Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Slovenska drama do roku 1945

14. SLOVENSKÁ DRÁMA PO ROK 1945:

-v humanizme a renesancii sa písali najmä biblické hry, z kt. plynulo ponaučenie
-v klasicizme nemá dráma tradície
-1919 SND
-1924 v Košiciach Východoslovenské národné divadlo
-v 30. rokoch Nitra
-v 40. rokoch Martin: na jeho základe počas druhej svetovej vojny- pojazdné frontové divadlo
-slovenská dramatická tvorba zaznamenala po 1918 určitý vzostup, v dráme nie je taká dynamika ako v próze a poézii
-dôležitým činiteľom pri jej formovaní boli spoločenské a kultúrne podmienky
-dramatická lit. nemôže existovať bez inscenačných prostriedkov, preto mnohé hry z 19. stor. zostali knižnými
-po vzniku divadiel ešte nebolo kultivovaného publika, to sa utváralo postupne
-autori prvých povojnových divadelných hier sa grupovali z radov staršej generácie (Kukučín, Timrava, Tajovský)
-témy: a) život na dedine
b) malomestské prostredie
c) slovenská národná minulosť
-málo slovenských hercov, režisérov, dramaturgov- českí divadelníci
-v 20. r. mal repertoár činohry SND prevažne český ráz
-priekopníci slovenského divadelníctva: Andrej Bagara, Janko Borodáč, Oľga Borodáčová, Hana Meličková
-od 30. rokov vplýval na rozvoj slov. divadla režisér Ján Jamnický, Jozef Budský
-Jamnický pomáhal formovať slov. hereckú generáciu: Mikuláš Huba, Viliam Záborský, František Zvarík, Július Pántik


Ján Chalupka: (1791-1871)

-archaizmy a frázy v nemčine, maďarčine a latinčine
- predstavil svet malého mesta s tromi hlavnými zložkami spoločnosti: a) predstaviteľov feudalizmu- zeman a cirkevný inšpektor Pán z Chudobíc
b) predstaviteľ malomestskej buržoázie- čižmársky Majster Tesnošil a jeho rodina
c) mladá pokroková generácia, predstavená učiteľom Slobodom.
-je to obraz dvoch protichodných svetov: zanikajúci feudalizmus a zrod národné uvedomelej inteligencie
-Kocúrkovo je malá dedina, v kt. žijú ľudia rôznych pováh a národností- hovorilo sa tu slovenčinou, maďarčinou, nemčinou a u inteligencie aj latinčinou

