referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ľuboslava
Piatok, 20. septembra 2019
Božena Slančíková-Timrava: Ťapákovci, Skon Paľa Ročku
Dátum pridania: 09.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kvetinka555
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 477
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 8.8
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 14m 40s
Pomalé čítanie: 22m 0s
 

1. Dej poviedky

- vonkajší – konflikt Ile a ostatných Ťapákovcov
- vnútorný – vnútorná tragédia Anče-Zmije

Charakteristika postáv:

1. realizuje sa miestnymi prezývkami
2. autorským opisom
3. cez reč iných postáv

Anča-Zmija sa považuje za najtragickejšiu Timravinu postavu. Vnútorne je veľmi citlivá, ale osobné nešťastie ju robí zádrapčivou a drsnou. Túži po láske a po rodine, ale vie, že to nikdy nedosiahne. Vyšíva krásne čepce pre nevesty a závidí zdravým dievčatám.

Poviedka Skon Paľa Ročku – zachytáva sa tu vzťah muža a ženy a rodičov a detí spod zorného uhla ilúzie a dezilúzie. Bohatá Zuzicina rodina odmietla chudobného Paľa Ročku. Bola to však láska, akej nebolo ani na 3 dedinách, ale láska pri biede sa minula a po piatich rokoch stoja proti sebe ako nepriatelia. Keď Paľo ochorel, chcel urovnať vzťah so ženou. Okrem toho ho trápil aj vzťah k matke. Keď staval dom, bola mu nápomocná a keď bol dom postavený, matku z neho vyhodil, a tá sa zaprisahala, že nikdy viac syna nenavštívi. Búri sa tiež proti Janárovcom a obecným poriadkom.

Keď ale Paľo cíti svoj blížiaci sa koniec, chce sa zbaviť týchto 3 krížov. V predstavách sa mu objavujú čierne kavky ako symbol smrti. Na smrteľnej posteli sa mu podarí so všetkými zmieriť a môžu pokojne umrieť.

Poviedka Mocnár – Ondro, bol najsilnejším, a preto sa správal k ľuďom povýšenecky, surovo, napr. k Ili, ktorú nenávidel, lebo ho za ňu (sesternicu) oženili iba pre majetok. Iľa mala tiež rada iného – Jana Mravencovie, ale kým bol na vojne, macocha a matkina sestra sa ju ponáhľali vydať. Vplyvom týchto udalostí a mužovej nenávisti sa zhoršuje jej choroba – záduch (niečo ako astma). Svokra núti Iľu prepísať majetok na Ondra, čo sa ale nestane. Ondro sa dáva na zlé chodníčky, pytliači, pije, kradne a pri jednej krádeži na obecnom majeri ho ovalili kolom, na následky čoho skonal. Mnohým ženám v obci prebehlo mysľou: „Už si oslobodená!“

Autobiografické prózy:

a)Skúsenosť – Timrava tu opísala svoje zážitky z Dolného Kubína, kde bola jeden rok ako spoločníčka bohatej vdovy Orságovej. Táto vdova vystupuje navonok ako veľká národvkyňa, ale v skutočnosti je skúpa, lakomá a pokrytecká. Autorka si lepšie rozumie so slúžkami v dome, ako so samotnou paňou.

b)Všetko za národ – dozvedáme sa, ako Timrava vyrastala, v akom prostredí, ako sa rozvíjala jej osobnosť a talent. Kritizuje aj prázdne reči o národe a ľudí, ktorí pre národ nič nevykonávajú.

c)Hrdinovia( 1918) – názov diela je ironický, lebo autorka mala namysli hrdinouv, predstaviteľov maďarónskej inteligencie, ktorá víta vojnu, povzbudzuje ľud do boja za vlasť, ale predstavuje iba hrdinov slova, lebo keď majú narukovať sami odpadávajú od strachu a zbabelosti (notár Baláň). Protikladom Baláňa je podnotár Širický, ten nemá prázdne reči, ale keď mu príde povolávací rozkaz – narukuje. Napokon ako sanitár zomrie pri záchrane nepriateľského ľudského života. Román má kolektívneho hrdinu – dedinský ľud, ale spisovateľka sa zameriava i na osudy jednotlivcov.

 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.