Good friend, for Jesus´ sake forbear
To dig the dust enclosed here.
Blest be the man that spares these stones
And curst be he that moves my bones.

Priateľ môj, pre Kristove rany,
nevykop nikdy prach, ktorý skrýva tento hrob.
Kto kameň zachová, nech Boh ho omilostí,
a nech je prekliaty, kto pohne moje kosti.

Každý, kto navštívi tento hrob, si na ňom všimne čerstvé kvety - ustavične ich tam kladú obdivovatelia Shakespearovho umenia z celého sveta. Busta vo výklenku na severnej stene, ktorú sem umiestnili čoskoro po jeho smrti, nám - azda - prezrádza jeho podobu. Shakespeare-človek zostáva postavou dosť záhadnou. Zachovalo sa po ňom iba pár záznamov v matrikách a iných úradných dokumentoch, pár riadkov rukopisu a niekoľko podpisov na obchodných zmluvách. Práve to sú oporné body striedmej chronológie jeho životopisu. Jeho nezničiteľnou stopou je predovšetkým jeho dielo.

O HRE ROMEO A JÚLIA

Vznik tragédie Romeo a Júlia posúvajú dôkazy získané jej porovnávaním s rôznymi inými textami do obdobia dvoch rokov pred jej prvým uvedením koncom roku 1595 (alebo začiatkom roku 1596) - bola to jedna z hier, ktoré divadelná skupina Lord Chamberlain´s Men (Spoločnosť lorda komorníka) uviedla počas svojho účinkovania v Theatre. Vyskytol sa aj dohad, že pravidlá morovej karantény, ako ich opisuje v piatom dejstve mních Ján, by sa mohli zhodovať s pravidlami, ktoré platili počas morovej epidémie v rokoch 1992 - 1993. Aj tento dohad je v súlade s výskumom. Ďalší dohad vychádza z dojkinej zmienky "pred jedenástimi rokmi bolo to zemetrasenie" - keby sa vzťahovala na veľké zemetrasenie, ktoré postihlo Anglicko v roku 1580, musela by hra vzniknúť už okolo roku 1591. No menšie zemetrasenie bolo aj v roku 1584 - a zrejme ono je tu smerodajné, ak vôbec môže byť smerodajná uvravená dojka. Od prvého predstavenia bola táto hra veľmi úspešná - iste aj preto, že vznikla v čase, keď v anglickej poézii zavládla móda sonetu, a tá sa zas veľmi dobre znášala s témou lásky. (Zopár sonetov nájdeme aj v hre - hneď na začiatku sa nám Chórus prihovára prvým z nich.) Príbeh hry bol známy aj v iných literatúrach už v 15. storočí. Predobrazom toho Shakespearovho by mohla byť už Masucciova novela z roku 1476 - milenci sa v nej však volajú inak a žijú v Siene. Zato Luigi da Porto napísal v roku 1530 novelu, ktorá sa už odohráva vo Verone a milenci sa volajú Romeo a Júlia. Touto novelou sa v roku 1553 dala inšpirovať Verončanka Clitia na napísanie epickej básne. Roku 1554 Matteo Bandello, autor najdôležitejšieho spomedzi starších spracovaní, obohatil príbeh o postavu dojky. Roku 1559 Bandellovu novelu voľne preložil do francúzštiny Pierre Boisteau. Z francúzštiny bola potom dvakrát preložená do angličtiny. V roku 1562 ju pod názvom Tragická história o Romeovi a Júlii v rýmovanej podobe (3020 veršov) preložil Arthur Brook. Ďalší preklad bol prozaický, vydal ho William Painter v rokoch 1566 - 7 ako súčasť zbierky Palác potešenia. V čase pôsobenia týchto prekladov bol už Shakespeare na svete a jeho predlohou sa stal nepochybne práve Brookov preklad, s ktorým sa zhoduje v stavbe príbehu aj v mnohých detailoch. To nevylučuje, že poznal aj Painterovo prerozprávanie. Takisto mohol poznať taliansku dramatizáciu Bandellovej novely, ktorej autorom bol herec a básnik Luigi Groto (1578) a španielsku verziu Lope de Vegu (Castevines y Monteses). A pravdepodobne poznal aj hru o Romeovi a Júlii, ktorá je dnes stratená, no vieme, že sa hrávala v Anglicku v šesťdesiatych rokoch 16. storočia (veď aj Brook ju poznal a zmieňuje sa o nej v úvode k svojej básni) a v deväťdesiatych rokoch ešte stratená byť nemusela.

Hoci sa takmer celý dej odohráva vo Verone, len jeden výstup v Mantove, Shakespearova hra iste pôsobila vo svojom čase aj ako ozvena krvavého súperenia Yorkovcov a Lancasterovcov (1455 - 1485). Ak chceme hovoriť aj o jej knižných vydaniach, dobre bude najprv si ozrejmiť význam tlačiarenskych termínov kvarto a fólio. Kvartom nazývame formát, ktorý vzniká po dvojnásobnom preložení hárku - výsledkom je 8 strán vo veľkosti 22 x 17 cm. Kvarto (quarto) máva v komentároch skratku Q. Pod fóliom (máva skratku F) rozumieme formát, ktorý vzniká, keď preložíme hárok iba raz - získali sme 4 strany vo veľkosti 33 x 22 cm. Tlačou vyšla Shakespearova hra Romeo a Júlia po prvý raz v kvartovom vydaní v roku 1597 (Q1). Išlo o pirátske vydanie, tzv. zlé kvarto, v ktorom viaceré pasáže hry chýbali, alebo boli skomolené, poprehadzované, či len parafrázované. Všetky neskoršie vydania sa opierajú až o druhé, tzv. dobré kvarto (Q2), ktoré vyšlo ešte za autorovho života v roku 1599 nie ako revízia, ale ako náhrada zlého kvarta. Často sa nám zdá, že nástupy postáv sú signalizované predčasne - bádatelia z toho vyvodzujú, že sa tlačilo z rukopisu, ktorý používal renesančný inšpicient, včas upozorňujúci hercov za scénou na ich blížiaci sa výstup. V starostlivejších kvartových vydaniach (Q2, Q3, Q4, Q5), ako aj vo fóliovom z roku 1623, má hra okolo 3000 riadkov, zatiaľ čo v Q1 ich mala takmer o 800 menej - i z toho vidieť jeho nespoľahlivosť. A predsa ďalší vydavatelia a takisto neskorší bádatelia vzali aj Q1 na milosť! Zistili totiž, že jeho pôvodcovia dobre poznali prvú inscenáciu a scénické pokyny, ktoré k vydaniu pripojili, nám ju približujú. Bez Q1 by sme sa nikdy nedozvedeli, že v samovražde, o ktorú sa Romeo pokúša v treťom dejstve, mu v pôvodnej inscenácii nezabránil Lorenzo, ale dýku z ruky mu vytrhla dojka. Alebo že v piatom dejstve prichádzal Baltazár na javisko booted - takto synekdochicky sa divákovi oznamovalo, že je to jazdec, ktorý práve absolvoval cestu z Verony do Mantovy. Hra Romeo a Júlia sa stala aj súčasťou prvého súborného vydania Shakespearovho diela, ktoré vyšlo v roku 1623 a obsahovalo 36 hier. (Neskôr k nim pribudol Perikles,a potom aj v spolupráci s Johnom Fletcherom napísaní Dvaja urodzení príbuzní. Dnes je to teda 38 hier, ktoré tvoria tzv. shakespearovský kánon.)