-Jánoš Tesnošil – čižmár; stelesnenie všetkého, čím trpela malomestská spoločnosť; používaním maďarských fráz sa vyvyšoval na kocúrkovskú spoločnosť.
-Madlena – jeho manželka; stelesňuje všetku faloš, pretvárku, závisť a klebetníctvo.
-Anička – jeho dcéra; rozmaznaná, neposlušná, až bezočivá.
-Honzík – jeho syn; lenivý
-Vojteška – Tesnošilova suseda
-Vojtech – jej syn
-Procházka – predošlí rechtor
-Ľudmila – jeho dcéra
-Sloboda – zvolený za rechtora; hrdý na svoju reč, zvyky a spôsob života; je uvedomelý Slovák, ale váži si pri tom aj maďarčinu.
-Kostolník
-Pán z Chudobíc – dozorca cirkvi; zeman, ktorý vychádza na mizinu, je slovenského pôvodu, ale hlási sa k Maďarom, chce v Kocúrkove presadiť maďarčinu, hoci sám po maďarsky nevie.
-Attila – jeho syn
-Škrivánok – študent
-Rajnoha, Gorazd, Krahulec – zbojníci
-nachádzal sa tu konvent, ktorého členovia, medzi nimi bol aj čižmár Jánoš Tesnošil, mali zvoliť nového rechtora (učiteľa). Jánoš Tesnošil podporoval susedkinho syna Martina, pretože sa mu páči Tesnošilova dcéra. Vojteška a Madlena si však sami pre seba hovorili, že ešte to by nám chýbalo, pretože sa moc v láske nemali. Keď sa konvent skončil Kostolník išiel ku Tesnošilovi a začali sa opíjať. Madlena sa nakoniec dozvedá, že rechtorom sa stal akýsi neznámi Turčan Svoboda. Keďže Madlena nechcela i s rodinou zostať v hanbe, chcela, aby si Anička, jej dcéra, vzala za muža nového rechtora.
Tesnošilov syn Honzík sa so svojimi priateľmi a novým rechtorom Svobodom stretáva so zbojníkmi Rajnohom, Gorazdom, Krahulcom a spriatelí sa s nimi. Zbojníci ich opijú. Keď Honzík prichádza domov, dostáva od svojho otca vynadané, ale matka ho bráni.
Spolu s Honzíkom prichádza do Kocúrkova aj nový rechtor. Ide sa ohlásiť cirkevnému dozorcovi- pánovi z Chudobíc. Pán z Chudobíc mu prikazuje aby učil po maďarsky, ale on odmieta, pretože je uvedomelý Slovák. Svoboda tiež odmieta Aničku, pretože sa mu od prvej chvíle páči Ľudmila, dcéra bývalého rechtora Procházku. Takto ostáva Madlena spolu so svojou rodinou v hanbe a ich suseda Vojteška sa im vysmieva.
Pán z Chudobníc a Tesnošil sú smiešne figúrky. Ich názorová zadubenosť a obmedzenosť, neschopnosť tvorivého činu sú vážnou prekážkou pochopiť súčasné spoločenské problémy -nástup kapitalizmu
Rodina pána z Chudobnic i Tesnošila sú slovenského pôvodu, ale vzdávajú sa svojej slovenskej národnosti, aby si zachovali zdanie spoločenského významu. Vzdávajú sa slovenskej reči a deformujú ju používaním maďarských a latinských slov a fráz, ale ani a ani jednu reč dobre neovládajú. Protiklad tejto spoločenskej triedy Chalupka vykreslil v národne uvedomelom inteligentovi učiteľovi Slobodovi. V ňom sa črtá postava blízka štúrovskej inteligencii. Z jeho názorov preráža duch národnej znášanlivosti. Humor veselohre dodávajú predstavitelia, ktorí si myslia o svojom spoločenskom postavení viac, ako v skutočnosti znamenajú. Slováci sa vo veselohre usilujú nájsť spôsob, ako sa zaradiť do vyššej panskej spoločnosti.
-autor v hre kritizuje prospechárstvo slov malomeštiactva a nižšej šľachty, kvôli ktorému dokážu zradiť aj svoj pôvod.
Tesnošil sa napodobňovaním vyšších vrstiev šľachty stáva napodobiteľom typických čŕt novej buržoázie. Jeho žena je klebetná a jej jediným úsilím je vydať dcéru Aničku. Charakter budúcich Kocúrkovčanov zvýrazňuje aj ich lenivý syn Janík. Pán z Chudobíc je predstaviteľom upadajúceho zemianstva. Aj on sa snažil hovoriť po maďarský, snaží sa aj odvodiť svoj pôvod a rod od Arpáda
Sloboda je protikladom, je predstaviteľom vzdelancov. Je hlboko spriaznený s ľuďom.



