anča: mrzáčka, prezývaná zmija, nemôže chodiť už od detstva. Kvôli svojej chorobe sa nemohla vydať. Odlišuje sa od Ťapákovcov svojim talentom, vie nádherne vyšívať, nie je málovravná, pohodlná a flegmatická ako oni. Nesúhlasí s akýmikoľvek zmenami v dome skôr zo vzdoru, aby sa ani ostatným nesplnili ich túžby. Svoju zlosť si často vybíja na Ili, pretože chcela byť gazdinou v dome. „Choď si do Jablonkovcov rozkazovať! Ty si tu nie pani.“ Napriek svojim zlým vlastnostiam mala veľmi rada svojich bratov. Je to citlivá osoba, ba až nežná, ale jej osobné nešťastie ju robí drsnou. Závidí všetkým ľuďom v dedine, že môžu chodiť.
Paľo: Hlava rodiny Ťapákovcov. Najstarší zo súrodencov. Bol to typický Ťapák. Všetko mu bolo jedno, nič ho nerozhádzalo. “Odpovedal iba na každé dvadsiate
slovo. Najšťastnejší by bol, keby mal od všetkých pokoj.“
