Epické divadlo a absurdná dráma

Absurdná dráma

- vzniká v 50–tych rokoch 20. storočia
- jej predstavitelia celkom zmenili klasickú štruktúru drámy
- chýba v nej dej, zápletka, rozuzlenie
- skladá sa z množstva obrazov, ktoré nie sú dejovo skĺbené
- nie je rozdelená na dejstvá
- základom je neskutočný, absurdný príbeh odohrávajúci sa v bližšie neurčenom čase a priestore
- scéna je bez kulís s minimálnou dekoráciou
- hrdinovia odnikiaľ neprichádzajú a nikam nesmerujú
- ich jazyk je chaotický, dlhé monológy naznačujú neschopnosť komunikovať s iným človekom
- výpovede a situácie sa často opakujú, čím sa naznačuje monotónnosť života, pocit beznádeje a chodenia v kruhu
- hry sa často začínajú a končia rovnako, čo naznačuje, že kolobeh absurdného života pokračuje a nič sa nevyrieši ani nezmení


Klasická dráma
1. expozícia (úvodná časť)
2. kolízia (zauzľovanie deja)
3. kríza (vyvrcholenie)
4. peripetia (rozuzlenie)
5. katastrofa (tragické riešenie konfliktu)


Samuel Becketh.

Dráma: Čakanie na Godota – hra nemá dejovú líniu
- na opustenej ceste sa stretávajú tuláci Vladimír a Estragon
- čakajú na akéhosi Godota
- počas ich rozhovoru prichádza na scénu pán s otrokom
- objavuje sa chlapec, ktorý oznamuje, že Godot príde až zajtra
- v druhom dejstve tie isté postavy a tá istá scéna
- čakajú na Godota, no ten nepríde ani v závere hry
- divák sa nedozvie kto je Godot
- postavy sa pohybujú v akomsi začarovanom kruhu, z ktorého niet úniku


Eugēne Ionesco.

Dráma: Plešivá speváčka
: Stoličky – starý manželia chcú spáchať samovraždu a pozvú si hostí a rečníka
- ten má predniesť hosťom ich poslednú vôľu
- hostia neprídu a rečník vydáva pred prázdnymi stoličkami neartikulované zvuky
- autor tým poukazuje na to, že celý život je len absurdita

Tragická fraška: Kráľ umiera – vidieť odklon od absurdnej drámy a príklon k realizmu
- starý kráľ pred smrťou odkrýva svoju prázdnotu a úbohosť dovtedy skrytú v lesku a nádhere


Epické divadlo

- dáva prednosť príbehu, ktorý je na javisku často prerušovaný výkladom, komentovaním rozprávača alebo jednotlivých postáv
- dej sa komentuje medzi titulkami a songami (spomaľujú priebeh deja)
- scéna sa často mení, prestavuje sa pred očami diváka



Bertolt Brecht.

Dráma: Matka Guráž a jej deti – zachytáva 30 ročnú vojnu
- hra nie je členená na dejstvá, ale na 12 scén
- scéna sa často mení, lebo hlavná postava putuje z krajiny do krajiny
- každá scéna začína medzititulkom, ktorý oznámi kedy a kde sa scéna odohráva a čo sa stane
- matka Guráž vlastným menom Anna Pierlingová, markytánka (predajca potravín a nápojov vojsku), živí sa predajom chleba a potravín vojsku
- nasleduje bojujúce oddiely s vozom, ktorý ťahajú jej deti
- nemá domov, vojna jej vzala všetko, no napriek tomu si myslí, že vojna jej zabezpečuje živobytie
- nerozdeľuje vojsko na vašich a našich
- je tvrdá, fajčí fajku, má hrubé spôsoby
- jej deti majú rôznych otcov
- má nemú dcéru Katrin, staršieho syna Eilifa a mladšieho syna Švajčiarika
- vo vojne stráca synov a nakoniec aj dcéru
- v závere sa zapriahne sama do voza a vydá sa za regimentom