Rok 1848

V r. 1848 bolo najvýznamnejšou európskou udalosťou povstanie, ktoré vypuklo v septembri ako dôsledok nahromadených neriešených národných a sociálnych požiadaviek.

V marci 1848 boli predložené Uhorskému snemu požiadavky: zrušenie poddanstva, zrušenie deviatku a desiatku, sloboda tlače, zrušenie cenzúry, rozšírenie volebného práva, zavedenie štátneho súdnictva, vytvorenie nezávislej Uhorskej vlády.

Slovenský radikálny demokratizmus mal svoje domáce i zahraničné korene. Jeho intenzita pred revolúciou bola podporovaná poľskými povstaniami a pod ich vplyvom u Jána Francisciho radikálny demokratizmus prerástol v revolučný. Ján Francisci už v Jednote objasňoval jej členom revolúciu ako svetovú katastrofu, po ktorej zavládne rovnosť a bratstvo. U Jána Francisciho revolučnosť vrcholí v spise Zrkadlo pre ľud slovenský. Zrkadlo bolo vytlačené a pravdepodobne bolo aj preložené do poľštiny a rozširované na slovenskej a poľskej strane Karpát.

Ján Francisci spolu s ostatnými chcel založiť akúsi centralizáciu podobnú Poľskému demokratickému ústrediu vo Francúzsku. Stredisko centralizácie malo byť v Pešti. Plán tajnej Spoločnosti vraj počítal so založením spoločnej pokladne a so zariadením tajnej tlačiarne, preto sa vraj Francisci naučil tlačiarenské práce. Cieľom spoločnosti malo byť príprava povstania. Francisci, Daxner a Kráľ očakávali od revolúcie ďalekosiahlejšie spoločenské zmeny, napr. zrušenie poddanských záväzkov, republikánske zriadenie a rozdelenie panskej pôdy roľníkom bez náhrady. Revolúciou sa mala vyriešiť aj národnostná otázka.

Po zverejnení Marcových zákonov v Rimavskej Sobote sa slovenskí národovci dohodli na celonárodnej slovenskej porade. Porada sa uskutočnila 10. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši. Predsedom bol M. M. Hodža. Z Prahy sa vrátil Štúr, ktorý sa porady tiež zúčastnil. Francisci a Daxner spísali prvý ucelený národno-politický program v dejinách slovenského národa - Žiadosti slovenského národa.

Prvý politický orgán v dejinách Slovenska vznikol 16. 9. 1848 pod názvom Slovenská národná rada. Prvý zbor slovenských dobrovoľníkov 18.9.1848 obsadil Myjavu. Štúr v Myjave predniesol prejav, v ktorom vypovedal poslušnosť Uhorskej vláde a vyhlásil autonómiu Slovenska. Cieľom bolo spojiť sa s ostatnými časťami Slovenska a zorganizovať celonárodné povstanie. Podarilo sa im však obsadiť len najbližšie oblasti.

Ján Francisci v Hnúšti a Daxner v Tisovci organizovali národné gardy a viedli ich výcvik. Chystala sa revolučná akcia najmä v Brezne. Iné historické pramene hovoria o tom, že sa Daxner spolu s Franciscim a ôsmimi inými vybrali vyzbrojení do Brezna, odkiaľ mali odísť do Nitry a spojiť sa so slovenskými dobrovoľníkmi. Daxnera a Francisciho chytili a v Plešivci odsúdili na trest smrti. Rozsudok sa mal vykonať dňa 6. 11. 1848. Odsúdení okrem nich boli Daniel Lojko, Karol Francisci a Michal Bakulíny. V poslednej chvíli bol rozsudok pozmenený, čo Francisci opisuje vo Vlastnom životopise a domnieva sa, že to bola práve prehratá bitka Maďarov pri Schwechate. Po oslobodení Viliamom Paulínym z peštianskeho väzenia, obidvaja bojujú na Slovensku proti Maďarom.