Jonáš Záborský:

-písal aj divadelné hry, historického zamerania, knižného charakteru

veselohra Najdúch
-odhaľuje v nej mravnú skazenosť zemanov

Ján Palárik- Beskydov:

-písal veselohry: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri Obžinkoch:
-grófka Elíza Hrabovská, dcéra učiteľa Miluša Oriešková, barón Ľudovít Kostrovický, inžinier Rohoň
-idea hry: spoloč. a národné zmierenie šľachty a ľudu
-dvojitá zámena osôb (na preverenie lásky)
-v závere sa páry nájdu a všetko sa dobre končí
-autor sa vysmieva odnárodňovaniu – Capková
-Kostrovický: ľahkomyseľná konzervatívna šľachta
-Hrabovská: liberálna vrstva uhorskej spoločnosti, liberalizmus v nej upevňuje Miluša

veselohra Drotár:
-dej sa odohráva v Pešti
-drotár Bubenčík sa vyberie do Pešti hľadať svojho brata, kt. tam študoval
-prichádza do rodiny slovenského fabrikanta Rozumného
-jeho brat si pomaďarčil meno na Doboši
-vo veselohre je viacero zápletok, kt sú spôsobené zámenou osôb, na konci sa všetko vysvetlí a továrnik odmení drotára za jeho statočnosť

veselohra Inkognito –takisto zámena osôb


Jozef Gregor Tajovský: (1874-1940)

-Tajovský očistil drámu od folkloristickej ozdobnosti
-komediálny konflikt nahradil kresbou charakterov (nepoužíva situačnú komiku vzniknutú zámenou postáv)
-čerpal z dedinského prostredia

veselohra Ženský zákon:
-Anička Javorová s matkou Zuzou, Miško Malecký, jeho otec Jano, matka Mara, Dora(dedinská klebetnica a dohadzovačka)
-Miško sa chce oženiť s Aničkou, rodičia súhlasia, kým sa nedozvedia, že mladý budú bývať u Javorových
-keď odíde Miško na vojenčinu Dora začne Aničku ohovárať a ponúka Mare pre Miška bohatú nevestu – richtárkinu dcéru, kt. dostane veľké veno
-koniec sporom urobí Miškov otec
-ženský zákon znamená dedinské, ženské spory
-konflikt vytvára rozpor medzi láskou a majetkom

Statky -zmätky: napísal počas svojho pobytu v Nadlaku
-zachytil pomery na „dolnej zemi“
-dedinské prostredie, zachytáva tri vrstvy obyv. : a) cinickí a bezdetní Palčíkovci, bohatí a skúpi
b) radi sa zabávajúci Ľavkovci, syn Ďuro
c) pracovití Kamenský- dcéra Zuza
-Ďuro Ľavko je urastený, pekný, dobrý tanečník, bitkár
-Palčíkovci chcú, aby sa Ďuro oženil so Zuzkou a obaja k nim prišli bývať a robiť, že im po smrti prepíšu majetok
-Palčíkovci poslali zo svojho domu aj deti, čo si za svoje zobrali, lebo ich stáli peniaze a ani cudzích robotníkov nechcú platiť
-Zuzkin otec so svadbou nesúhlasí, s Ďurom nie je spokojný, hovorí, že láska a zdravie sú najväčším bohatstvom
-Ďuro je bitkár a frajerkár a ani po svadbe sa nezmení
-keď im Palčíkovci majetok neprepisujú, rozíde sa so Zuzou a privedie si Betu
-ani po príchode Bety sa Palčíkovci nemenia, mladí robia u nich zadarmo, iba najesť dostanú
-Palčík odmietne prepísať majetok, Ďuro sa s ním poháda, Beta od neho odíde
-na konci hry prichádza Ďuro za Zuzkou
-konflikt vytvára majetok a túžba po ňom


Ivan Stodola : (1888-1977)

-narodil sa v Lipt. Mikuláši v národne uvedomelej rodine, bol lekárom, neskôr vysokým úradníkom v zdravotníctve
-písal satiry, komédie, tragédie a historické hry

satiry: Čaj u pána senátora:
-politická veselohra, odhaľuje spoločenský a politický karierizmus malomestskej buržoázie
-hl. hrdina bezvýznamný remeselník Slivka (vyrábal truhly) sa na naliehanie ženy a vďaka náhodám dostane do kandidatúry a stane sa členom v senáte

