Božena Slančíková-Timrava: Ťapákovci
Božena Slančíková-Timrava sa narodila v jednoduchej rodine evanjelického farára a vyrastala v dvoch dedinách Polidno a Ábelová. Práve z toho dôvodu, že vyrastala na dedine spoznala dedinský život a vzťahy medzi ľuďmi dokonale. Počas prvých rokov života ju vyučoval otec a neskôr nastúpila do dievčenského ústavu v Banskej Bystrici. Popri štúdijách prispievala ľúbostnými veršami do časopisu Ratolesť, ktorý vydávali jej sestry. Po prvej svetovej vojne pracovala ako učiteľka v materskej škôlke v Ábelovej. Svoj krásny život zakončila v Lučenci kde v novembri 1951 zomiera.
Timrava vo svojich dielach často opisuje skôr ženy ako dedinské slečny, ktoré ničím nevynikajú a chcú pre seba len to najlepšie nemysliac na ostatných. Timrava lásku vo svojich dielach odromantizovala.
Poviedka Ťapákovci patrí medzi najkritickejšie poviedky jednak slovenskej literatúry a jednak spomedzi diel Boženy Slančíkovej Timravy. Dej poviedky rieši mnohé problémy a opisuje tiež dedinský život. Zároveň aj vzťahy medzi ľuďmi.
Obsah:
Ťapákovci sú početná rodina a v jednom dome žijú šestnásti. Sú leniví, nezhovorčiví, nič nové ich nezaujíma a držia sa len spôsobov predchádzajúcej generácie. Spomedzi rodiny sú však odlišné dve postavy a to stará dievka Anča–Zmija a Iľa–Kráľovná. Základný konflikt alebo problém spočíva v napätí medzi Iľou snažiacou sa zmeniť stereotypný život rodiny a ostatnými príslušníkmi, vrátane jej muža Paľa. Nakoniec sa Iľe podarí Paľa presvedčiť a presťahujú sa do nového domu. Ide vlastne o konflikt založený na dvoch postojoch na život. Riešenie však smeruje v prospech modernejšieho spôsobu života na dedine. Vonkajší dej navnútro dopĺňa životná tragédia Anče–Zmije. Anča je najtragickejšia postava diela. Jej charakter je poznačený vnútornou protirečivosťou i kontrastom.
Autorka vo svojich prózach ako aj v tejto využila viacero spôsobov pri vytváraní postáv. Jedným zo spôsobov bol pridávanie prezývok k menu (napr. Anča-Zmija, Iľa-Kráľovná a pod.). Vystihla tak zároveň charakterovú črtu jednotlivých postáv.
Náročnejším spôsobom charakteristiky bolo podávanie informácií o osobách prostredníctvom nezúčastneného dedinčana. Najprepracovanejšia je charakteristika opísaná samotnými postavami, pretože sa postavy zapájajú do vzájomných vzťahov a konfliktov. Timrava tak vytvorila jedinečný obraz dedinského kolektívu.
|