Jožko Púčik a jeho kariéra:
-Jožko Púčik pracuje v dobročinnom spolku Humanitas, je to dobrý a poctivý úradník, kt. pomáha svojej sestre a jej deťom
-spolku zmiznú peniaze a z krádeže je obvinený Jožko
-zatvoria ho, Jožko najskôr zapiera, ale keď mu spolok prislúbi, že pomôže jeho sestre, kt. dostane trafiku, Jožko sa ku krádeži prizná
-o jeho priazeň sa usiluje aj dobročinný spolok Benevolencia
-oba spolky súperia, kto bude mať viac členov
-hra predstavuje satiru na falošne chápaný humanizmus
-v spolku Humanitas predsedníčka organizuje rôzne prednášky pre väzňov, premietanie diapozitívov, miesto toho aby sa starala o chorého muža
-správca Rohatý tiež pracuje v Humanitase, je to bezcharakterný podvodník a skutočný zlodej peňazí

komédie: Keď Jubilant plače:
-dej sa odohráva v malom mestečku, kde proti sebe stoja konkurenti mastičkár a leká
-pretože ich deti sa majú radi, uzavrú prímerie a začnú spolupracovať

tragédie: Bačova žena:
-Eva- bačova žena, Ondrej Muranica- bača je zasypaný počas výbuchu v americkej bani, zachráni sa ale stratí pamäť
-po čase zbohatne a počas železničného nešťastia je zranený a pamäť sa mu vráti
-vracia sa na Slovensko za ženou a dieťaťom, ale jeho Eva je už vydatá za Miša a má s ním tiež dieťa
-Ondrej chce svoju ženu späť, ale ani Mišo sa jej nechce vzdať
-Eva rieši problém samovraždou
-film Varúj!

historické hry: Kráľ Svätopluk :
-v 30. r. vyzýva k zjednoteniu pri obrane krajiny
Marína Havranová:
-meruôsme roky


Július Barč- Ivan: (1909-1953)

-študoval na eanjelickej teologickej fakulte, pôsobil ako kňaz a neskôr pracoval v Matici slovenskej
-napísal satirickú hru Mastný hrniec:
-dej sa odohráva v Ťuťolíne (Kocúrkovo)
-v rozhlase oznámia, že stredoškolský profesor Babík sa má stať ministrom
-kolegovia aj obyvatelia mu nadbiehajú, vychvaľujú ho, chcú ťažiť zo situácie
-keď sa omyl vysvetlí, odvrátia sa od neho a začnú ho ohovárať
-blízky príbuzný Babíka sa stáva ministrom a zase je zaujímavý

hra Matka:
-komorná hra (málo postáv)
-príbeh matky a jej 2 synov, kt. sa nemajú radi
-mladší Paľo musí vždy Janovi ustúpiť, aj keď má pravdu, lebo matka si to tak praje
-Paľo predá aj svoju čiastku domu po otcovi, aby mal na lístok do Ameriky
-matka máva vidiny, vie kedy jej blízkym hrozí nebezpečenstvo
-takto sa dozvie, že sa Paľo vráti domov
-konflikty medzi bratmi sa vyostria, Jano Paľovi stále vyčíta, že je chudák, nemá peniaze, dokonca mu chce prebrať i dievča
-matka má vidinu, že Jano zabije Paľa nožom, kt. od neho dostal
-chce ho zachrániť, preto zhasne a v tme Jano zabije matku
-až smrť matky bratov zmieri
-analytická hra
-autor kladie dôraz na vnútorné stavy hrdinov

hra Dvaja:
-príbeh dvoch cirkusových klaunov Maura a Augusta
-spája ich smrť artistu- Marianinho manžela
-Marianna sa pomätie, myslí si, že jej muž žije, rozpráva sa s ním a klaunom uniká
-hra má prvky absurdnej drámy

-autor vo svojich hrách zobrazuje správanie ľudí v hraničných situáciách, kladie v nich otázky medziľudských vzťahov

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk